Posledný víkend sme naplánovali sústredenie v Brne spojené s pretekmi oblastnej úrovne, na ktorých nakoniec štartovalo 421! pretekárov. Filipa sme v piatok šťastne stihli odovzdať Žabiňákom, aby ho vzali na „Vyzývací pohár“ = súťaž detí HD12,14 do vzdialenej Plzne.
No ale späť do Brna. V piatok po večeri Maroš v rámci oslavy narodenín rozdal jahodovú tortu, čiastočne sme využili telocvičňu a školský dvor, ktorý tu bol dva večery iba pre nás a napriek frflaniu mládežníkov sme zhasli svetlo…
V sobotu ráno na oblastňáku Maroš v drese usporiadateľa ZBM roznášal kontroly, Alena s Lukáškom fáborkovali trať pre HD10 a ostatní súťažili. V sobotu to bežalo dievkám vo všeobecnosti lepšie. Na bedňu vybehla Terezka (D12) po 2.miesto, Beky(D14) a Viki(D16) po tretie miesta.
Miška to „neprala“ do Coca coly = vybehla mimo mapy, čo ju stálo 12 minút a Tomino tiež chcel veľmi vyhrať. Nevadí. Každý správny orienťák si neustále prechádza tým, ako zvládnuť psychický tlak od seba samého aj okolia. Čím mladší s tým začnú „bojovať“, tým rýchlejšie túto najnáročnejšiu úlohu OB zvládnu.
Poobede sme sa presunuli na prvý mapový tréning. „Pohádka máje“ bola priam rozprávková – aj kopce úplne neskutočné…darmo, nie je všetko Záhorie…
Slnko a kopce vyčerpali z nás kus energie a napriek plánom večer vyraziť do mesta sme ostali v príjemnom tieni školského tartanového dvora.
V nedeľu sme sa presunuli do východnej časti Brna k Útěchovu. Po klasickej trati s luxusnou občerstvovačkou (kto zvolil ideálny postup) sme dali na lúke luxusný obed. Po doplnení energie sme sa posunuli bližšie k Bratislave, ale len o pár km. Po náročných klasikách sme mali v pláne poslednú klasiku, ale pre rozptýlenie v dvojiciach: párna-nepárna. Celkom vyčerpaní sme sa rozlúčili a nasadli do áut. O tom, koľko sme toho zvládli svedčí aj fakt, že Laci odcestoval s kľúčami od telocvične a tak sme si dali ešte aj povinný okruh z centra Brna k Decathlonu a späť.
Nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme prišli šťastne domov – unavení, hladní, špinaví, ale s úsmevom na tvári…
…a možno ešte niekedy zopakujeme model sústredenia brnenský OBLŽ + 3 tréningy…
foto od Mareka:
https://photos.google.com/share/AF1QipN0j9kcqRjnsOA-i_51r1MfFDq8Ae9SOgONONcSt1rLKwlDYT-aA8e4jcw3gy-qvA?key=TUlteFd3VFNtQUZySm5WbG9ZTjhqQ01HX1d0UkF3

so poobede
ne rano

V stredu sa mnohí Farmaceuti podieľali na tom, že naše decká sa mohli „uliať“ zo školy a ešte si aj vybehnúť postup na MSR do Martina.
Celý deň v Sade Janka kráľa propagovali orientačný beh Jano M. a Hanka Šmelíková, Dedo Nebeský, Katka Daříčková a iní Farmaceuti.

Naše decká doobeda bojovali o postup na MSR v školských súťažiach do Martina.
Poobede prišli na rad pracujúci a nepostupujúce deti. Na WOD bežali mnohí Farmaceuti a tak sme účasťou výrazne prispeli k počtu pretekárov behajúcich v tento deň OB.

Na preteky sme sa dôsledne pripravovali (aj keď mlaďasi nevedeli, prečo ich stále dusím tie 1-km okruhy a 3-jku…) a popri bežnej príprave sme nenápadne ladili na tento deň. Teoretické tréningy neboli zdá sa na škodu.

Úsilie prinieslo úspech a tak sa už v tejto chválime a tešíme z Miškinho víťazstva v žiačkach a aj postupe v družstvách u Terezky (7.miesto). Rebecca mala smolu, že nemá družstvo a tak pekné 6.individuálne miesto nestačilo na postup. Katka bola 22, Paťka 23.
V študentkách sme mali „veľkú“ Terezku P. a tá postúpila z individuálneho 3.miesta. Terezke Š. 7.individuálen miesto na postup nestačilo.
Chlapci majú aktuálne v BA kraji väčšiu konkurenciu a tak sme plánovali postup skôr z pozícii družstiev ako jednotlivcov. V prvej desiatke pekne zabehli Filip (6.), aj Tomáš (9.), čo im nakoniec vydalo na postup v rámci družstiev. Viktor skončil na peknom 11.mieste, Karol 17, Bohuško 30, Tristan 49,  Miško 50.

Do majstrovstiev máme pred sebou ešte kus práce, tak nám držte palce, aby nám zdravia, počasie a hlavne chuť pomáhali…

Uplynulý víkend 5.-6.5. za veľmi príjemného počasia prebehli ďalšie dve kolá Slovenského rebríčka. Obidva dni bola na programe krátka trať.

V sobotu to Pezinčania postavili do lesa, ktorý doposiaľ nebol nikdy použitý pre orientačný beh. Terén bol rovinatý, veľmi málo zvlnený listnatý les s nepríjemne vysokým podrastom, cez ktorý nebolo vidieť papeky pod nohami. Bolo treba zvažovať, kedy voliť obiehačku a kedy sa do toho pustiť priamo a zároveň si udržať správny smer. V kategórii M12 veľmi pekne zabehol Karol Paluska, ktorý skončil na 3.mieste so stratou iba 37 sekúnd na prvého. Filip Bukovác zaletel v M14 a vyhral s náskokom takmer štyroch minút. V tej istej katregórii bol Tomáš Kasza 5. Šimon Mižúr v M21B dobehol na 3.mieste. M21 vyhral Palo Bukovac, Peťo Mižúr bol 4. a Maroš Bukovác 6. Pekné 4.miesto v M60 si vybehol Jano Mižúr. Dedo Nebeský zvíťazil v M70. Medzi dievčatami W12 sa dobre darilo Terezke Kendrovej, ktorá skončila na 2.mieste a medzi dievčatami W35 najlepšie zabehla Alena Bukovácová, a hneď za ňou na 2.mieste skončila Katka Sýkorová. Podrobnejšie výsledky si môžete prečítať tu:

Veľmi pekné nedeľné preteky pripravili Rapiďáci v lese v okolí jaskyne Driny. Mala to byť síce krátka trať, dosahovanými časmi pripomínala skôr klasickú trať. Mohol za to veľmi náročný terén s množstvom skál, vysokých zrázov a s voľnými kameňmi pod nohami. A to celé bolo poprerastané vysokým cesnakovým podrastom. Niet divu, že si niekto aj kolená rozbil. Trate síce neboli veľmi dlhé, ale mapovo veľmi ťažké. Tieto preteky preverili pretekárov po každej stránke. Ale tak by to na celoštátnych pretekoch malo byť. S ťažkými  traťami si aj teraz naši najmladší poradili veľmi dobre, keď v kategórii W12 zvíťazila Lea Kotuliaková, 3.bola Terezka Kendrová, vo W14 uprostred na 6. mieste dobehla Rebecca Herna. Miša Patassiová vo W16 dosiahla výborné 3.miesto. V M12 Karol Paluska obsadil 7.miesto a chalani vo W14 opäť pekné umiestnenia, Filip 2. a Tomáš 5. Podrobnejšie výsledky si môžete prečítať tu:

foto od Marek K.

Šimon Mižúr študuje v Brne a tak je zároveň aj členom českého klubu Magnusorienteering (skratka ASU), ktorý ho výrazne podporuje pri jeho športových aktivitách v Čechách. Vrámci prípravy absolvoval množstvo pretekov v presnej orientácii práve tu. ASU má teda nemalý podiel na Šimonovej príprave na ETOC 2018, kde sa mu podarilo prebojovať do finále TempO a prispieť k 5.miestu našej štafety. Niet divu, že sa o Šimonove výsledky zaujímajú aj českí oddieloví kolegovia, pre ktorých Šimon ochotne zodpovedal množstvo otázok v nasledujúcom rozhovore, ktorý si môžete celý prečítať tu: