16júl/19

H.S.H Vysočina cup

Opäť sme si niektorí FBA orienťáci vvskúšali súperiť s prevažne českými pretekármi na českých parádne prepracovaných tratiach.
Od 12.-14.7. sme absolvovali 3-etapové preteky na Vysočine pri obci Svratouch.

Parametre tratí všetkých troch etáp nás nijak nevystrašili:

(dľzka v km/prevýšenie v m)
HDR (Luky B.) 2,1/30 2,3/35 1,6/55
H14B (Filip B., Janko K.) 3,5/80 5/85 4/60
H21A (Maroš B.) 5,5/140 10,7/190 7,4/155
H40B (Marek K.) 4,1/90 8/150 6,5/110
D35B (Alenka B.) 3,4/80 6,2/105 5,8/95
D40B (Kika K.) 3,2/70 5,9/100 5,1/85

Ani daždivé počasie neodradilo 1430 súťažiacich 🤩.
Vďaka dažďu, bol vzduch príjemne chladný a prebeh cez hustníky príjemne „osviežujúci“.
Tak ako bolo písané v pokynoch, terén: prevažne ihličnatý les s dobrou priebežnosťou, ale ťažkou podložkou, bol presný😅. na mape „U ZABITÝHO“ boli oblasti s množstvom hustníkov, pri alebo v ktorých staviteľ tratí rád umiestňil kontroly. Ale taktiež sa na mape nachádzali oblasti s majestátnymi smrekmi, ktorých ihličie vytváralo dokonale prostredie pre bujné čučoriedčie, ozaj bujné a veľa. Spleť konárov a oblasti s kamenným podkladom, bol test pre naše dobre alebo slabo rozcvičené členky😁. Hustá sieť melioračných rýh, priesekov, chodníkov a ohraničené hustníky boli pre rýchlu orientáciu veľmi nápomocné.

Janko, Marek a ja sme bojovali ako sme vládali – „nediskli“ sme, dobehli sme v limite a ani sme neskončili poslední 🤗. Predsavzatie splnené.
Luky skončil na skvelom 7. mieste zo 117 detí.
Filipovi sa najviac darilo na 3. etape, kde skončil 2., čo ho v celkovom poradí posunulo na krásne 3.miesto.
Maroš skončil na 14.mieste a Alenka aj napriek niekoľkotyždňovej PN-ke absolvovala všetky 3 etapy a skončila 10.
Tri dni sme strávili v stanoch na lúke „v tichom kempe“. Medzi jednotlivými pretekmi sme hrali karty, loptov= hry, hod lietadielkami alebo stanové bojové súboje občas alá húsenice 😅.

Boli to pekné preteky so zaujímavými rôznorodými traťami v nádhernom prostredí, proste úžasne strávený víkend.

Kika

02júl/19

Začali sme prázdninovať-ako inak – s OB!!!

Piatok okolo obeda.

Mladí farmaceuti pohádzali vysvedčenia, pochvaly triednych učiteľov a riaditeľov na písací stôl, aktovky pod stôl a hurá na letné orienťáky… Už o 17,00 hod bol nulový štart na prvých letných pretekoch – Cene strednej Moravy. Šprint v obyčajnom malom mestečku Konice po zhliadnutí mapy hneď dostal krásnu príchuť – zaujímavé trate s rôznymi voľbami postupov na prvý pohľad na nezaujímavej mape zamiešal poradím už v prvej etape.
Čakali nás ďalšie dve lesné etapy v kopcovitom teréne minuloročnej slovensko-českej majstrovskej klasickej trate. Keďže upsoriadateľ nás chcel dostať do pekných častí lesa, v sobotu bol štart a cieľ vysunutý 2,5km zo zhromaždiska, čo dalo viacerým v príjemnom letnom teplúčku zabrať. Ale zasa klobúk dole – trate ozaj pekné, na „vysunutom“ zhromaždisku pripravený pre pretekárov absolútny komfort – dostatok vody, TOI-ky, milí usporiadatelia, všetko klapalo ako malo. Po chvíli sa karty opäť poriadne zamiešali. Silná konkurencia v detských kategóriach – veď preto sme sme išli – nám našťastie neušla. Trošku nás zaškočili dĺžky pre najmenších (kam ten svet speje ???), keď v kategorii HDR: 0,9/2,9/1,9 bez veľkej možnosti skracovania detváky behali neuveriteľne rýchlo…
Tomáš krásne zabehol šprint a tretiu etapu, Filipovi sadli obe lesné trate. Vo výsledkoch na sekundy (napriek náročným tratiam so zaujímavou voľbou postupov 4,7km/220 prevýšenie) nakoniec skončil Filip šiesty (víťazstvo v poslednej etape stratil na dobehu o dĺžku chodidla) a Tomáš trinásty. Maroš v hlavnej kategórii 7 a Alena po chorobe v D35C druhá. Jediná Michaela z nám neznámych príčin poslednú etapu diskla.
Chlapci ostali na Morave na mapovom sústredení a my dospeláci – šup do práce, aby sme ďalšie predĺžené víkendy mohli tráviť na pekných orienťákoch…

 

25jún/19

Zráz dolu, zrazu dolu !

Po dlhom čase sme sa opäť vrátili do kopca po hradom Lietava, tentokrát na dve middle trate – v sobotu na majstrovstvá SR a v nedeľu na INOV cup.
Deti tu ešte nikdy nebehali a kto tu ešte nebehal, podľa mňa nemal šancu si to predstaviť. Charakter terénu, strmosť svahov, hustota skál a jeho celková náročnosť rozhodne priala tým, ktorí tu už niekedy boli.
V najmladšej majstrovskej kategórii Filip obsadil tretie, Tom piate a Jakub 8.miesto. Viktor v M16 krásne piate miesto, medzi W14 dievčatami jasne kraľovala Beky a Terezka potvrdila na druhom mieste tohtoročnú fromu.
Medzi dospelými Marta získala 3.miesto v hlavnej kategórii, Hanka vo W45 vyhrala, Jana vo W55 bola druhá.
Druhý deň – po získaní skúseností v sobotu sa potvrdila moja teória: Filip vyhral, Tom bol druhý, v M 60 Jano zabodoval tretím miestom, v dievčatách bola Terezka druhá a Beky tretia.
Terén veľmi náročný a krásny, takže určite sa tu v najbližšom čase zastavíme…

foto od Marek Koman

25jún/19

Naši chlapci sú opäť majstri SR !

10-11.6.2019 sa najšikovnejší mladí orientační bežci stretli na Školských majstrovstvách Slovenska v Turčianskych Tepliciach.
Kto tu bol, mal za sebou náročné dve postupové kolá: okresné a krajské.
Z nášho oddielu do oficiálnych kategórii postúpili Filip Bukovác, Rebecca Herna, Tom Kasza, Viktor Kotuliak a Jakub Berčík. V kategórii pre deti, ktorým sa nezadaril postup si zabehla Terezka Kendrová a Adam Gramblička.
Všetci dôsledne dodržali pokyny trénerky a síce v individuálnej súťaži sme mali najlepšie „až“ štvrté miesto od Filipa (nazabúdajme na neštandartnosť kategórii v školských súťažiach-bojujú medzi sebou žiaci všetkých tried jednotlivých stupňov ZŠ a SŠ), v tímoch chalani kolektívnym super výkonom jednoznačne vyhrali. Beky po závažnom ochorení štartovala len individuálne.
Pekné dva dni mimo školy sú za nami a o týždeň šup sa do skál okolo nádherného hradu Lietava.

21máj/19

Robili sme prvý KnockOut šprint na Slovensku. (autor článku: Peťa Kotuliaková)

Nový formát, ktorý Slovensko ešte nemalo príležitosť vyskúšať, priniesol Farmaceut 8. mája vrámci série pretekov oblastného rebríčka. Knock-out je založený na viacerých vyraďovacích šprintových pretekoch. Cieľom je, v každom kole vyradiť  niekoľko pretekárov tak, aby vo finále A o prvé priečky bojovalo iba 6 pretekárov. Tí, ktorí vypadli sa museli uspokojiť s finále B, resp. finále C, kde bojovali o tie zadnejšie priečky. Dôležité bolo udržať pretekársku pozornosť a rozložiť si sily pre atraktívne behy na takmer celý deň.

U nás to teda „spískala“ Hanka Šmelíková, ako riaditeľka pretekov. My ostatní pomáhači sme sa trocha zdesili toho, že v rámci jedného dňa nás čaká príprava v podstate troch pretekov a teda fakt to bude trvať celý deň. Najviac si to odmakali chalani, ktorí pripravovali preteky s Hankou dlho dopredu, teda Glonki, Palo Bukovac a Laco Kasza ako IT guru.

Dopadlo to veľmi dobre. Máme víťazov jednotlivých kategórií, všetci sa tešili, že to bolo zaujímavé a nové. Finálny šprint hore po schodoch otestoval zimnú prípravu a silu stehien každého zúčastneného. Bolo úžasné počasie, jeden deň spomedzi množstva daždivých, kedy bolo naozaj pekne.

Novinkou na našich pretekoch bolo tiež občerstvenie, veľa zúčastnených naozaj ocenilo možnosť kúpiť si niečo sladké či slané pod zub. Bufet u Kristínky by teda mal pokračovať aj nabudúce :).

Záverečné pikošky:

  • Odteraz vieme, že Líščie údolie je v podstate konečník, vysvetlila nám to jedna pani, ktorá nás tam poslala behať (najprv tam, potom tam 🙂 )
  • Obyvatelia okolitých domov nás ale pochválili, že oslavujeme koniec fašizmu vešaním fáboriek 🙂

Oslovili sme náhodne troch pretekárov z rôznych kategórií, čo na knock-out hovoria: 

Čo sa ti najviac páčilo?

Peťko, M10: „Neviem. Bola tam jedna kontrola, ktorú som nevedel nájsť, tak som potom išiel za ostatnými.“

Lea, W16: „Páčilo sa mi, že to bolo iné ako normálne preteky. Prekvapilo ma, že aj mestské šprinty môžu byť ťažké.“

Viktor, M16: „Dobrá atmosféra, ako sa ľudia povzbudzovali, bolo to fajn. Bolo to zaujímavejšie ako bežné šprinty.“

Čo sa ti nepáčilo?

Lea: „Že som pokazila jednu kontrolu. To ma stálo umiestnenie.“

Viktor: „Že som o dve sekundy nepostúpil do finále A.“

Fotky od Mareka:

20máj/19

Pokračujeme naplno

Po dvoch týždňoch relatívneho odpočinku sme sa zahryzli do ďalšieho tréningu. Detičky dorastajú a tak je najvyšší čas začať s porovnávaním s inými športovcami, aby sme nezaspali na vavrínoch. Aj v širokej verejnosti už dospelí začali chápať, že ak chcú behať v lese oni, mohli by aj ich deti…Doteraz boli lesné behy na dĺžkach vhodných pre žiakov veľmi zriedkavé (no nie že by boli teraz na programe každý víkend…), ale predsa len sme našli niečo pre našich mladých O-bežcov.
V nedeľu si Tomáš a Filip v rámci svojho tréningu porovnali sily s nádejnými atlétmi a veru sa nenechali zahanbiť. Na dĺžke 4,8km s prevýšením 184m si Filip dobehol pre nikým neohrozené víťazstvo, Tomáš so cťou a hlavne s radosťou z pohybu obsadil pekné 4. miesto.
V tejto forme tréningu budeme určite naďalej pokračovať-ak nám to voľné miesto v O-kalendári umožní. Dúfam, že ostatní už budú fit a zdraví a že na najbližšej takejto akcii ukážeme, že máme aj šikovné dievčatá a že aj iní chalani od nás vedia behať.

13máj/19

ISF 2019 sú už len minulosť

Komu sa nechce čítať, pozrite podstatu, kto má čas a chuť, čítajte.

Oficiálne výsledky

oficiálne video

foto by Michal Elias

foto by Dominic Ditri

Posledné dva týždne pre odchodom boli pre Alenu a Maroša veľmi hektické. Okrem snahy o perfektné doladenie detí sme sa pasovali so zabezpečením nácviku kultúrneho programu (dopadlo to skvele!), vybavovaním milión formalít a detailov od výmyslu sveta cez spriaznené organizácie ako SZOŠ, SAŠŠ, rodičia a kluby, samotní pretekári. Počet prichádzajúcich e-mailov na moju adresu sa blížil každým večerom k dvojciferným číslam + sms a spústa priamych otázok cez telefóny…
V nedeľu pred odletom už ale boli „odfajkané“ všetky poznámky na VIP papieri…
Ešte vďaka Komanovcom dorazili posledné tričká „Slovakia“ a rýchlo sa dopredu – ak sa to dá – aspoň trochu vyspať (tušila som že to bude náročná dovolenka…)
Ráno nás pred domom čakal Mercedes s taxikárom Lacim a už sa auto plné repre batohov, krojov, batožiny a samozrejme nás rúti na Mlynské Nivy. Formality-papiere, rozdelenie posledných vecí do batohov, kde ostalo ešte trochu miesta…cesta na Schwechat ubehla rýchlo, v polospánku nastupujeme do lietadla smer Waršava – malé meškanie nás síce trošku prebralo, ale ešte sme to neprežívali. Zobudilo ma až prvé ujúkanie dievčat pri vzlietaní a potom sme už (my tréneri) nespali do konca týždňa takmer vôbec. Meškanie druhého lietadla do Tallinu, prestup do organizátorskeho busu, slabé tri hodinky po rovnej ceste priamo na juh, do miesta plného medailí. Koľko z nich si povezieme cestou naspäť?
Ubytovali nás v domčekoch typickej severskej architekúry, pekných a útulných. Trénersky domček bol na opačnom konci areálu, čo sa zdá, že má výhody, ale verte, nabehala som tam viac km ako decká na trati…všetko by bolo fajn, keby sme tam boli na O-campe a nie MS. Tak veľmi preferovaná družba medzi národmi nám bola umožnená so Srbmi a Litovcami, ostatní bývali inde…
V utorok ráno – v deň oficiálneho tréningu vstávam o 04,30 hod, aby som si mohla v kľude zašportovať aj ja-veď mám dovču !!! Vbehnem do lesa hneď za chatkou, po 20m krásna jama ako maľovaná… navôkol nádherný les, estónsky, pekný, s bažinkamia a bažinami, lyžiarskymi-bežeckými traťami. Ešte že som mala mobil na fotenie objektov do novej knižky. Stále si dudrem popod nos-neexistuje, že tu nie je mapa-O-bežci sú predsa inteligentí ľudia, pri ubytovaní s kapacitou 150miest takýto les bez mapy, neverím!!! Nos kartografa neklame, proste tu je určite mapa, viem to!
A zrazu, hľa… areál pevných kontrol-kontrola kameň v údolíčku-hneď fotím, letím do tábora ako s nasoleným zadkom… je 7 hodín ráno, zháňom organizátorov, nech nám dajú mapy na tréning…sto negatívnych odpovedí, ja si tvrdohlavo hudiem svoje, zostrujem výrazy až k tomu, že je ich povinnosť nám tu mapu poskytnúť…okolo desiatej celá výprava vyráža na mapový tréning…väčšina detí ešte nebola v severskom lese: ukážky odtieňov zelenej a typov bažiniek a terénnych detailov určite mnohým prospeli…To čo nám oficiálne poskytli na tréning bola podľa mňa veľmi nedostatočná ukážka pred longom.
Poobede odchádzame na oficiálny tréning-nemáme dostatočné info, či bude alebo nie zapnutý SIAC systém, organizácia nebola celkom jasná, ale nakoniec sme kúsok lesa predsa len videli, aj keď na každej ks boli celé zhluky pretekárov…pozreli sme model štartového koridoru. Rýchlo do busu a späť na ubytko, večera a plní očakávaní šup do perín.
Ráno sa prebúdzame spolu so slniečkom, nálada v tíme je výborná. Už večer sme si tréneri rozdelili pozície v karanténe, na štarte a v cieli tak, aby decká mali všade niekoho dospelého na pomoc.  A veru zišlo sa, riešili sme zabudnuté veci na ubytovaní, akreditačnú kartičku na štarte, takmer zmeškaný štart…deti sú deti a potrebujú aktívnu pomoc dospelých, najmä ak sú na veľkých pretekoch prvý krát.
Na štarte sme sa snažili udržiavať cool náladu, ale teda niekedy som mala čo robiť, aby som vykúzlila na detskej tváričke aspoň malinký úsmev. Stres je nepriateľ šťastia.
Po štyroch hodinách na štarte bežím 2,7 km do arény plná očakávania dobrých správ a tie sa hnď dostali: Adam je majster sveta !!! UFF, tak to som fakt nečakala, super !!! rýchlo pozerám výsledky, decká mi rozprávajú jedno cez druhé svoje dojmy, kto kde ako prečo…niektorí šťastní, niektorí sklamaní. Tak to veľkom športe chodí.

A k veci – FBA pretekári:
M2  school: 11. Filip, 21. Tomáš, 32. Viktor, 35. Adam G, 37. Jakub
W2 selected: 14. Rebecca

Zaslúžený deň voľna-prší, teplota prudko klesá kdesi po 10 st. C. Čaká nás návšteva AHAA centra – vedecko náučné centrum pre všetky vekové kategórie, podobné nášmu Auréliu, len o poriadny kus väčšie. Niečo fajn na vybláznenie, rozptýlenie a únik z napätej reality MS. Po 4 hodinách vyrážame do silného dažďa absolvovať návštevu historických miest Tartu s navigáciou a poučnými otázkami v tablete. Naša skupina minimalizuje vzdialenosti, všetci sme mokrí ako myši, je nám zima a sme hladní. Sklamanie nás čakalo v cieli našej historickej prechádzky (ktorá by bola v inom počasí krásna, zábavná, poučná a nádherná), v športovej hale s preplnenými šatňami, kde sme na obed dostali jednu studenú bagetu, banán a 1/2l studenej vody vo fľaške. Ešte že vieme tancovať odzemok, ktorý zahreje, máme kopec jedla zo Slovenska, ktoré sme chceli rozdávať, a tak parenice a klobásy idú v prvom rade do hladných brušiek malých Slovákov. Ale mali sme dosť aj na rozdávanie – decká vzorne splnili pokyny, čo majú vziať do batožiny z domu.
Kmitáme aby sme pripravili  stôl na Večer národov, krájame syry, klobásy, chystáme bryndzovú pomázanku, cukríky, keksíky, ukladáme mapy, propagačné materiály, darčeky…decká sa chystajú na kultúru, prezliekanie, precvičovanie, viažeme mašle do vlasov. Tréneri nadväzujú medzinárodné kontakty na najvyššej úrovni. A už to vypuklo, nastupuje prvá krajina s prezentovaní svojej krajiny. Každá výprava má 5min, aby ostatným ukázala svoju domovinu. Naši chlapci tancujú Odzemok, všetko vyšlo, dokonca aj gate popadali do pol zadkov ako sa patrí. Pridávajú sa dievčatá s Karičkou, mašle vejú vo vetre, veľký potlesk… padá mi ďalší kameň zo srdca – aj toto dopadlo super !!!
Po vystúpení všetkých krajín sa 800 ľudí pohybuje medzi stolíkmi s jedlom a prezentami, vykladáme, dopĺňame čo máme… neostali sme v hanbe, všetkého sme mali dosť-ako sa na pohostinných Slovákov patrí. Vinea je number one, keby sme mali 100l, aj to sa bez problémov vypije..
Unavení z celého dňa nasadáme opäť do busov a hurá do postelí. Zajtra nás čaká posledná vážna vec – Middle.
Ráno vstávam ako obyčajne-ešte pred škovránakmi, pozerám oknom, Ó, nie, predpoveď vyšla – je 04,30hod a sneží. Nejdem behať. Dnes budem opäť 4 hodiny na štarte, koľko je asi stupňov, keď sneží? nechcem si to predstaviť-aj keď to nie je ťažká matematika… o 6,30 otváram oči znovu. Už nesneží. Vonku je snehová chumelica !!! Navrávam, že všetko ide podľa plánu, veď som o tom vedela už doma, že bude zima!!! Vybieham z periny, chystám všetko čo treba, budím chalaňov trénerov, nahlas spievam “ Nesneží, a Ty si na lyžiarskom zájazde…“ obraciam to na srandu, ale deckám je napriek tomu zima…našťastie je na štart len 300m z karantény =budovy školy. Aj tak niektorí nedočkavci vkročili do karantény zbytočne skoro a tak si to tam vytrpeli…smiešny štart MS – takmer na asfaltke a dokonca bolo vidieť mapový štart, takže si mohli pozerať, kadiaľ súperi odbiehajú, čudné…
Posledného vyprevádzam -tak ako na longu -Maxa a už zmrznutá ako nanuk bežím do arény po výsledky. Wau, Tamara je tretia, ďalšia medaila ! A veľké baby majú bronz v družstvách, úžasné !

A naši malí Farmaceuti?
M2 school: 11. Filip, 17. Tomáš, 21. Jakub, 24. Adam G., 32. Viktor
W2 selected: 14. Rebecca

Zajtra nás čaká súťaž priateľstva: približne 800 pretekárov dostalo večer mená svojich dvoch partnerov z iných krajín. Ráno mali 45 min na to, aby sa na štadióne zoznámili a rozdelili si 49 kontrol spôsobom scorelaufu, pričom každý pretekár musel zozbierať najmenj desať a na troch kontrolách sa museli stretnúť. Trojčlenné tímy museli dobehnúť do cieľa spolu, držiac sa za ruky.  To sa stalo osudné Klárke, keď je parťáci boli až príliš rýchli a Kláre na dobehu vyskočilo jabĺčko. Strávili sme spolu 4 hodinky v sanitke a následne v nemocnici v Tartu, ale Klára bola veľmi statočná. Polovičná sádra od stehna až po členok síce nie je pekný darček, ale aj tak sme večer vyrazili na banket.
Stretnutie v inej športovej hale začalo vyhlásením výsledkov tímov, po ktorom mal začať dlho očakávaný banket – diskotéka pre decká a jediné oficiálne nepracovné stretnutie všetkých trénerov.
Organizátori si to ale poňali po svojom aj decká naštartované na diskotéku museli ešte poriadnu chvíľu sedieť a tlieskať roôznym miestnym kultúrnym vystúpeniam a neúnavnej hlavnej organizátorke. Začatá diskotéka mala grády, al eDJ bol zjavne hluchý, pretože sála sa otriasla tak, že sa tam nedalo vydržať, monohí odchádzali von, kde boli ale len 2 st. C. Vo VIP miestnosti ste si nepočuli vlastné slová…po chvíli zháňam taxík a paá redckami sa vraciame na ubytko. Ostatní ostávajú a prichádzajú ohluchnutí asi hodinku po nás. Okolo pol jednej padám do posletele s nastaveným budíkom o 20min, o druhej ráno nám odchádza bus do tallinu, odtiaľ na Schwechat a domov.

Aké to bolo?
Ako tréner si dovolím zhodnotiť len „našich“. Chalani OK-som veľmi spokojná s prácou Jakuba, ktorý je s nami len čosi vyše roka a som veľmi rada, že Adam sa zaťal aspoň v poslednej časti prípravy a dosiahol pekné výsledky. Traja „stabiláci“ Filip, Tomáš a Viktor presne ukázali čo v nich je, vieme, čo máme robiť ďalej.
No a Rebecca? Veľmi pekné obidve umiestnenia – podobne ako Filip, aktívna práca a chuť do tréningu naplno sa odrazila v krásnych miestach na oboch tratiach.
Pre celú šesticu veľká pochvala !!! A by som nezabudla na Maroša, tomu ďakujem za plnenie mojich trénerksych vrtochov v podobe roznosu veľkého počtu ks a výbornej oponentúre mojich trénerskych nápadov.
Boto to:
Pekné.
Náročné.
Poučné.
A hlavne výzva na prípravu o dva roky v SRBSKU !!!