Minulý rok o takomto čase sme absolvovali 3,5 dňové sústredenie vo Vracove-na Moravskom Záhorí. Rovinaté borovicové lesy rýchlejšie než rýchle. A ako to videli Miška s Beky?
„Tento víkend 1.12. sme zúčastnili pretekov vo Vracove. 1. závod valašské zimní ligy.
Po 2 hodinách cesty v aute sme vystúpili na futbalovom štadióne pri lese. Bolo veľmi zima takže čakanie na štarte sme strávili v aute. Potom sme sa presunuli na štart pretekov, ktorý bol na zhromaždisku a už nás len čakalo odbehnúť 4, 7, 11 a niektorých aj 18 km trate (tých najlepších). V lese sa dalo rýchlo bežaˇť kvôli rovinatému terénu. Snehu nebolo málo a tak sme si museli dávať pozor na vyvrtnuté členky. Nám sa trať veľmi páčila. Najlepšie zabehol Filip na 6. mieste. Neboli sme všetci na bedni,  ale dôležité je, že bol každí so svojim výsledkom spokojní. :)“
Marekov pohľad:
Prví sneh, prvá trať.
Na prvý deň posledného mesiaca tohto roku sa hlavne mládežnícka výprava Farmaceutu v už takmer klasickom zložení vybrala vyskúšať zimné preteky v známom teréne vo Vracove v Čechách. Trate boli robené v už, na sústredeniach, behanom lese, ale novinkou bola čerstvá, asi päť centimetrov vysoká pokrývka práve napadaného snehu. Rozhodne zaujímavou novinkou…
Ďalšou novinkou, hlavne pre mladších, aj keď nie len pre nich, boli trate. Tieto boli robené v štýle našej kategórie Open v dĺžkach od 2 do 17 kilometrov. V najdlhšej kategórii na 17,2 km a 50 kontrol sa na 16. meste umiestnil Maroš Bukovác a na 22. mieste Peter Mižúr. V kategórii na 11,1 km a 30 kontrol sa Alena Bukovácová umiestnila na 38. mieste. V najviac nami obsadenej kategórii na 6,7 km a 21 kontrol sa s časom 42:46 najlepšie umiestnil Filip Bukovác na 6. mieste. Za ním s časom 50:22 a miestom 18 skončil Tomáš Kasza, s časom 51:36 a 24 miestom Michaela Patassiová a s časom 57:49 a 33 miestom Rebecca Herna. Za nimi utrmácaní, ale šťastný manželia Kristínka (44.) a Marek (39.) Komanovci a Laco (41.) Kasza. V poslednej nami obsadenej kategórii na 4,8 km a 17 kontrol sme mali dvoch závodníkov a to Jakuba Berčíka, ktorý s časom 46:19 skončil na 18. mieste a za ním v tesnom závese s časom 46:49 Jána Komana na 20. mieste.
Máme to za sebou a teraz už vieme čo máme trénovať počas nadchádzajúcej zimnej prípravy.
foto od MArek

Minulý víkend sme absolvovali posledné jesenné sústredenie túto sezónu. Kvôli počasiu sme ostali „len“ tu v Malých Karpatoch.
Nakoniec počasie bolo na dátum k nám veľmi štedré a tak rovná tridsiatka Farmaceutov brázdila karpatské kopce plné lístia na piatich tréningoch.
Naše RD nádeje absolvovali piatkový NOB s kontrolami len v blízkosti chaty, MW12+ bežali spoločný beh lesom s komentárom trénerky, čo si treba v noci v lese sledovať.
Večer sme ukončili teóriou o vrstevniciach, pretekári dostali úlohy na celý víkend – čo ako sledovať v teréne.
V sobotu doobeda nás čakala drsná klasika, ktorú poobedie vystriedal príjemný middle. Tu sa ale množstvo suchého lístia škaredo šmýkalo a kto nemal klince a odvahu, veľa strácal.
V nedeľu sme klasiku poňali vďaka úctyhodnému veku mapy ako dobrodružstvo vo dvojiciach. Maroš sa poriadne posnažil a z rôznych podkladov získal čo najviac aktuálnych informácii, prekreslil to do staručkej mapy. Téma sústredenia „všímať si vrstevnice“ bola naozaj pripravená na tento tréning. Nakoniec sa všetky dvojice vrátili z hrebeňa Karpát dolu a dokonca aj Filip a Tom, ktorí si trúfli na individuálny štart dosiahli slušné časy. Už len poupratovať chatu, absolvovať drsný zjazd autami dole, a presun na posledný tréning. Rýchly middle sme stihli všetci za svetla (dokonca aj znášači kontrol) a tak zostáva len zhodnodtiť víkend.
Prvý krát sme skúšali vážnejšie presuny autami z ubytovania do priestoru tréningu a myslím, že mimo zjazdnosť ciest sme na toto už ako tím pripravení. Strava bola opäť vďaka Marekovi a Kristínke úžasná, vďaka Marošovi sa nakoniec podarilo plánované kondičné sústredenie zmeniť na mapové. Hlavná kategória našich detí nabehala 64 kontrol a približne 20 vzdušných km. Na začiatok prípravného obdobia sme na tom pekne.
Teraz nás čaká len spústa zábavy na tréningoch, najbližšie hromadné sústredenie bude až cez polročné prázdniny na Skalke.

foto od Komanovcov

Stále sa snažíme využiť orientačnému behu naklonené počasie a tak sme na poslednú chvíľu do tréningového procesu zaradili aj „Záver sezóny 2018“ spriateleného brnenského klubu ZBM.
V piatok poobede sme cestou na sústredenie absolvovali „twilight“ (stmievajúcu) klasickú trať. Plán bol síce, že to stíhame v pohode za svetla, ale prichádzajúce oblaky a zmena času spravili svoje, takže Alena zbierala štítky celkom potme.
Piatkovú večeru sme vyriešili neštandardne pizzou, ale nemohli sme predsa deti nechať hladné… V noci sa slovenské oblaky presunuli za nami na Moravu a tak sme sa zobudili do mokrej trávy, hmly a mrholenia.
Prvá etapa bola pripravená v teréne južne od rybníka Olšovec v známom lese priam stvorenom na kvalitný, ľahký, rýchly a pekný OB.
Poobede nás všetkých (cca 120) pretekárov čakalo prekvapenie. Do poslednej chvíle sme nevedeli, aký pretek nás čaká. Druhú etapu sme zažili neskutočnú O-pikošku. Usporiadatelia vybavili na Správe jaskýň moravského krasu vstup pre 120 orienťákov do jaskyne Výpustek na OB pretek !
Po úvodnej prehliadke umelo vybudovanej chodby s mnohými exponátmi so slečnou jaskyniarkou nás čakali krabičky „clear a check“. V 40 sekundových intervaloch nás vypúšťali do skutočnej jaskyne. Chodby, chodbičky, slepé uličky a zákutia boli osvetlené jaskynným svetelným systémom veľmi slabo a tak kto nie je orienťák pripravený na všetko (rozumej v batohu na OB pretek mám vždy buzolu, čip, plavky, rukavice a čelovku), strácal sekundy aj minúty. Tmavé kúty sa zdali veľmi vzdialené, kde bolo svetlo si „preletel“ za chvíľočku. Tiež mierka mapy 1: 1 500 zmiatla mnohých a len kto začal krokom a rýchlo prepočítaval mal možnosť na umiestnenie v hornej časti výsledkov.
V OB som už skúsila všeličo, ale tento pretek sa zaradil medzi moju top10.
Po večeri nasledovalo vyhlásenie výsledkov dnešných dvoch etáp. Najlepšie z FBA tímu skončil Filip na peknom treťom mieste. Stratu 1,25 min z rannej etape (5.miesto) znížil víťazstvom v jaskyni. Nasledovalo zhrnutie top výsledkov celej sezóny. Okrem množstva medailií z MČR a víťazstva nášho Miloša Nykodýma v poslednej sérii Svetového pohára nás zaujalo iné číslo: v ZBM je registrovaných v roku 2018 vyše sto (104) !!!! detí do 14 rokov. Sú rozdelení do 6 skupín po vedením 15 !!! trénerov… ( pre info, v ZBM je registrovaných tesne nad 300 pretekárov)
Myslím že veľmi inšpiratívne…
V nedeľu ráno sme sa zobudili opäť do mliečneho ráno, ale keď slniečko začulo čo sa chystá, veľmi rýchlo nám prišlo na pomoc. A my sme to patrične využili.
V štvorčlenných klubových štafetách sme ukázali, že napriek vysokému počtu členov sme plnohodnotnými pretekármi a v ZBM môžu byť radi, že nás majú. Tom bol členom víťaznej štafety, Filip super výkonom posunul svoju štafetu a veľa priečok dopredu a nakoniec skončili druhí, Marošova štafeta na nepopulárnom štvrtok mieste a Alena rozbiehala piatu štafetu. Myslím, že z 38 štafiet sú to slušné výsledky.
Na obed rezník a odjazd do Brna. Slovákom ale pýcha nesadla na nos a tak šup šup do lesa na posledný (piaty) tréning sústredenia. Maroš roznáša kontrolky na dlhé postupy, Alena znáša, štartovanie dvoch áut, rozlúčka s krásnym lesom.
Všetci unavený, tréneri spokojní s výsledkami a orienťáckou „bojovnosťou“ našich mladých chlapov. Nič som zatiaľ nenapísala o Jakubových výsledkoch. Hviezdne miesta to neboli, ale jeho nádherná snaha o zlepšenie je evidentná a výsledky to tiež ukazujú. Chvíľku ešte bude strácať na ostatných, ale každý z nás raz začínal. Dievčatá sa snažili tiež: Beky zbierala skúsenosti z moravských porastov a v tvrdej konkurencii behala slušne. Miška sa snažila, ale tento víkend viac podliehala čaru diskoték (2x disq) ako by sme chceli.
Okrem ZBM organizátorskemu tímu patrí moja vďaka aj Marošovi a Lacovi, bez ktorých by som nedokázala zabezpečiť takú kvalitnú prípravu pre naše deti.
A takto to videl Tom:
Tento víkend 2.-4.11. sme boli na oddíláči. Boli sme v Jedovniciach pri Blansku. Prvú etapu sme bežali hneď pri kempe a bola vcelku ľahká. Mrholilo len trochu. Bolo to fajn. Druhá etapa bola v jaskyni Výpustek neďaleko kempu. Bol to taký šprint po jaskyni. Bolo to úplne skvelé len to nebolo úplne najľahšie. Jedlo bolo nič moc ale dalo sa. Bolo to vcelku fajn.

Od O-campu sme plánovali jesenné sústredenie pre celkom slušnú „hŕbu“ našich najmenších. Po septembrovom a októbrovom zhone plnom pretekov sme si vydýchli a v strede odpočinkového obdobia pre trénujúcich sme našli priestor a čas pre našich 8 kúskov HDR. Do stredu sústredenia nám vhupol oblastný rebríček, ktorý nakoniec celkom pekne zapadol do priebehu sústredenia. Absolvovali sme už klasický piatkový nočák, v sobotu ako prvú fázu OR v Borskom Mikuláši.
Extra rýchly terén nám len potvrdil, že systém rýchlych tréningov, ktoré sme začali na jeseň sa veľmi rýchlo prejavuje vo výsledkoch pretekov OB.
Vyhrával ten, kto vie rýchlo bežať a ustojí tu rýchlosť bez mapovej chybky: Filip a Mirka B. prvé miesto, Maroš, Lea a Beky druhé miesto, Tomáš, Peťo M., Dedo boli tretí.
Vďaka Marekovi a Kristínke sme stihli ľahký obed na zhromaždisku a tak sme poobede ešte využili krásne počasie na okruhy. Na tréningu nás bolo 28, čo je veru celkom pekné číslo a v cieli okruhov sa to len tak hemnžilo…Potom už šup-šup na športové a spoločenské hry, večernú opekačku a s veľkou nevôľou do spacákov. Nedeľné ráno bolo zahmlené, ale spolu s hodinkovou ručičkou vykuklo slniečko a tak prvé nácviky orientačného behu v bažinách boli v duchu jesenného krásneho slnečného počasia. Striedanie rýchlych a pomalých úsekov na odbočováku boli zaujímavé nielen pre deti, ale dalo zabrať aj dospelým.
S terénom sme sa rozlúčili kráľovsky – klasickou traťou, ktorá v závere mala exkluzívny prechod pomedzi bažinky, ktorý si mnohé deti s obrovskou radosťou vychutnávali.

foto od Komanovcov