Ani na Veľkú noc netreba zaháľať, a preto sme sa tak ako už mnohokrát, vybrali do Čiech. S obyvateľmi tejto zvláštnej krajiny sme si užili Veľkonočné sústredenie v Jizerských horách.

Po dlhej ceste na ďaleký sever sme si hneď uvedomili, že prežitie nebude zadarmo. Kopce boli vysoké, kamene obrovské a bažiny (ak teda nebol ešte sneh) mokré. Celkový dojem z lesa bol však naozaj skvelý. Vyzeral trochu ako z nejakej rozprávky.

Väčšina tréningov bola práve v lese. Ako sa nakoniec ukázalo, nie každý bol až tak pekný, ako ten pri chate. Aj napriek tomu boli všetky tréningy úžasné. Mapy občas už neboli tak presné ako kedysi, ale tak kamene snáď nikto nepresunie, takže sa aj tak vždy všetci z lesa šťastne vrátili.

Jeden tréning sme mali aj v pieskovcoch, v tejto českej dominante a výstavnom klenote v orientačnom svete. Skaly boli krásne, i keď nebolo dosť času si ich pozrieť. Predsa len, keď človek rýchlo beží, niečo mu ujde.

Na program sa dostal aj krátky šprintový tréning v Českom Dube. Mesto nebolo tak zaujímavé a náročné, no napriek tomu sa malé chyby dali spraviť. Kruciálny bol hlavne beh a správna voľba, inak sa na krátkych úsekoch dalo naozaj veľa stratiť.

Medzi tréningami sme si mali čas aj oddýchnuť, napríklad pri futbale, ping pongu či šípkach. Jedlo nám tentoraz bolo varené, takže na Míšinu domácu stravu nemalo, ale človek zje všetko, keď je hladný. Hlavne sa vždy dalo nájsť niečo aj po jedle, koláčikov a iných pochutín bolo vždy dosť.

Nezabudli sme ani na tradície. Už tradičné medovníčky, kraslice a príprava korbáčov neodmysliteľne patria k Veľkej noci. V pondelok ráno nás potom čakala tradičná šibačka, po ktorej nasledovali už len štafety.

Aby nás nebolo málo, spojili sme sa ešte s jedným klubom, ktorý pobýval v okolí. U nich je tradíciou, že sa tieto štafety behajú bez kódov. Zároveň sú mnohé kontroly príliš blízko seba, takže je ľahké sa zmýliť. Po dobehu všetkých úsekov, nebolo mnoho štafiet, u ktorých by nechýbal nápis Disk. (pozn.: Filipova štafeta nediskla a dokonca aj vďaka precíznemu Filipovmu mapovaniu na treťom úseku zvíťazila)

Celkovo bolo sústredenie určite prínosom pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Nové skúsenosti a vedomosti môžu byť nápomocné pri ďalšom putovaní lesom. Tak zas nabudúce.

Veľká noc v skalách a skalkách – Fotky Google

Každý vraví, že príroda si robí čo chce, ale veď včera bol prvý apríl, takže podľa mňa je všetko v poriadku…

V piatok sme sa nakoniec ozaj iba malá skupinka pretekárov FBA vybrali na prvé dvojkolo tohtoročného slovenského rebríčka na klasické skorojarné preteky Central European spring orienteering meeting.

Vzhľadom k jemne komplikovanému programu sme sa prispôsobili a nakoniec sme všetko zvládli na jednotku. Kamaráti s rôznymi chorobami, ktorých sme museli nechať doma na poslednú chvíľu nám síce chýbali, ale my ostatní sme si to všetko užili. Pre malých bol na piatok nachystaný „mapáčik“ za svetla a relatívneho vonkajšieho tepla. Nakoniec tréning za svetla bežali aj veľké dievčatá, pretože náhla zmena plánu načrtla Terezke získať účasťou na ranných pretekoch pri Brne nomináciu na MČR šprint a ona sa ponúknutej šance zmocnila a teda miesto NOB tréningu si les vychutnala za svetla. Anka sa k nej rada pripojila a tak na odrazky bežali len Tom a Filip. Chlapci si na tréningu vychutnali okrem tmy aj poletujúce snehové vločky a my sme zatiaľ zdokonaľovali svoje vedomosti o mapových značkách formou hry na pantomímu, čo sa zjavne najmenším páčilo až do popukania od smiechu.

Ráno sa náš malý tím rozdelil na dva ešte menšie: Laci v roli šoféra, Tom a Terezka vyzbrojení nádejami na postup na prestížne preteky vyrazili smer Brno. My, čo sme mali ešte pár chvíľ tepla k dispozícii sme využili na biliárd a iné zábavky (príprava stravy po pretekoch).

Čas vypršal, krátky presun do Borského Mikuláša a radostné zvítanie s „brňákmi“. Úsmevy na tvárach boli vyjadrením splnenej misie – Tom postúpil a výhrou si vybehol aj české „B“, Terezka postúpila tiež.

Všetkých (teda okrem vopred neprihláseného Toma) náš čakal studený „midlík“, s ktorým sme sa popasovali k spokojnosti všetkých a aj trénerky.

Relatívne teplo chaty a možnosť na spoločenské vyžitie robia pretekmi lákavou spoločenskou udalosťou. Hry do večera, pozeranie máp a rozprávanie zážitkov menia šport na zábavu a takto sme si to užili aj v sobotu večer.

Ranné prebudenie do studeného rána s jemnou vrstvou sniežiku na tráve dávalo vedieť, že diskusie o vhodnom oblečení na dostatočne dlhý a „výživný“ long skončia až v minúte pípnutia… ku chladu sa pridal oproti včerajšku aj nepríjemný ľadový vietor a zistiť, kto v zime trénoval nebolo podľa výsledkov ťažké… obstáli sme opäť vo všeobecnosti pekne a kto mal dres FBA, na toho som pyšná, že v takýchto ťažkých podmienkach odbojoval. Najmä odhodlanie a precíznosť našej najnovšej nádeje Anky, ktorá pekne absolvovala svoje prvé preteky v neľahkej kategórii W18 stoja za pochvalu.

Po zimnom prebehnutí sme vymrznutí čakali na vyhlásenie minuloročného celoslovenského rebríčka a následne aj výsledkov tohto víkendu. Mnohí sme si domov zobrali víťazné – tentokrát ružovučké tričká.