Po dlhom odpočinkovom období sme sa netradične už v stredu vydali na prvé sústredenie novej sezóny. A kam inam by sme už len išli, ako na Silicu. Cesta bola síce neľútostne dlhá, nie vždy úplne jasná, ale nakoniec sme dorazili, aj s českými posilami.
Hneď na druhý deň ráno, v i keď nie najteplejšom počasí, sme sa vydali na prvý tréning. Podľa plánu okruhy boli priamo na vrchu Silickej planiny. Trate boli postavené medzi väčšími aj menšími závrtmi s častými kamennými pasážami. Po tréningu sme ešte nakukli do Silickej ľadnice, jaskyne neďaleko štartu.
Poobede sme sa museli vyšplhať, našťastie autom, na Sorošku, odkiaľ nás čakala dlhá túra na štart. Čakali nás však krátke postupy, ktoré stáli za trochu námahy. Napriek tomu, že les nebol najčistejší, trate boli krásne.
Keď už bola tma, behať sa už nebehalo, museli sme sa najesť. Jedlo, resp. večera, boli vo štvrtok v réžii dievčat z kategórie W16. Našťastie boli so svojím šošovicovým prívarkom úspešné, osobne chutil dosť dobre, takže sme neboli o hlade. Večer sme si ešte zahrali rôzne hry, mali krátku teóriu a išli spať, lebo ráno nás zas čakal náročný deň.
Skoro ráno, hneď po raňajkách sme sa znova vydali priamo na Silickú planinu, avšak tentoraz na jej viac menej lúčnu časť. Čakal nás tréning diamant, priamo medzi krami a závrtmi, ktorý bol taký zamotaný, že sa niektorí až zamotali. Ale každý sa aj tak šťastne vrátil a mohli sme ísť zas na ubytovanie, obed a druhý tréning.
Popoludňajší tréning nebol v závrtoch, bol viac v lesoch severozápadne od Rožňavy. Čakala nás obyčajná trať, strednej dĺžky. Mapa plná rýh a celá trať v obrovskom a strmom svahu nebola každému po chuti, buriny a strmé kopce predsa len nie sú úplne prechádzka ružovou záhradou. Po tréningu ešte rýchla návšteva historickej chladiacej veže tamojších baní, malé občerstvenie a hurá na ubytovanie.
Piatková večera, tak ako aj štvrtková, bola bez účasti nášho kuchára Mareka. Dnes varili muži z kategórie M18. Ich segedínsky guláš bol vynikajúci, takže na koláče u príležitosti oslavy narodenín a menín už skoro nezostalo miesto. Po teórii, hrách a dohadovaní o ďalšom dni sme išli spať. Nové ráno už bolo poznačené únavou z predošlých dní, avšak stále nás čakali ešte aspoň tri tréningy.
Dopoludňajší tréning bol Combotech, v preklade kombinácia rôznych orientačných techník. Tréning bol znova v dedine Silica. Na posilnenie našej zostavy sa k nám pridali aj zo traja Košičania. Tréning bol určený hlavne na trénovanie azimutov a drania sa cez rôzne pichľavé rastliny. Po hlavnej trati nás ešte čakal krátky lúčny šprint, ktorý bol naozaj rýchly a prekvapivo ťažký.
Popoludní dostali naši Malí voľno, ale Veľkí museli ísť opäť trénovať. Tréning znova v Silicu, avšak tentokrát na strane Silickej Ľadnice. Typ tréningu bola párna-nepárna. Všetky dvojice sa vydali do lesa plné odhodlania a sily poraziť ostatné. Trate, ako už to na Silici býva, boli okolo závrtov a skál, nič iné sme v mape vlastne ani nemali.
Naši priatelia z Košíc sa od nás po tréningu oddelili, ale keby vedeli, čo budeme mať na večeru, určite by zostali. Na večeru boli špagety s omáčkou z tuniaka, ktorá bola urobená podľa dievčat zas z W16. Po večeri ešte ukážka posilovania na novú sezónu a krátke konzultácie všetkých tréningov. Museli sme ale ísť skoro spať, lebo ráno sme mali naponáhlo, a ešte sme museli baliť.
Posledný tréning, ten najdlhší, Long, bol opäť na Soroške. Trate boli náročné a sily či energia už u niektorých neboli prítomné, takže tréning nebol vôbec ľahký. Napriek tomu bol pekný a sústredenie zakončil dobre.
Potom už cesta z tohoto sústredenia, ktoré samozrejme prebehlo podľa všetkých protipandemických opatrení. Zostaňte zdraví.
