Všetky príspevky používateľa Alena Bukovacová

17sep/19

Sústredenie Benešov

Ešte z minulého víkendu naladení na moravskú nôtu sme v piatok poobede vyrazili na sústredenie do moravského Benešova. Krásny rovinatý terén so zmiešanou vegetáciou poskytol úžasné tréningové podmienky hneď za bráničkou zo záhrady. Piatok sme zahájili ako inak – obľúbeným NOB tréningom. MSR sa blížia  tak skúšame lampy, zvykáme si na tmu. Ráno sme vyrazili na tréningový pretek do blízkych Kuničiek. Tréningový pretek? To čo je za blbosť? Tak snáď tréning alebo pretek. Veď jablká sa nedajú miešať s hruškami… Ale dajú ! A akú to má vynikajúcu chuť! Vyskúšajte !
Konečne sme si vydýchli od náročných letných pretekov v tvrdej konkurencii a potrebujeme sa nadýchnuť pred slovenskými majstrovstvami. A tak sme miešali jablká s hruškami. Našli sme silnú konkurenciu – W14/36 pretekárok a M14/ 33 pretekárov a išli sme trénovať. Všade v lese sa to hemžilo bežcami a my sme skúšali to, čo nám ešte dobre nejde. Každý dostal od trénerky individuálne pokyny, čo má presne na štarte aj počas samotného preteku robiť, na čo sa zamerať, čo vyskúšať robiť inak ako doteraz. Proste sme trénovali ale v pretekárskom prostredí. Atmosféra a podmienky, ktoré z technických príčin nedokážeme urobiť na tréningu na Kamzíku sme si dopriali tu. A decká vedeli, že keď „to“ nevyjde celkom na 100%, tak nevadí. Nebudeme predsa skúšať niečo na MSR. Veď tam pôjdeme s veľmi jasným zámerom…
Po návrate na chatu deti dostali – ako inak hubovú polievku od Alenky (tentokrát ozajstnú), trochu odpočinku a šup na krátke postupy. Večer nasledovala „nerfková vojna“ a super grilovačka v podaní Mareka a Kiky. Ranné slniečko svietilo krásne a nás čakal long 5km krátky, ale zato rýchly až vietor fičal okolo uší. S Moravou sme sa rozlúčili milým midlom a už frčíme domov na milované Slovensko…

foto od Mareka

 

13sep/19

7-8. september

Napriek tomu, že my „ľudstvo“ ubližujeme prírode na každom kroku, ona nám pomáha, kde sa len dá. Deti sa len ťažko lúčia s letom a bezstarostnými dňami a tak šup, hneď zhodili z nebíčka na nás pár kvapiek vody, aby detičky pochopili, že jeseň je tu a už treba začať opäť „fungovať“.
Upršaný víkend začal už v piatok, keď sme mali naplánovaný príchod do stanového kempu, aby sme teda dali seriózne „bodku za letom“. Chalani v lejaku a tmavej čiernej tme stavali stan v krásnom rezorte nazvanom „Děsná“. Komanovci boli ako vždy načas na mieste činu a tak sme my neskoro prijdúci večerali Marekov výborný kuskus. Líhame do spacákov s hudbou neutíchajúceho lejaku…čaká nás klasická, kopcovitá, mokrá a bahenná trať. 1,5km na zhromaždisko, ďalšie stovky metrov na štart…radšej sa vnáram hlbšie do spacáku…

Ráno sa hmla kúdolí všade naokolo, máme trochu času, prší -neprší, doprajeme si výdatné raňajky a hurá do zlínskych kopcov. Trate ponúkli všetko, čo má klasika mať, takže výsledky neboli ohurujúce, takmer sme si ich mohli napísať pred štartom. Víťazia kluďaši s rozvahou na kráľovských postupoch, so silou v nohách a húževnatosťou v duši.
Z dievčat a žien zabehla výsledkovo najlepšie Magda s prvenstvom v D20B (čo si ale osobne nemyslím, že nie je jej kategoria) a Alena 4. zo 14 so stratou 8,29min, Hanka deviata. Z chlapov Laszlo 4., Palčo 5. z 38 so stratou 5,16min a Filip 8. z 55 so stratou 6,54min, Glonky desiaty.

A konečne hlavný bod programu: Marek má dnes krásne okrúhle 40. narodeniny, blahoželáme ! Filip je od zajtra 14-ročný, v sobotu k 14-ročným FBA-akom pribudne Tomáš a 16.9. Rebeka s Niki a Jakubom. No neosláv to ! A tak boli marlenky, héliové balóny, džusíky a aj niečo pre Mareka.  A pre všetkých: dážď…  unavení z klasiky zaliezame okolo desiatej do stanov a chatičiek.

V nedeľu bežíme middle a podľa zvestí na nete to bude stáď za to. Z dnešného pohľadu sa sobotný slabý dáždik zmenil na celkom dobrú sprchu. Na malom kúsku lesa veľmi pekne postavené technické trate so spústou kontrol v teréne, nádhera !

Nedeľné výsledky boli pre nás globálne o kúsok lepšie ako v sobotu. Bude to kondičkou a tým, že u nás sú detské klasické trate oveľa ľahšie kondične aj technicky. Na middle dĺžku sme zvyknutí viac a možno trošku pomalšie tempo nám ušetrilo sekundy v chybkách. Lea 7, Beky 12 – to už sú výsledky kde môžeme hovoriť ako-tak o konkurencieschopnosti. Magda bola tretia- tentokrát vo svojom „A“. Filip zopakoval 8.miesto, ale so stratou len 2,18min a potvrdil svoje vybehnuté „A“ aj celkovým 11. miestom v moravskom rebríčku (účasť na 4 pretekoch zo 7). Z dospelých Alena druhá, do desiny sa zmestili ešte Laszlo 6, Jano M. 7,  Maroš 8.

Každému, kto sa tento upršaný víkend usmieval a dokázal si spraviť srandu sám z toho, aký je zablatený, blahoželám. Obzvlášť oceňujem Peťkov výkon (M10C), keď dokázal v tej nepohode absolvovať obidva dni.

foto od Komanovci

Preteky boli výborne zorganizované, počasie primerané jeseni a my sme sa super bavili. Odskúšali sme, čo sa „nosí“ na západe a usmiati sme v pondelok museli zrušiť tréning na tartane, pretože nie všetci vieme dostatočne rýchlo plávať…ale žiadny strach, v utorok sme už točili na plné obrátky…

foto do Kristínka

 

03sep/19

Aké boli prázdniny?

Deti už zasadli do školkých lavíc, koniec dovoleniek, čaká nás práca.
Pretekársky rok ale pokračuje, ba priam vrcholí a nás čaká počas jesene kopa krásnych terénov. Všetko sme vedeli už pred letom, takže sme sa snažili trénovať, zlepšovať, doľaďovať, skúšať v tréningoch nové metódy. Modro-čierno-bielu ste mohli zazrieť vo väčších počtoch na Cene strednej Moravy, H.S.H Botas Vysočina cup-e, Bohemia orienteering, Rumcajsových mílach, Inrekompase aj Cene Východních Čech. Samozrejme sme nechýbali na slovenskom Karst cup, a tí čo uprednostňujú Maďarsko pobehali južné kraje. Najväčšou akciou čo do počtu nabehaných kontrol bolo rozhodne sústredenie vo Švédsku.
Takže kto chcel, behal, plával a trénoval koľko sa mu žiadalo. Keď sme sa náhodou stretli viacerí v BA, mali sme aj pár spoločných tréningov.
Školský rok sme zahájili testami ohybnosti a sily, aby bolo každému jasné, čo treba ešte do jesenných majstrovstiev vylepšiť.
Viaceré deti počas prázdnin vykonali obrovský pokrok, niektorí sa snažili trošku menej. Ale veď aj o tom sú prázdniny.
Zo štatistík mi najlepšie vyšli Filipove výsledky, keď v poslednom víkende (myslím ako jedniný člen FBA) získal licenciu A v Českej republike, ktorá ho oprávňuje štartovať na všetkých českých majstrovstrovských aj A rebríčkových závodoch.
Darilo sa mu počas celého leta -začal síce „trošku slabšie“, keď na CSM mu 6.miesto a polminútová strata na zisk licencie zrejme „zabrnkali na nervy“. Vyhecovanie a pozitívny postoj k tréningu priniesli ovocie. V ďalších viacdňových pretekoch už miesto na stupni víťazov obhájil vždy. Vravieť o víťazstvách môžme na Karste a už spomínanej CVČ, ale ani druhé a tretie miesta na ostatných pretekoch nemajú menšiu váhu. Konkurencia v zahraničí je obrovská – neraz boli v jednej minúte po troch dňoch všetci traja medailisti, dvakrát ho od ďalších celkových víťazstiev delilo menej ako pár sekúnd. Som rada, keď deti zo Slovenska dokážu „ukázať chrbát“ súperom v medzinárodných pretekoch. A tak som bola zvedavá:

“ Filip, čo ťa na tých pretekoch baví? Nie je ten tlak (túžba po dobrom výsledku) poslednú etapu až príliš veľký alebo to je práve to, čo ťa tlačí do rýchlosti a skvelých výsledkov? A čo odkážeš kamarátom, aby sme tie naše farby videli častejšie na bedni aj na medzinárodných ptetekoch, nielen doma?

Filip: „Preteky sú skvelé, keď stretáš súperov v lese, to ma baví. Najradšej mám handicup posledný deň, ale to už býva málokedy. Letné preteky, keď sa stanuje a je nás tam veľa sú zábava.  Mám to rád. Čo im odkážem? Treba sa veľmi snažiť v tréningu, proste to tlačiť stále do rýchlosti. Môcť bežať rýchlo s mapou v lese je úžasné…Aby ste vedeli v závere troch pretekov ešte zrýchliť, aby ste mali silu v teréne…

…takže, zaväzujte šnúrky, vbiehame do jesene…

 

13aug/19

Zavrtené závrty = Karst cup 2019

Klub OB TUKE si vzal na plecia obrovskú úlohu a aj zodpovednosť – v roku 2020 usporiadať Veteránske majstrovstvá sveta. Prípravy sú v plnom prúde a my ich chceme podporiť. Malá generálka bola pre organizátorov pripravená v podobe tohtoročného Karst cup 2019.

Naše autá zamierili tentokrát na východ Slovenska, do Národného parku Slovenský kras. Po dlhšom čase sme mohli pretekať na Plešiveckej planine. Tá v mojich spomienkach vždy znamenala krásny orienťák a tak tomu bolo i tento rok. Závrty vždy preveria absolútnu pripravenosť pretekára – či je teplo, či prší. Silné nohy, pevnosť v členkových kĺboch, objem pľúc pri vyliezaní zo závrtov, samotná technika behu v teréne hore i dole kopcom, v strmých svahoch závrtov. K tomu treba ovládať veľa orientačných techník – od azimutov na otvorených a polootvorených priestorov cez čistý les a húštiny, správna voľba postupov, dokonalé dohľadávky v skalných zrázikoch v stenách závrtov. Len kto toto všetko dokáže zopakovať v troch lesných etapách plus solídne zabehnúť mestský šprint, má právo na pár sekúnd slávy na stupni víťazov. A kto ozaj poctivo trénuje, toho bolo vidieť na vyhlásení jednotlivých etáp ale aj celkovom vyhlásení po 4 etapách: Rebecca druhá, Marta tretia vo W21A v chlapoch M14 Filip vyhral, Tom nešťastne štvrtý, Šimon v M21B druhý. Všetci ostatní máme svoje rezervy (ja dúfam, že každý z nás vie, kde…) a tak nám ostáva len ďalej pekne spoločne trénovať a stále hľadať kdesi v strede lesa ukryté to svoje najlepšie orienťácke „JA“.

foto od Marek

 

06aug/19

Šprintový víkend v Maďarsku

Na poslednú chvíľu sme sa rozhodli zavítať do Maďarska na 3-dňové preteky so štyrmi štartami v disciplíne Šprint.
Farmaceutická výprava bola tento krát poslabšia čo do počtu členov, ale výsledky sme mali výborné.
Manželia Mižúrovci si užívali víkend bez detí ale zato 5x Buky familie, hlavne tí najmladší dali o nás vedieť všade, kam sme sa pohli.
Začali sme hneď zostra-neskorými prihláškami. Pokračovanie bolo priamo na štarte, keď Maroš zaflekoval náš Oplík takmer v koridore, keďže Filipovi už bežal 7 min pretekársky čas. Cestou pred nami bola nehoda a veľakilometrová obchádzka zničila nádeje na dôkladnú rozcvičku pred šprintovým štartom. Našťastie priatelia z juhu boli ústretoví a Filčovi zmenili štart, my ostatní sme svoje štarty v pohode stíhali – Maroš 3 min po vystúpení z auta, Luky 4 a Paľčo myslím 6.
Všetci sme bojovali o prvé priečky ako draci, navzdory nepriazni osudu Filip a Palčo vybehli druhé miesta so 17sek stratou, Palčo s 28sek,ostatní sme smelo hájili farby FBA. Malé mestečko s domčekami a nízkymi paneláčkami, ale zaujímavou stavbou tratí vydalo na pekný šprintík.
Ubytovanie sme mali v úžasnom čistom kempe na poloostrove tvorenom riekou, ktorá bola taká široká, že sa tam dalo krásne kúpať. To mlaďasi samozrejme ešte večer využilia do stanu sme zaliezali úplne potme.
Ráno sme mali vstup do karantény už do 8,30 hod-obrovského kúpaliska pár sto metrov z nášho poloostrova. S tým samozrejem problém nemal nikto a tak sme všetci tentokrát stihli nulový štart o deviatej. Trať bola pomotaná po celom kúpalisku, staršie kategórie vybehli aj do kukurice. A potom šup na tobogáne, šmykľavky a výrivky… regenerácia bola plánovaná až do 15,00. Počasie ale zaúradovalo a zariadilo povinný odpočinok od 14 hod v stane. Počas búrky s hrmením a bleskami sme nechceli byť na kupku. Usporiadateľ to ale mal silno po kontrolou a cca 5 min pre nulovým štartom vyšlo slniečko. Keď sme otvorili stan, na „dopľutie“ sme mali 3ks a ďalších veľa-veľa všade naokolo.
S radosťou sme vybehli v ústrety novému O-dobrodružstvu. Kvality máme, o tom potom. Filip tvrdo súperil s veľkou výpravou chlapcov z Izraela a pekne hájil farby SR aj FBA. Palo v hlavnej kategórii nedal vydýchnuť nikomu. Takže večer bolo v skupinke opäť veselo a voda striekala kade-tade. Na obed sme mali také veľké langoše, že traja sme ledva zjedli jeden…Ďalšia búrka nás vyhnala z kúpaliska zasa až o 19 hod. Napriek protirečenie detí si myslím, že to bolo fajn zariadené, pretože sme všetci zaspali okamžite.
Zo štyroch štartov sa každému jeden najhorší škrtal a tak sme vedeli, že Palčo je už víťaz a Filip ešte o zlato musí zabojovať. Čas sa prepočítaval na body, aby to bolo spravodlivé. Filipovi napriek víťazstvam v sobotu poobede a v nedeľu zlato tesne ušlo, ale my sme aj tak mali byť na čo hrdí… Paľčo si posilnil šprintové sebavedomie z konkurencii z rôznych krajín, Filip natrénoval šprintovú psychiku, Luky nabehal v Open toľko km a kontrol, čo ešte nikdy nie. No a my ostatní veteráni sme si užívali dovču… Vyhlásko malo byť v nedeľu o 13,30  a tak sme sa ešte utekali kúpať. Lenže to chceli asi aj usporiadatelia, vyhlásko posunuli a tak Filipových 10 sekúnd slávy nahradil aspoň Palčo slávnostným odovzdaním medaile a miestneho medíku…
mapy:

a pár foto:

 

 

 

05aug/19

Daj mapu na sever !!!

Už toľkokrát to každý z nás počul, tak teda prečo nie?
Slovo dalo slovo, pár emailov, pár telefonátov, veľa očakávaní a už vyráža 20 Farmaceutov na sever. Konkrétne do mestečka Ronneby na juhu Švédska (s tým severom treba opatrne!)

A to by neboli orienťáci, keby každý nevymyslel svoj ideálny postup. A tak nečudo, že päť posádok našlo päť rôznych spôsobov ako sa tam dostať. Využili a nakombinovali sme všetky druhy dopravy, ktoré si viete predstaviť: letecky, trajektom, vlakom a dokonca aj mestskou dopravou. Každá rodinka inokade, tak ako to má na dovolenke byť: ako sa komu páči. Komu sa podarilo prísť v sobotu skôr, stihol odskúšať ešte pred prvým pretekom slanosť mora na konci nášho mestečka.

Prvý zoznamovací tréning sme mali v lese hneď za ubytovaním. Potykanie so severom nebolo až také náročné, na juhu Švédska sú lesy predsa len zmiešané a boli sme v srdci civilizácie. Napriek tomu sme sa cestou na štart stihli zoznámiť so skalnými platňami, s tým, že 1m vysoké (vo švédskom prípade nízke) kamene a zrázy v mape ani nie sú, že bažinky sú aktuálne na naše šťastie dosť suché a nie sú plné komárov, napriek tomu v lese dobre rozpoznateľné). V závere tréningu sa všetci šťastne našli a hurá na prvú večeru.
Druhý deň sme opäť sadli do áut a vydali sa na východ k mestečku Ahus.
Doobeda sme za slabého dažďa mali klasickú trať v zalesnených pieskových dunách – niečo ako naše Záhorie, ale oveľa členitejšie.
Počas prestávky medzi tréningami nasledovalo kúpanie v mori-pri čiernej oblohe, daždi a 17C. Nič nevadí, veď sme na severe! Marekov prémiový obed na pláži nám dodal síl na poobedie. Mäkký terén sme zmenili na extra veľké skalné platne s poriadne severským duchom so zameraním všetko si dôkladne poobzerať – každý si formou scorelaufu vybral kam chce ísť (okrem tých, ktorým to tréneri vymysleli…).
Unavení sa vraciame na ubytko a na večeri tankujeme plné nádrže. V pondelok ráno vybiehame do krásneho lesa s ťažkou podložkou, troškou kopcov a náročnámi kontrolami. Poobede sú v pláne dvojičky v teréne okolo jazera plnom múrikov a obrovských balvanov.
Už pri roznose zisťujeme, že kamene nižšie ako ja sa mapárovi nezdali dôležité a kým zavesím prvý lampión, tak ho prekladám z toch kameňov na ten štvrtý správny. Kúpanie v jazierku pred aj po tréningu bavilo všetkých. Spoločnosť nám robila miestna húska, ktorá chcela odskúšať všetko – od plastovej fľašky až po mapu. Postupne stupňujeme mapovú náročnosť,

v utorok ráno nás čaká ukážka najťažšieho terénu tohto sústredenia. Vyrážame na sever. Po 30min cesty zastavujeme v rozprávkom lese plnom čučoriedok a poriadnych balvanov, no radosť behať! Trošku mrholenia nikoho neodrádza, práva naopak. Forma tréningu – klasika s viacerými motýlikmi na skrátenie, ideálne bolo vychutnať si celé 4km. Poobede nás čakal opäť úplne iný typ terénu – poloostrov Knoso s líniou, ktorú navrhol Filip. Kto behal doteraz tréningy naplno, mal už toho ozaj dosť a tak niektorí využili mapu na prechádzku alebo studené more na uvoľnenie nôh.

Čaká nás deň odpočinku, z ktorého sme mali svalovicu ešte dva dni. Voľno znamená voľno od behania, ale nie ležanie na pláži! V miestnom O-klube sme si požiačlai člny a poďho objavovať krásny švédskeho lesa pohľadadom z vody. 7km dlhé jazero sme prečlnkovali a na konci sme dali na pevnine piknikový obed. Potom chvíľa voľna na kúpanie a oddych a opäť do člnkov. Vo štvrtok sme naplánovali návrat do Ahus – doobeda scoreluaf pri jazere, poobede členité „Záhorie“, more nás láka a okrem toho sa tu máme všetci čo dosť učiť. Nikto z nás nevyužil príležitosť zoznámiť sa s miestnym druhom premnožených afrických prasiatok, ale z druhej strany nám to až tak nevadilo. Poobede sme sa vyhýbali koníkom a užívali ozajstnú orientačnú lahôdku (viď mapy). More sa tento krát na nás nemračilo a tak sme si ho užili zaliate slnkom dosýta.
V piatok ráno ideme opäť testovať naše O-schopnosti do ťažkého terénu zo stredy, len kúsok viac na SV. Porasty tu boli kus zmenené voči realite, ale pretekárom to stavitelia vyzradili a tak nikto nemal veľké blúdenie.
Po namáhavom doobedení sa presúvame na ubytko. Dospeláci ležia polotuhý na deke v parku, decká hrajú futbal akoby ani v lese ráno neboli. Na poobedie máme pripravené okruhy v našom lese. V rastúcim počtom tréningov su všetci sebavedomejší a to je to, prečo sme sem prišli. V sobotu ráno nás čaká rozlúčková klasika 10 min autom od ubytka. Poriadne unavení zbierame sily na jej šťastné absolvovanie. Končíme spoločným obedom od Mareka a Kiky. koniec oficiálneho sústredenia. Posádky sa odčleňujú, Komanovci a Bukováci maj ešte spoločný kus cesty na západ, tak prečo to nevyužiť na mapový tréning? Krásny poloostrov poskytoval poča stréningu úžasné výhľady na more, zatopený lom v strede mapy bol očarujúci. More ľadové a my unavení už takmer dosýta. Takmer preto, lebo sm ešte stihli pokukať miestnu raritu: Ales stenar-geometricky usporiadané balvany na vyvýšenej planine nad morom.
A to je už ozaj bodka za spoločným výletom. Lúčime sa s Komanovcami, ešte z cesty zakývame ich trajektu a už má ozaj každý svoj smer domov.
foto od Komanovci
foto od Laco
do článku sú vložené fotky z Ahus od Jarda Halača
a tu sú mapy (pri okruhoch len niektoré)
Ne ráno Ne poobede Po ráno Po poobede Ut ráno Ut poobede Štv ráno Štv poobede Pia ráno Pia poobede B1 Pia poobede B3 Pia poobede C1 Sob ráno A Sob ráno C Sob poobede C

 

 

 

 

16júl/19

H.S.H Vysočina cup

Opäť sme si niektorí FBA orienťáci vvskúšali súperiť s prevažne českými pretekármi na českých parádne prepracovaných tratiach.
Od 12.-14.7. sme absolvovali 3-etapové preteky na Vysočine pri obci Svratouch.

Parametre tratí všetkých troch etáp nás nijak nevystrašili:

(dľzka v km/prevýšenie v m)
HDR (Luky B.) 2,1/30 2,3/35 1,6/55
H14B (Filip B., Janko K.) 3,5/80 5/85 4/60
H21A (Maroš B.) 5,5/140 10,7/190 7,4/155
H40B (Marek K.) 4,1/90 8/150 6,5/110
D35B (Alenka B.) 3,4/80 6,2/105 5,8/95
D40B (Kika K.) 3,2/70 5,9/100 5,1/85

Ani daždivé počasie neodradilo 1430 súťažiacich 🤩.
Vďaka dažďu, bol vzduch príjemne chladný a prebeh cez hustníky príjemne „osviežujúci“.
Tak ako bolo písané v pokynoch, terén: prevažne ihličnatý les s dobrou priebežnosťou, ale ťažkou podložkou, bol presný😅. na mape „U ZABITÝHO“ boli oblasti s množstvom hustníkov, pri alebo v ktorých staviteľ tratí rád umiestňil kontroly. Ale taktiež sa na mape nachádzali oblasti s majestátnymi smrekmi, ktorých ihličie vytváralo dokonale prostredie pre bujné čučoriedčie, ozaj bujné a veľa. Spleť konárov a oblasti s kamenným podkladom, bol test pre naše dobre alebo slabo rozcvičené členky😁. Hustá sieť melioračných rýh, priesekov, chodníkov a ohraničené hustníky boli pre rýchlu orientáciu veľmi nápomocné.

Janko, Marek a ja sme bojovali ako sme vládali – „nediskli“ sme, dobehli sme v limite a ani sme neskončili poslední 🤗. Predsavzatie splnené.
Luky skončil na skvelom 7. mieste zo 117 detí.
Filipovi sa najviac darilo na 3. etape, kde skončil 2., čo ho v celkovom poradí posunulo na krásne 3.miesto.
Maroš skončil na 14.mieste a Alenka aj napriek niekoľkotyždňovej PN-ke absolvovala všetky 3 etapy a skončila 10.
Tri dni sme strávili v stanoch na lúke „v tichom kempe“. Medzi jednotlivými pretekmi sme hrali karty, loptov= hry, hod lietadielkami alebo stanové bojové súboje občas alá húsenice 😅.

Boli to pekné preteky so zaujímavými rôznorodými traťami v nádhernom prostredí, proste úžasne strávený víkend.

Kika