Po dlhom zimnom období bez pretekov sme sa konečne na jedny dostali. Boróka kupa v Maďarsku počas posledného februárového víkendu bola pre mnohých z nás prvými pretekmi sezóny. A určite sme netrénovali zbytočne, aspoň teda podľa výsledkov.

Už v piatok sme sa chceli na pre Slovensko nezvyčajný terén pripraviť, avšak veľká diaľka a ešte skoré západy slnka nás o túto možnosť pripravili. Tak sme aspoň skôr prišli na ubytovanie a mohli si pred skrátenou traťou viac odpočinúť.

Prvá etapa na okraji Bócsi nebola vôbec ľahká. V borievčí sa dalo ľahko stratiť a zároveň, ak človek nenašiel správnu cestu, stálo ho to množstvo škrabancov a času. A tam, kde neboli borievky, zastúpili ich iný zástupcovia flóry, ktorý tiež škrabali a pichali, kde sa dalo.

Druhý deň sme očakávali viac behu cez borievčie, avšak stavitelia nás prekvapili a postavili to tam, kde deň predtým. Prejavovala sa už aj únava, pieskové podložie nie je pre beh úplne vhodné. Práve kvôli únave a nepozornosti sa stalo mnoho chýb, ktoré stáli našich pretekárov popredné umiestnenia.

No napriek všetkému sa mnohým podarilo získať cenný kov, keď sme získali až 6 pódiových umiestnení. Preteky mnohým z nás poslúžili aj ako tréning, aby sme na slovenských pretekoch obstáli v ťažkej konkurencii. A samozrejme aj preto, lebo terén je pre Slovensko nesmierne nezvyčajný, takže ako niečo nové a nepoznané.

Po dlhých rokoch, kedy sústredenia centra talentovanej mládeže neboli, sa s organizáciou opäť začalo. Pre ich návrat pod hlavičkou práve nášho klubu bol vybraný veľmi známy a populárny terén, Záhorie.
Prvý tréning čakal na väčšinu členov CTM už v piatok, aby bol terén využitý čo najviac. Iné povinnosti a zimné obdobie však umožnili len nočný tréning. Pre každého, kto aj za prísnych protipandemických opatrení prišiel, bola pripravená trať na mieru jeho kategórií a výkonnosti. Po nečakane výdatných dažďoch boli aj zvyčajne suché močiare pod vodou, takže bez vody v topánkach sa len tak niekto nevrátil.
Večerné porady sa na našich sústredeniach stali už tradíciou, ktorá sa preniesla i sem. Ich téma však bola iná, a práve kvôli prechodu CTM pod nové vedenie sa riešili primárne organizačné otázky. To, čo kto potreboval, tak zistil, alebo ak nie, tak sa opýtal, a tak zistil. Avšak dlhá prednáška, večerné hodiny a pohodlné pohovky mnohých jemne uspali.
V sobotu nás čakali dva tréningy, okruhy a koridor. Silná konkurencia, ako je pre CTM bežné, splnila účel a pripravila nám atmosféru pretekov pre doobedné okruhy. Boli nesmierne rýchle. Každá chyba mohla vo výsledku znamenať veľkú stratu a prepad výsledkami. Poobedňajší koridor bol menej o pretekaní a viac o presnosti. Presnosť však oblúkom minula organizátorov, ktorí nesprávne rozmiestnili mapy ku kategóriám. Niektorí preto trénovali trochu menej, respektíve viac ako mali.
Medzi tréningami nám naši kuchári, áno kuchári, pripravovali chutné jedlo, takže nikto netrpel hladom. A ak niekoho premohol hlad, mohol si vybrať z pestrej palety koláčov a iných pochutín. Voľný čas sme zas mohli stráviť pri vybavení chaty, ako napríklad pri gulečníku alebo stolnom futbale. Keď sa zrovna niekomu neušlo tágo, mohol preberať postupy či si zahrať šach.
Keď nastal posledný deň, s ktorým prišli aj posledné tréningy, väčšina z nás už bola celkom unavená. A takto ráno sme opäť mali náročný tréning, štafety. Opäť pretekárske tempo, umocnené tímovým duchom z nás vybičovalo obdivuhodné výkony a preteky boli až do konca nesmierne napínavé. Poobedná trať na mape, kde boli len vrstevnice, bola už len kľudný dobeh po sústredení. Napriek tomu sa mnohí nevyhli chybám a zbytočne stratili.
Celkovo sa sústredenie určite vydarilo. Zo subjektívneho pohľadu mojej osoby a vyjadrení, ktoré som počul, usudzujem, že by sme v takýchto sústredeniach nemali prestávať a určite by sme ich nemali opäť nechať na dlhé roky upadnúť. A len tak mimochodom, počasie bolo úžasné.

https://photos.app.goo.gl/caejfi9R11d4gEd6A

foto od Kristínka