Mesačné archívy: apríl 2018

23apr/18

Nastavili sme si zrkadlo a videli sme…

Uplynulý víkend sa skupinka FBA vybralo toť kúsok za hranice na západ.
Čakali na nás Majstrovstvá Moravy jednotlivcov a trojčlenných štafiet.
Obyčajne, keď Slováci súťažia v ČR sú to samé výhovorky, prečo sme nemohli zabehnúť lepšie: v tých vysočinských meliorákoch to nevieme, my také nemáme, niet kde trénovať // v smrekových hustníkoch a svetlinkách je to na náhodu-my máme pravouhlé hrancie porastov // my sme ešte neboli v pieskovcových skalách atď stále dookola.
Biele Karpaty sú veľmi podobné štruktúrou lesa aj reliéfu Malým Karpatom, dokonca časť Bielych Karpát je aj naša-slovenská a aj tu máme mapy.
Teda konečne sme mali rovnaké podmienky s bratmi zo Západu.
A čo na to výsledková listina?
Podľa mňa kópia tréningových denníkov pretekárov. Nebolo sa na čo vyhovárať: podmienky rovnaké, detské trate veľmi zodpovedne a odborne postavené… Vďaka Mišovi Tomašovičovi a Alenke Ďurčovej zo Žiliny mali Slováci v detských kategóriach (myslím tým do deti 20 rokov) väčšie zastúpenie ako obyčajne na moravských pretekoch.
Pretekári, ktorí behajú za české kluby a do porovnania sa dostávajú častejšie, trénujú inak ako ostatní zo Slovenska. Tlak na výkon je v obrovskej konkurencii veľký a kto sa chce v klube presadiť, musí mať výsledky. A tak tieto deti trénujú občas aj kopce, majú za sebou väčšie objemy tréningovej záťaže.
To sa prejavilo v jednotlivcoch aj v štafetách. Z FBA najlepšie zabodoval Filip 5-tym miestom z 48 klasifikovaných so stratou 5 min v jednotlivcoch a bravúrnym výkonom na druhom úseku svojej ZBM štafety, keď z tretieho miesta odovzdával s náskokom 5 min na prvom mieste.
Zo Slovákov v jednotlivcoch bodovali Dorota Šmelíková, Tamara Miklušová, Tereza Miklušová, z chlapcov Adam Jonáš, Duško Sláma, Jakub Chupek a Dominik Lovas.
A čo teda vraví to zrkadlo? Nebáť sa tréningu, ísť do toho s plnou silou, nevyhovárať sa na kopce a teplo a neuspokojiť sa s dobrým umiestneným na oblastnej úrovni… Držím všetkým palce a dovidenia zajtra na tréningu v karpatských kopcoch.

20apr/18

Do tretice všetko výborné

Že máme v klube šikovné deti, dnes už niet pochýb.
Z posledného dňa bratislavských okresných kôl postúpili naši chlapci Filip a Tomáš ako družstvo z prvého miesta !!! A Viktor ako člen druhého družstva tiež (neoficiálne výsledky). Škoda len, že na GAMČI nemáme aj FBA dievčatá…ale o to sa dúfam fešáci do blízkej budúcnosti postarajú…
Magda a Tereza zo svojím tímom postúpili z druhého miesta a to je tiež prísľub o ďalšie možné umiestnenie na Krajskom kole.
Všetkým blahoželáme.
A keďže všetky naše deti, ktoré pravidelne trénujú a sú už vo veku zrelom na postup (o kategórii „ZŠ“ v OB si nemusíme nič navrávať) postúpili do Krajského kola, chystám v utorok na tréningu malú oslavu…Neváhajte, kto nepríde, nebude môcť s nami za odmenu vybiehať kopce!

19apr/18

Aj vo štvrtok sme hrdí

Vo štvrtok pokračovali školské súťaže.
A na obrovskú radosť nás všetkých opäť obe víťazsvá u dievčat aj chlapcov:

V žiačkách vyhrala suverénne Miška, tretia bola Katka, Paťka 9.,Lea 19.
Medzi chlapcami sa posadil na trón Karol, Miško bol 8, Martin 10 a Bohuško 13.
Obom družstvám toto zoskupenie prinieslo postup z prvého miesta !!!

Výsledky II.obvodu
Blahoželáme a ostaňte v strehu, aj v piatok máme v ohni horúce želiezka…

 

19apr/18

JANO MIŽÚR sa stal predseda Dozornej rady SOV

Beháme okolo seba, zdravíme sa, žartujeme. Rozprávame hlavne o kontrolkách a málokto z nás vie o ostatných, čím sa zaoberajú v pracovnom živote.

Obrovským pracovným úspechom nášho oddielového kolegu Jana Mižúra sa v nedávnych dňoch stalo jeho vymenovanie za predsedu Dozornej rady Slovenského olympijského výboru.

Aj iní z nás majú pracovné úspechy,vôbec o tom nepochybujeme.
Janova práca je ale priamo v prospech nás všetkých – orientačných bežcov.

V časopise E-ŠPORTINFORM uverejnili rozhovor s Janom:

Nedávno ste boli menovaný do funkcie predsedu dozornej rady Slovenského olympijské výboru a zároveň ste bol zvolený do funkcie hlavného kontrolóra SOV. Skúste nám popísať, v čom spočíva vaša úloha v rámci týchto funkcií?
Uvedená funkcia je vyvrcholením môjho funkcionárskeho pôsobenia v športových štruktúrach. Viem do čoho idem, všetky moje úlohy a kompetencie vymedzuje zákon o športe. Momentálne sa chystám na skúšky, a ak ich zdarne zvládnem, potvrdím svoju funkciu.
Rezortné strediská vrcholového športu sa už od čias minulého režimu v bývalom Československu a následne po rozdelení federácie aj na Slovensku sústredili pod dohľadom ministerstiev obrany, vnútra a školstva. Otázka racionalizácie, reformy rezortných stredísk, či dokonca  vzniku jedného spoločného centra vrcholového športu zaznieva už  dlhšiu dobu. Aké sú podľa vás klady a zápory takéhoto riešenia, alebo zachovania súčasného stavu?
Nakoľko pracujem od roku 1991 vo vrcholovom stredisku športu patriacemu rezortu školstva, zažil som počas môjho pôsobenia viac snáh o vytvorenie jedného komplexného centra vrcholového športu. Ani jeden z pokusov nevyšiel. Ideálna šanca tu bola pri tvorbe nového zákona o športe, ale ani tentoraz nedošlo k spoločným prienikom. Takže súčasný systém zabezpečenia vrcholového športu  cez strediská bude závisieť vo výraznej miere na úrovni spolupráce a dohôd medzi strediskami obrany, vnútra a školstva. Osobne vidím, že táto spolupráca funguje a naberá, ako my orientační bežci hovoríme – správny smer.
Strešná organizácia športu je tiež témou, ktorá je predmetom diskusií v športových kruhoch na Slovensku. Vieme, že v minulosti tu takáto organizácia bola a snahy o znovu vytvorenie podobnej organizácie stále pretrvávajú. Ako sa vy pozeráte na jej úlohu a význam pre športové subjekty u nás?
Dobre ste poznamenali, že v minulosti takáto organizácia bola. Problémy však začali potom, čo štátne orgány prestali financovať „strechu“ a rozhodli sa financovať jednotlivé športové subjekty samostatne. Osobne som iniciatívu Slovenského olympijského výboru o vytvorenie strešnej organizácie privítal a budem ju podporovať. Hlavne pre malé športy to má veľký význam, nakoľko v tom vidím silu v našom zastupovaní voči štátnym orgánom a iným subjektom, ktoré by nám mohli pomôcť v napredovaní.
Na oblasť financovania športu vplýva v súčasnosti viacero faktorov, napríklad počet  zvyšujúcich sa športov, budovanie športovej infraštruktúry, stúpajúce náklady vyplývajúce z rozvoja, vedeckého pokroku či stúpajúcich organizačných i bezpečnostných nárokov. V čom tkvie podstatný rozdiel medzi financovaním športu v bývalom režime a súčasnosťou?
Nevidel by som tento problém tak, že by sa malo porovnávať, ako to bolo v minulosti a ako je to teraz. Každá doba prináša so sebou veľa dobrého, ale aj problémových situácií. Myslím si, že v poslednom období ide do športu primerané množstvo financií a podporuje sa veľa športových aktivít súvisiacich so zdravým životným  štýlom. Nemôžeme však čakať len s otvorenou náručou, musíme aj my v rámci svojich športových štruktúr urobiť niečo, čo prinesie vytúžený výsledok. Nám sa napríklad v našom zväze darí v zabezpečení školských súťaží. Dokázali sme zapojiť do nich v minulom školskom roku vyše 2 500 detí zo základných a stredných škôl, pričom členská základňa nášho zväzu  neprevyšuje 800 členov.
Život  zväzov zásadne ovplyvnili legislatívne zmeny súvisiace s novým zákonom o športe. Ste  nielen dlhoročný zamestnanec rezortného strediska vrcholového športu, ale aj funkcionár športového zväzu. Aký je teda váš pohľad na súčasnú situáciu a dopady zákona na každodenné fungovanie zväzov po niečo viac než dvoch rokoch od jeho platnosti?
Vo zväzových štruktúrach pracujem od roku 1989, z toho osem rokov som vykonával funkciu predsedu Slovenského zväzu orientačných športov a bez prestávky som členom jeho výkonného výboru. Môžem teda porovnávať. Je to pre náš malý šport veľmi ťažké obdobie, nakoľko posledné dva roky priniesol hlavne veľa  administratívnej práce. Na bedrách jedného človeka, ktorého  si môžeme v zmysle platnej legislatívy vyfinancovať zo štátnych dotácií, je zabezpečenie všetkých činností súvisiacich s fungovaním zväzu. Bez dobrovoľnej pomoci našich ďalších obetavých členov by to tento jednočlenný aparát asi nezvládol. Platný zákon o športe pozabudol na to, že sú tu aj malé  športové zväzy, od ktorých štátne orgány požadujú za minimálnej podpory profesionálne výkony.
Dá sa objektívnym spôsobom porovnávať otázka financovania športu  u nás  a v zahraničí? Máme na mysli skôr krajiny, ktoré sú s nami všeobecne porovnateľné. Bolo by možné prevziať alebo aplikovať zahraničný model financovania športu alebo jeho časť u nás, alebo je táto oblasť výsostne špecifická pre každú krajinu?
Toto je veľmi ťažká otázka, na ktorú sa aj ťažko odpovedá. V minulosti sme vyskúšali mnohé systémy podpory športu a získali aj informácie o tom, ako to beží v zahraničí, resp. v okolitých krajinách. Ťažko sa asi dá nájsť systém, ktorý by vyhovoval všetkým bez výnimky. Osobne si myslím, že súčasný systém by sa mohol zjednodušiť a navrhol by som doň zapracovať hlavne jednoznačné merateľné ukazovatele (napríklad výsledky a členskú základňu).
Ako  bývalý športovec a potom dlhoročný funkcionár konkrétneho športového odvetvia (orientačný beh),  ktoré nepatrí medzi tzv. veľké športy, poznáte pomery v oblasti ekonomiky, vnútorného chodu klubu a jeho zabezpečenia, financovanie, materiálne vybavenie, organizačné zaistenie podujatí atď. Akou formou sa dajú pri veľmi skromných pomeroch a obmedzených možnostiach (vy)riešiť vzniknuté problémy existenčného charakteru, keď ide často až o holú existenciu klubu  i športu ako takého?
Tak ako som to už v predchádzajúcich odpovediach formuloval. Nemôžeme sa spoľahnúť len na štátnu podporu. Sme občianske združenie, ktoré by malo financovať svoju činnosť aj z iných zdrojov, ako sú štátne. Napríklad dobre vypracovaný systém výberu členských príspevkov, nadačný systém, organizácia významných podujatí a podobne. V našom orientačnom športe určite platí systém ponuky a dopytu. Ak chcem absolvovať kvalitnú súťaž, tak si ju nájdem a na ňu vyčlením  aj financie zo svojho osobného rozpočtu a zaplatím si ju (bez  ohľadu na to, či  toto podujatie je zorganizované u nás doma alebo v zahraničí).
Univerzitný šport je tiež  jednou z domén, v ktorej sa realizujete ako funkcionár. Aký je Váš pohľad na  úlohu a význam univerzitného športu na Slovensku?
Univerzitný šport je mi tiež blízky, nakoľko som v ňom zažil veľmi veľa pekných chvíľ. Svoje pôsobenie som začal ako člen Slávie Farmaceut Bratislava, kde som sa dostal počas mojich štúdií v Bratislave ako úspešný reprezentant. Doteraz som klub nezmenil a stále v ňom  pôsobím. V štruktúrach univerzitného športu zastávam funkciu vedúceho športovo-technickej komisie zodpovedného za orientačný beh v SAUŠ. Univerzitný, ako aj školský šport na Slovensku majú veľký význam, hlavne vo vytváraní podmienok pre športovanie, či už ide o vrcholový alebo šport pre všetkých.
Je o Vás známe, že ste nie len zanietený športový fanúšik, ale aj aktívny športovec. Orientačný beh je  krásna športová disciplína, kde človek trávi množstvo času v prírode na čerstvom duchu. Zúčastňujete sa  dokonca aj súťaží vo svojej vekovej kategórii. Prezraďte nám, ako sa stále udržiavate vo forme?
Orientačný beh je šport, v ktorom sa vypisujú súťaže podľa vekových kategórií, čiže súťažím s vekovo rovnakými partnermi. Ešte aj teraz behávam tri až štyrikrát do týždňa, stal sa zo mňa víkendový bežec. Mám radosť z pohybu v prírode a v priebehu roka si už vyberám súťaže v tých lokalitách, v ktorých som ešte nepretekal.

Prečítajte si zaujímavosti zo sveta slovenského športu:
E-Sportinform_01_2018

 

19apr/18

Odštartovali sme školské súťaže

V utorok 17.4.2018 tím organizátorov z nášho oddielu pod vedením Jana Mižúra zorganizoval pre školákov prvé tohtoročné kolo na úrovni okresných súťaží.
A za to, že stavby tratí v podaní Hanky Šmelíkovej a celé zabezpečenie bolo na jednotku sa nám naši mladí odmenili priamo kráľovsky: prvý deň hneď dve prvé individuálne miesta (študentov tu FBA dnes nemala) vybehli Rebecca Herna a Tristan Sýkora.
Blahoželáme organizátorom aj súťažiacim a do štvrtkových a piatkových pretekov držíme palce ďalším mladým FBA-ákom.
Vysledky_BA4_Ind
Vysledky_BA4_Druz_2
Vysledky_BA5_Ind
Vysledky_BA5_Druz_2

 

16apr/18

Finišujú prípravy na ETOC 2018

Sú necelé dva týždne do začiatku Majstrovstiev Európy v presnej orientácii. Je sobota 7.00  parkovisko pod hradom Devín. Janko s Dušanom nám dávajú počiatočnú inštruktáž, rozdávajú mapy, rozdeľujú nás na dve skupiny. Dušanovi pomocníci idú stavať kontroly na jedno miesto, Janko berie partiu zase na iné. O necelú hodinku má prísť advisor z Fínska kontrolovať trate. Všetky kontroly musia byť postavené. Počasie je krásne, takže popri robote si vychutnávame aj prehliadku hradu a jeho okolia. Po niekoľkých hodinách sa presúvame do ďalšej lokality. Brušká sú však prázdne, tak sa zastavujeme na výdatný obed, ktorý pripravil Jankov domáci podporný tím a síce jeho manželka a svokra. Teraz už s plnými bruškami sa vydávame v ústrety najťažše etape v Plaveckom Mikuláši. Berieme si koly, lampióny a plné ruksaky drevených kolíkov. Všetky kontroly sú umiestnené vysoko v strmom svahu, na ktorom je problém udržať sa na nohách. Nuž čo, keď to má byť zaujímavé, treba vyliezť na zrázy a vysoké skaly. A keďže ide o presnú orientáciu, lampiónov je zrazu plný les. Skaly s takouto výzdobou naozaj vyzerajú úžasne. Radosť sa pozerať. Advisor upriameným pohľadom kontroluje pozíciu každej jednej kontroly. Keď je všetko OK, definitívne natĺkame kolík do zeme, aby ostala značka, kde to v deň preteku postaviť. Opäť sme rozdelení, každý stavia niečo iné a každému to dá poriadne zabrať. Musím však podotknúť, že my už chodíme na istotu. Všetky miesta pri navrhovaní tratí pooznačovali Janko s Dušanom. Tí chlapi sa tu museli riadne namakať, kým to sami vymysleli, overili a pooznačovali. Klobúk dole!

Nedeľné ráno začíname v Stupave, opäť berieme kopu kontrol a veľa dreva (kolíkov) do lesa, advisor na to pozorne hľadí a Janko s Dušanom dolaďujú milimetrové ohyby vrstevníc. Pred obedom sa presúvame na rovinaté Záhorie. Keďže je tu všade piesok, aj robota dobre odsýpa. Minuli sme už všetky drevené kolíky, tak vrámci obedňajšej prestávky, ktorú opäť trávime u Furuczovcov, sa venujeme výrobe ďalších. Slova sa ujíma píla a sekera a po chvíľke je opäť nachystaná kopa poštiepaného dreva, ktorú balíme do ruksakov a vlečieme do lesa.

….končí sa deň a podávame si ruky so spokojným advisorom.

Veľká vďaka patrí aj dobrovoľníkom zo Zvolena a Košíc, ktorí nám veľmi výdatne pomáhali.

16apr/18

Školské preteky

Aj tento rok prebehnú na školách postupové súťaže v orientačnom behu. Najbližší týždeň bude patriť Majstrovstvám jednotlivých  bratislavských obvodov. Z každého obvodu postúpia na Majstrovstvá kraja dve najlepšie školské družstvá a traja najlepší jednotlivci, ktorí nie sú členmi postupujúcich družstiev. Keďže máme detí, ako smetí, najbližší týždeň budeme sledovať, ako sa im darí bojovať za svoje školy. Držíme palce!

No a poniektorí sa uvidíme aj v utorok 17.4. 2018 v Petržalke na ZŠ Tupolevova v pozícii usporiadateľov, keďže technicky zabezpečujeme preteky pre obvody Bratislava IV a V.