Posledné dve stredy boli naše tréningy pomerne výnimočné a iné ako je zvykom u orientačných bežcov. Povedali sme si, že koniec 4-tej triedy je ozaj ten správny čas začať rozumieť vrstevniciam.

Prvú časť našej „školy vrstevníc“ sme začali kondičným tréningom – asi 1,5 km sme klusali na miesto samotného tréningu. Spestrením bolo vyhadzovanie máp počas behu a na pokyn trénera ich nastavovanie do smeru na určenú ks. (beží skupina, tréner má v ruke toľko máp, koľko je zverencov – mapy sú z rôznych terénov /hociaké použité mapy z pretekov, každá môže byť iná, ale tréner musí vopred zistiť, koľko ks majú jednotlivé trate/. Tréner náhle zastane, vyhodí mapy do vzduchu, každý si nejakú chytí a tréner zavelí: postup na 6.ks. Úlohou je zorientovať mapu do severu a nastaviť azimut na 6ks akoby sme boli v danom priestore. Kto má, zdvíha ruku, tréner skontroluje nastavenie azimutu, zozbiera mapy a pokračuje sa v behu.)

Cieľom boli kopy vyťaženého štrku pri Dunaji (OB sa dá robiť ozaj všade), z ktorých Maroš pripravil vrstevnicovú mapu (pomocou Google maps). Na mape boli kontroly, v teréne nie. Celá skupina sme sa štverali po jednotlivých kopcoch a definovali si, čo je hrebeň, sedlo, kopa, kôpka, údolíčko… ako je to ďaleko od seba . Tréning sme zakončili behom na miesto štartu (parkovisko), tentokrát, kto tam bude prvý…/tempový beh.

A aby sme si získané vedomosti potvrdili, ďalšiu stredu sme sa hrali na kartografov. Spoločný beh od školy na detské ihrisko. Trénujúci (nielen deti) dostali veľmi hrubý plán ihriska, do ktorého mali zakresliť pomocou mapových značiek všetky objekty na ihrisku (lampy, lavičky, preliezky, kríky), ale aj pokúsiť sa naznačiť vrstevnicou (platilo jednoduché pravidlo –malý kopček=jednovrstevnicový krúžok, väčší dvoj a najväčší trojvrstevnicový).

Myslím, že sme mnohým ukázali, aká náročná je práca kartografa a už vedia, že nie všetko sa do mapy zmestí a naopak, že veľké objekty tam musia byť (aké je to ihrisko bez basketbalového koša?) a že keď sú tam tie hnedé čiary a je ich veľa, tak to nebude rovina.

Posledný tréning tohto školského roku bude tiež nezvyčajný a potom už hurá na letné preteky a na tábor !!!

Počas víkendu 4-6.6 sme zavítali do blízkeho zahraničia – pár km od Brna, trošku na naladiť pred MSR v šprinte a pred štafetami v BB. V sobotu doobeda sa bežali štafety, poobede šprint a v nedeľu doobeda opäť štafetky.

Kaszovci sa riadne zaregistrovali v ZBM, a tak Laco poslinil MIX štafetu a Tomi si vyskúšal poriadnu konkurenciu v štafetách H12.

O tom, že konkurencia je obrovská a aj najbližších pár rokov bude svedčili počty detí –pre info na poobednom šprinte v H12 štartovalo 88 – slovom osemdesiat osem chlapcov.

Tomi výkonom hodným chlapa predbehol aj Filča, ktorý vystresoval na jednej ks 2 min a to sa v ČR neodpúšťa. Napriek tomu umiestnenie v ½ polovici obidvom našich nádejí v nezvyklých pomeroch hodnotím ako uspokojivé. Filip ukázal, že „kľud“ lesa mu sadol tento víkend viac, v sobotu jeho štafetka skončila štvrtá a v nedeľu dokonca vystúpili na 3.miesto. Terény ničím nezvyčajné , ale konkurencia a dobre zorganizované všetko nechali v nás poriadnu chuť do tréningu –dúfam, že to chalani zúročia.

My starší sme odbehali ako sa dalo, nebolo to najhoršie, ale vieme aj lepšie. Snáď nabudúce bude lepšia forma. Z FBA za Magnus štartovala aj Magda a Šimi.