Ťažko je mi napísať čokoľvek, tak veľmi sa tešíme…

Dlhoročná (vlastne už desaťročná !!!) práca s dnešnou skupinou detí a príprava v skvelom FBA tíme sa ukázala v plnom svetle. Po výborných začiatkoch našich pretekárov v Estónsku pred dvoma rokmi ISF 2019 sú už len minulosť – Športový klub Farmaceut Bratislava (orienteering.sk) bolo našou snahou na podujatie priviezť čo najviac Farmaceutov. Z tímu nám vypadol Viktor, ale v roli trénera nám pribudol Marek.

Príprava v mojej mysli prebiehala hneď od návratu z Estónska a ako tréner som Srbsko mala v myšlienkach ako tapetu na pozadí každodenných tréningov a víkendových pretekov. U dospelých ale záverečná príprava prebehla extra rýchlo – konečná informácia, či slovenská výprava vôbec vycestuje nám bola oznámená len necelé 4 týždne pred samotným podujatím. Kolotoč trénerských príprav letel deň za dňom a občasné neúspechy ma ráno hnali z postele stihnúť „vyriešiť“ veci inak.

Ale ako sa vraví, záver dobrý, všetko dobré…

Vynikajúca forma Filipa a Tomáša nás neuveriteľne potešila. Filipove 2 zlaté medaile z middlu aj longu stíhané Tomášovým striebrom z middlu a bronzom z longu nemôžu nechať nikoho na pochybách, že čo robíme, robíme dobre. Možno nás všetkých trošku zamrzela nižšia účasť krajín kvôli covidu, ale najdôležitejšie je, že si naši mladí dokázali, že po dobre vykonanej práci úspech proste musí prísť. No a tí, ktorým sa darilo trošku menej, možno porozmýšľajú ako zmeniť svoje postoje, aby si časom aj oni mohli stiahnuť po lepších výsledkoch.

Dosť slov, pozrite, aká skvelá akcia sú Školské majstrovstvá sveta očami trénera a fotografa Mareka Komana:

ISF World Schools Championships Orienteering 2021, Belgrade, Serbia – Fotky Google

Korona, nekorona, čo by bol rok bez Cesomu? Kvôli korone s pár mesačným oneskorením sme sa ho tak či tak nakoniec dočkali. Tento rok sa Cesom konal v jednej z najzarastenejších častí Záhoria a to pri obci Tomky. Na pláne bol v sobotu middle a v nedeľu long. Nálada bola skvelá ako vždy. Hudba hrala, ľudia sa rozprávali, rozklusávali a pripravovali na štart. V prvý deň som nedopadla nejak slávne, možno aj preto, lebo som bola celý víkend nejaká prechladnutá. Avšak stavba trate sa mi páčila. Bolo vidieť, že na mladších kategóriach sa organizátori tiež vyhrali a nezanedbali ich. Po dobehu sa všetci pohádzali do vody a ja som ľutovala, že nemôžem tiež. Tak, middle bol za nami, všetci sme boli oboznámený s terénom a jediné, čo zostávalo bolo zabehnúť výborne long, ísť si po medaile, ale hlavne (čo je samozrejme najhlavnejšie) užiť si zvyšok víkendu. Long bol…dlhý. Dlhý, ale pekný. Ja som si polepšila umiestnenie a nakoniec sa nám teda do klubu ušlo aj pár medailí. Hned v K3 vyhral Bohuš Peter 1. miesto, v M-16 si Tomáš Kasza odniesol medailu z 3. miesta, vo M-21B vyhral Peter Mižúr, v elite sa Maroš Bukovác umiestnil na 2. mieste, v M-40 bol taktiež na 2. mieste Dušan Hrnčiar, v M-65 vyhral Jano Mižúr, ja som sa nakoniec umiestnila na 2. mieste vo W-14. Vo W-16 sme mali na stupni dokonca dvoch zástupcov nášho klubu a to Rebeccu Henu na 2. mieste a Terezku Kendrovú na treťom. A rovno aj vo W-35 sme mali na stupni Jelu Furuczovú ako 2. a Alenku Bukovácovú 3. A nakoniec vo W-45 vyhrala Hana Šmelíková. Toto boli naše víkendové úspechy. Preteky sa mi páčili tak ako každý rok. Páči sa mi ako vedia organizátori vždy trať postaviť tak, aby bolo aj v takom nudnom teréne tak veľa zábavy.

napísala: Lea Kotuliaková W-14