Kategória archívu: Správy z akcií

10feb/20

Do tretice všetko dobré alebo Skalka III.

Prešli 4 dni a my sme „vybehli“ na Skalku, aby nám splatila svoj dlh z minulého víkendu.
A nie nadarmo. V piatok nás čakal krásne upravený štadión s bielučkým snehom, osvietená inlajnovka a teplota pár pod nulou, všetko tak, ako na tréning na bežkách má byť.
O tom, že sme sa mali krásne a že sneh bol úžasný a že sme opäť spravili niečo pre naše zdravie, utuženie kolektívu a dobrú náledu v mančafte písať nebudem…pozrite sa:
foto od Kika
foto od Alena

05feb/20

Skalka II. + MSR LOB

Čas polročného vysvedčenia a teda aj jednodňových prázdnin na neúprosne približoval. Predpovede počasia však boli stále zlé a horšie… Vidina snehu na Skalke bola neustále mizerná. Až prišiel konečne vytúžený piatok a my sme vyrazili. Komplikovaná logistika sústredenia a súčasne Majstrovstiev SR v LOB dostala konečnú podobu. Malkáči a rodičia spia v Štubni, väčšia časť „lobákov“ hore na Skalke.
O siedmej večer preberáme hornú chatu a skúšame podmočený štadión a priľahlú „inlajnovku“. No nezdá sa to byť tak hrozné, ak by v noci ešte trošku prituhlo… Dolniaci majú bežecký tréning spojený s guľovačkou, na ktorú pozbierali sneh z celej lúky… Rýchlo spať, nech máme ráno silu na MSR jednotlivcov.
Kvôli nedostatku snehu sa usporiadatelia rozhodli pre systém „one men relay“, čo v preklade znamená, že sme podľa kategórie dva-tri krát vymieňali mapu. Od „relay“ sa to líšilo tým, že trate boli rovnaké, nie rozfarstované.
My – „deti od Dunaja“ sme bojovali všetkými silami. Zimné sústredenia sa (aj keď len minuloročné /lebo tento rok sme mali sneh prvý krát) bolo vidieť vo výsledkoch: Chlapci v M18 zobrali zlato (Filip) aj striebro (Viki), dievčatám sny o medailách zobrali Maďarky. LOB je taký: kto má odjazdené a trošku chápe mapu, v slovenských podmienkach má šance vysoké. Ale na druhej strane ani tu neberie medailu každý…
Vedeli sme, že nedeľa bude pre FBA „úrodnejšia“ na medaile. Ono matematika nepustí: keď sme mali v M18 v sobotu zlato a striebro, aký bude výsledok v nedeľných dvojčlenných štafetách? Večer sme potaktizovali, dali bojovú poradu o blízkej budúcnosti… Vzhľadom k Jelkiným super lyžiam a mizernej snehovej pokrývke sme takticky uvoľnili miesto mladším. Chlapci M18 potvrdili svoje kvality a tak nám cinkla prvá zlatá. V nedeľu po urputnom boji Lea s Beky vybojovali svoje prvé „ženské“ bronzové medaile.
Jelka s Alenou s prehľadom vyhrali W90 – nad čím mnohí krútili hlavami, ale v podstate by sme vyhrali aj M70…
Naši muži – mladí vetoši doplnený vetoškou (Hrnky s už tradične požičaným Mikim / Maroš s Vladášom/ Ivan s Peťou) obsadili všetky tri medailové pozície…
A tak aj tento rok môžeme povedať, že FBA pomáha udržať LOB na Slovensku pri živote a my sa snažíme vychovávať deti všestranne, nielen bežecky…
Pekný víkend za nami, medaile rozdané a my pokračujeme v sústredení. Vďaka patrí Marekovi a Kristínke, ktorí sa v čase našej honby za zlatými a inými medailami starali o deti. Marek ich poriadne ponaháňal – malkáči najazdili každý deň 15km…podvečer čas na chate využili na orienťácke téorie…
V pondelok ráno sa budím na zlovesné bubnovanie dažďa na okná našej chalúpky. K tomu kvíliaci vietor…je mi do plaču…už tretie sústredenie túto sezónu, plánované na bežkách a zasa nič…chodím po chate ako zúrivý tiger po klietke, čarujem, nech sa kvapky zmenia na sneh…včera poobede to už bolo dosť zúfalé…kdeže Jelkine nové lyže – to už nebolo ani na moje 10-ročné „dreváky“…konečné rozhodnutie: malkáči ostávajú dole a budú mať výbehy kopcov, my zrejme opúšťame Skalku a pôjdeme behať kdesi do lesa pri Nitre… to nie je dážď, ani sprcha, to je “záclona“ vodopádu…fuj, fakt mrzké počasie…chalani vyliezajú z postelí, jeden nahnevaný viac než druhý… snažím sa o dobrú náladu v mužstve, zľahčujem situáciu a vysvetľujem, že nie som Perinbaba… niečo po ôsmej sa dážď definitívne mení na sneh !!! rýchlo opúšťame chatu a bežkujeme v ústrety silnému vetru a snehovej chumelici… Sneh bolestivo naráža do tváre, pichá v očiach, v zjazdoch je lepšie oči zatvoriť… ale bielej periny pribúda. Každou odjazdenou „peťkou“ je menej a menej vidieť hnedé listy, kamienky a konáre. Ani sa mi nechce ísť domov…konečne sneh…ale sme celí mokrí a tak musí zvíťaziť rozum nad živočíšnymi pudmi (lyžovať) a opúšťame vysokohorské stredisko. 100 výškových metrov nižšie sa sneh mení na nechutný dážď. Odchádzame, aby sme sa o 4 dni vrátili oddýchnutí do rozprávkovej bielej krajiny a vychutnávali si konečne zimné radovánky…
foto od Alena
foto od Vladáš
foto od Borka Šmelíková
foto od Komanovci
a ešte od Braňa:

07jan/20

Trojkráľové preteky 2020

Dňa 6.1.2020, čiže pondelok, sa uskutočnili prvé tohto sezónne preteky v Pezinku. Bola ukrutná zima, preto účasť na pretekoch bola biedna. Ale aj tak to bola celkom zábava.
Trate boli šprintové, vcelku dobre spravené. Všetky trate začínali v Zámockom parku kde boli postavené kontroly pekne okolo jazierka. Následovala mestská časť v ktorej boli niekedy aj voľby postupov. Kotrol bolo mnoho, takže trebalo kontrolovať kódy. Práve preto bol tento šprint celkom dobrým začiatkom sezóny.
Výsledky nášho klubu na týchto pretekoch boli viac než uspokojivé. V kategórií M16 vyhral Tomáš a Jakub skončil hneď za ním. Vo W16 skončila Rebecca tiež až druhá. Elitnú kategóriu ovládol Paľo a na peknom 4. mieste skončil Peťo. A medzi veteránmi sa darilo najmä Hanke, ktorá tiež vyhrala svoju kategóriu.
Celkové hodnotenie: Podľa mňa boli trate postavené dobre, hlavne teda v mestskej oblasti. A až na tú slabú účasť to boli preteky kvalitné, na ktorých si mohol človek dobre zabehať.

napísal Tomáš Kasza
foto od Marek Koman

17dec/19

Mikulášske preteky 2019

Prešiel prvý adventný týždeň, vy rozmýšľate, aké preteky nás ešte v tomto kalendárnom roku čakajú, ale neviete si spomenúť…A vtom vám to napadne! Mikúlašske preteky, kde ani začiatočník či menej úspešný pretekár neobíde naprázdno!

Ráno sme sa zobudili do veľmi nepekného, studeného a hmlistého rána, s nevôľou sme vstávali z postelí, ale akoby zázrakom sa po príchode do Malinova úžastne vyčasilo a svietilo slniečko (niektorí odvážlivci dokonca behali v tričkách s krátkym rukávom). Všetci sme sa na trate do krásneho malinovského parku s kaštieľom tešili, pre tých starších(MW16 a viac) bola opäť pripravená tradičná “mlynkovina”(nie klasická trať, ale nejaká zaujímavejšia). Tentoraz sa totiž bežalo podľa línie a na konci trate bol ešte rýchly cintorín kontrol. A čo bolo na týchto pretekoch najlepšie? Okrem balíčka, ktorý dostal v cieli každý bežec a palaciniek samozrejme to, že na Mikuláša predsa nie je nikto diskalifikovaný! Za chýbajúcu kontrolu sa totiž trestalo “iba” 2 minútami navyše k výslednému času.

A ako sme dopadli? Aj na týchto pretekoch sa odrazilo, ako sme celý rok poctivo trénovali, a tak bolo znovu na popredných priečkach vidieť mnohých Farmaceutov. Borko a Peťko sa v kategórii M10 umiestnili veľmi tesne obidvaja s rovnakým časom na 4. mieste, v kategórii M14 sme si spravili klubové preteky, pretože Filip Bukovác skončil na 1. mieste, Tomáš Kasza na 2. a Kubo Berčík na 3., v M19 súťažil Maroš Bukovác s oveľa mladšími súpermi, ale opäť preukázal, že by sa ho mali báť a skončil na 3. mieste, v M40 sa na 2. mieste umiestnil Martin Borský, z dievčat zahviezdilaRebecca Herna vo W14 na 1. mieste a 2 sekundy za ňou na 2. mieste Terezka Kendrová, vo W18 sa na 1. mieste umiestnila Michaela Patassiová, vo W19 na 3. mieste Styková Jana a vo W40 na veľmi tesnom 4. mieste máme Hanku Šmelíkovú.

Veselé Vianoce!

Tereza Kendrová, W14

foto od Marek

06dec/19

Sústredenie Skalka december 2019

V piatok sme začali sústredenie spoločným behom, na ktorý sme vybiehali už potme a v daždi. Časť účastníkov pricestovala až po tréningu, potom nasledovala večera a ubytovanie sa. Spali sme na 2 rozličných chatách.
V sobotu sme sa zobudili zavčasu – niektorí už o 6:30 do studeného rána -7°C so snehom asi po podrážku na bote. Na sústredení nám ako obvykle varil Marek a ako vždy na raňajky kašu. Doobedný tréning znamenal pre veľkých výbehy kopcov + na záver ultrašprint , kde sme mali robiť chyby zo zakyslenia mozgu. To sme splnili všetci. Malkáči mali krátku traťku- náš ultrašprint a tiež behali kopce -len o tom nevedeli. Za úlohu mali čo najrýchlešie premiestniť všetky kuželky zospodu kopčeka na vrch. Čím skôr ich poprenášajú, tým skôr sa môžu ísť hrať…
Po obede zase beh v skupine, kde malkáči išli na výlet. Po tréningoch sme išli do plavárne, kde Timo vydržal v ľadovom bazéniku 1min, Maroš 25s, Kubo a Filip 10s a ostatní sa tam ani neponorili. Inak bola voda teplá a zábava tam bola stále, keďže nás tam bolo veľa. Keď sme sa vracali na chatu stále mrzlo.
V nedeľu ráno stále mrzlo. Bežali sme štafety, kde sa k nám pripojil aj Dušan. Zapojili sa všetci, ktorí mohli a víťazná štafeta získala starú bežku bez viazania. Poobede sme bežali beh v skupine a malkáči šli na túru do skál, kde našli starú motorku. Nakoniec Lacovi zamrzlo auto, tak sme ho tam chvíľu rozmrazovali, ale dopadlo to dobre a v Bratislave sme boli o siedmej.
napísal Filip Bukovác

foto od Kristínka
Turistika malkáči _foto Alena
foto od Vladáš
a ešte aj od Peti:

25nov/19

Jesenné preteky stoja za účasť

Túto sobotu sme sa obávali daždivého počasia, ale našťastie zbytočne 😃.  Na dlhých tratiach vo Svätom Júre na oblastnom rebríčku, si to pretekári naozaj užili. Trate boli postavené pekne a parametre tratí zodpovedali úrovni jednotlivých kategórií aj realite 👍. Lesné cestičky aj okolitý les bol pokrytý listím, pod ktorým sa skrývali nástrahy mokrých konárov a šmykľavých kameňov. Takže každý pretekár v lese nejedenkrát padol a bol od blata. Nikoho to však neodradilo a po dobehnutí do cieľa, mal každý pocit, že to stálo za to.
Naši najmladší v kategórii MW-R –  Boris Kocúr(4.), Hanka Zúbeková(5.),  Riško Kanávor(6.), Dorotka Zúbeková(9.), Baška Kocúrová(11.), Alan Sýkora(11.) si to v lese poriadne užili a mapovali zo všetkých síl. Bolo aj drobné zranenie, ale dobrý pocit z trate a atmosféry zvíťazil nad slzičkami.
V kategórií M10 obsadil Peťko Kotuliak krásne 3. miesto.
V kategórií M19 sa na 1.mieste umiestnil Pavol Bukovác a na treťom mieste Peter Mižúr.
Aj ďalší naši mladí pretekári si preteky vychutnali: W12 – Lea Kotuliaková (4.), M14 – Janko Koman (5.).
Krásne zfarbený les, príjemné počasie a kvalitne postavené trate poskytli pretekárom úžasné strávený čas v prírode 🤩.
Kristína

foto od Kristínka

18nov/19

Sústredenie reprezentácie v Šalgotarjáne

V stredu sme z Bratislavy vyrazili v Marošovej novej dodávke. Cesta bola príjemná a takmer ničím nerušená. Po príchode nás prekvapilo maďarské teplo.
Keď už tu boli všetci tak sme dostali základné pokyny a vyrazili sme na prvý tréning. Nebol moc dlhý ale ako stvorený na chyby a preto tam niektorí boli takmer hodinu.
Po tréningu sme sa išli ubytovať. Hotel vyzeral prekvapivo luxusne ale izby už tak úplne luxusne nevyzerali. Ale spať sa v nich dalo takže až tak veľký problém to nebol. Dokonca ani jedlo nebolo špatné aj keď sme kvôli nemu museli chodiť do blízkeho tábora pre deti. Večer sme ešte mali malú teóriu.
Na druhý deň sme mali skoro ráno rozcvičku. Potom raňajky a tréning.
Tréning-long nevyzeral vôbec vábne. Už len na štart trebalo brodiť bahnitú cestu. Trať nebola o nič lepšia. Hustníky trhali, ryhy desili a kontroly sa schovávali. Niektorý účastníci sa dokonca sťažovali že boli blízko smrti! Ale terén bol inak veľmi krásny.
Poobedňajší tréning bol šprint. Rýchla trať proti ostatným nebola vôbec ľahká. Mnoho ľudí sa nechalo nachytať na zakázaných priestoroch. Po tréningu sme ešte mali krátky nácvik techniky behu.
V piatok ráno nás zas čakala rozcvička skoro ráno. Potom raňajky a tréning.
Tréning bol middle na takmer tom istom priestore ako long deň predtým. Ale kratšie postupy a iný prístup a urobili tréning tiež nesmierne zaujímavým. Ale tŕne ktoré tam boli stále neľútostne trhali každý kus oblečenia ktorý videli.
Poobedný šprint bol hneď pred ubytovaním. Trať bola vcelku jednoduchá, ale bol tam občas nejaký zádrhel. Takmer každý urobil aspoň malú chybu, aj keď bol úplne skúsený. Potom sme ešte v rámci Slovenska sme ešte skúšali techniky behu a strečing či posilňovanie.
Na druhý deň nás čakal už len jeden tréning. Bol to long, ktorý nebol úplne najľahší hlavne po fyzickej stránke. A zopár ľudí bolo disk lebo bežali cez zakázané priestory.
Poobede sme mali voľno, počas ktorého sme trénovali techniku behu a iné ďalšie dôležité veci pre správny a rýchly beh. A potom sme si to už len večer prebrali čo robil kto zlé a ako to má zlepšiť.
Posledný deň nastal až nečakane rýchlo. Čakali nás už preteky Salgó kupa, na ktorých sme sa porovnávali aj s ostatnými pretekármi, nie len s tými čo boli na sústredení. Potom už len obed a cesta domov.
Celkové zhodnotenie: Sústredenie bolo fajn a pre niektorých aj veľmi poučné a hlavne zábavné.

Výsledky Salgo kupa
napísal Tom Kasza