V sobotu ráno som sa zobudila do krásneho slnečného rána. Tešila som sa, ako už konečne budem behať v dierkovanom drese, ale moje plány na letný outfit prekazil teplomer. Slnko síce svietilo, ale ortuť v teplomere ukazovala 1 stupeň! No čo už … Aspoň mi nebude teplo. Poriadne som sa rozcvičila už doma a potom sme s rodičmi a sestrou vyrazili do Svätého Jura.
Prezula som sa do klincov, napila sa, zobrala si buzolu a išla som sa osamote rozklusať po blízkych chodníkoch. Iba z diaľky som videla štartujúceho Filipa, ktorý vybiehal na najdlhšiu trať. Ešte som si dala rýchlu rozcvičku a pozrela na hodinky. Podľa štartovky s veľkými rozostupmi, aby sme sa vôbec nestretávali, mala moja rodina o chvíľku štartovať. Presunuli sme sa na štart, v neďalekej ryhe sme našli naše mapy a vybehli na trať. Teda … moji rodičia a sestra, ktorí sa orientačný beh ešte iba učia, sa pomaličky vydali k prvej kontrole detskej trate.

Trať bola super. Dobre postavená, veľmi zaujímavá, s rôznymi typmi postupov, v krásnom prostredí. Les bol listnatý s mnohými kopcami (čo bolo pre niektorých celkom náročné …) a údoliami, typickými malokarpatskými kamennými násypmi a zrázmi a veeeľa kameňmi. Čo ma celkom prekvapilo, bolo množstvo hlbokých močarísk, ktoré neboli v mape zakreslené, ale boli naozaj pekné a zaujímavé.

Napriek mojim obavám zo zimy ma počasie nakoniec príjemne prekvapilo. Chlad som skoro ani necítila a žiadne mraky na oblohe zabezpečili všetkým trénujúcim príjemný beh slnečným lesom.
Po tom, čo som dobehla do cieľa, som sa vydýchala a vydala sa vyklusať smerom k nášmu autu. Cestou dole som stretla mojich rodičov a sestru, ktorí sa usmiati a spokojní vracali na miesto, kde sme parkovali.
Potom som si už iba zakreslila postupy, zapísala medzičasy a teším sa na náš spoločný online rozbor tohto tréningu.
Neviem sa dočkať ďalšieho mapového tréningu v prírode!
Tereza Kendrová, W16

Kačín 5.12. v podaní Terezky:
Deň pred Mikulášom by mal byť sneh a mráz. Nám, trénujúcim Farmaceutom, naopak v sobotu vyšlo nádherné slnečné počasie a príjemných 6 stupňov(aj keď na začiatku tréningu strašne fúkalo). S dodržaním všetkých hygienických opatrení sme sa rozklusali po úzkej kamenistej cestičke na štart nášho tréningu, ktorý nám išli naši chlapci rozniesť. Keďže oni trénujú viac ako my, po roznose pokračovali v bežeckom tréningu. Rozcvičili sme sa a po 3 minútach sme štartovali. Tréning bol poriadne kopcovitý, zaujímavý a veľmi dobre postavený. Dokonca sme si vyskúšali razenie kliešťami do mapy. Všetci sme si tréning užili a kontroly nám samé naskakovali. Dúfam, že si už čoskoro znova zasúťažíme na naozajstných pretekoch. Kým však trvajú opatrenia, zostáva nám iba poriadne trénovať a čo najlepšími spôsobmi sa pripravovať na nadchádzajúcu sezónu.

A takto to vnímala Lea:
Dnešný tréning v Lamači bol ťažký ale zároveň super. Pre mňa najnáročnejšie bolo asi to, že Lamač je samý kopec a ja kopce teda behať  zatiaľ neviem, ale užila som si ho aj napriek tomu. Les bol krásny, čistý, mapa nám dokonale sedela a pri voľbe postupov som musela častokrát rozmýšľať kadiaľ. Po tom, čo sme dlho nebehali na mape som musela oprášiť nejaké staré vedomosti. Niektoré postupy ma fakt dostali (hlavne keď sme sa viacerí podobiehali a to bol presne postup kedy sme všetci išli do chyby.) Na tomto tréningu sa mi veľmi páčil priestor, voľby postupov a aj samotná mapa.

V nedeľu sme mali v pláne Mikulášsky tréning.
Využili sme mapu spriateleného klubu a nakombinovali si rýchly šprint v lese a vzápätí scorelauf v dedine.
Všetko logisticky nakombinované tak, aby sa netvorili žiadne skupiny, aby každý bežal sám a hlavne, aby sme si veselo zašportovali.
V lese bol okrem nás určite aj Mikuláš, pretože všetci sa z lesa vracali s plnými vreckami dobrôt. No ešte že máme také funkčné klubové oblečenie… aj pozvaným ozaj malým súrodencom a kamarátom (pod 10 rokov)sa páčilo a tak ich snáď uvidíme medzi nami aj častejšie.

Najvyšší čas skončiť odpočinkové = „lážo-plážo“ behanie a obuť sa do poriadneho tréningového procesu. Mapový tréning v prvú adventnú nedeľu sme si zaslúžili všetci. Neskorá jeseň s teplotami tesne nad nulou, obloha bez obláčikov a s poriadne ostrým slnkom – no paráda. Nič lepšie sme si nemohli ani priať. Príroda ako maľovaná. Tí čo mali tú česť bežať Eliťácku trať si užili aj poriadne kusy srieňovitej námrazy na najvyšších miestach terénu. Zato ale boli ochudobnení o farebné časti mapy a museli sa uspokojiť s hnedou a občas kde-tu sme im dopriali aj kúsok čiernej farby (nebojte, nie cesty…len kamienky a posedy…)
Tí najmenší – aby im bolo veselšie – mali na kontrolách malé lampióny s klieštikmi.
No a najpočetnejšia skupina bežala bez trénerov a bez lampiónov, ale na jasné objekty a tak nebolo čo riešiť.
Postupne sa nás v lese prestriedalo 25 a to je celkom pekné číslo.
V rámci všetkých opatrení – aby sme boli zdraví sa v takom veľkom počte síce nestretneme, ale len postupne absolvujeme dúfam aj budúci víkend.

Počas leta sme v rôznych skupinkách snažili využiť, čo O-svet ponúkal a čo bolo možné z hľadiska zachovania nášho najdôležitejšieho pokladu – zdravia.
Absolvovali sme niekoľko sústredení a pár pretekov v čase, keď a kde to bolo možné. Snažili sme sa čo najlepšie pripraviť všetkých našich potenciálnych reprezentantov na úspešné zvládnutie naplánovaných nominačných pretekov a následne Majstrovstvá Európy s preplánovaným termínom na október.
Počas leta sa nám darilo dobre, všetky stanovené čiastkové ciele sme postupne plnili a hlavne sme sa vyhli všetkým zraneniam a ochoreniam. Koncom leta sme absolvovali sústredenie s nominačnými preteky, kde obstáli všetky naše nasadené „kone“ a tak sme sa už nedočkavo tešili na dolaďovanie formy na jesenných pretekoch. Tomáš, Filip, Terezka aj Beky počas septembrových domácich majstrovstiev potvrdili svoje miesto v dorasteneckej reprezentácii SR, coronavírus im ale nedoprial ukázať sa pred celou Európou… dlhoočakávané majstrovstvá zrušili a nám ostala „iba“ vyladená vrcholná forma a chuť pretekať…
Počas letnej prípravy sme pripravili pre decká 716 kontrol v rôznych terénoch, všetky-všetky absolvoval len Filip, trochu menej Tomáš a dievčatá.

Kto neverí, že sme ozaj cez leto makali, pozrite si zmes fotiek od Kiky, Mareka, Aleny a  Maroša

leto 2020

Aktuálne sme všetci zdraví, chlapci si užívajú „odpočinkové“ prechodné obdobie a tí ktorí netrénovali až tak tvrdo počas leta užívajú jesenné dni na udržanie kondície a zdravia. Pravidelné tréningy pod vedením Mareka a Aleny pokračujú pre malých aj veľkých za dodržiavania všetkých potrebných opatrení.
Riadny tréningový proces pre celú skupinu začíname opäť začiatkom novembra.

Držte nám palce a ostaňte zdraví, čoskoro napíšeme ako pokračujeme v novej sezóne a aké máme plány…

… celá skupinka z Biskupíc už pravidelne spolu trénuje, horšie je to s deťmi, ktoré dochádzajú za nami, no ale snáď už všetko bude OK.
tréning skočnosť
Aby sme si pred letom pospomínali, čo je orientačný beh, rozhodli sme sa spraviť pre letnými prázdninami ešte dve sústredenia – v skromných podmienkach prispôsobených aktuálnemu svetu, ale predsa…
Pred dvoma týždňami nás prichýlili Kocúrovci na svojom pozemku v Modre do stanov – v sobotu doobeda bol mapový tréning pre všetkých (20 pretekárov), na poobedie a nedeľu ostali už len malkáči s realizačným tímom: Marek, Alena a Mirka.
Zopakovali sme si mapové návyky, „mapu do severu“, rozhodovanie na križovatkách, prvý krát sme okúsili tréning párna – nepárna. Na troch mapových tréningoch a nočnej hre sme decká dostatočne vybláznili, no ale ako vždy: ešte by sme ostali aj dlhšie…
Modra
Pre členov CTM a nakoniec aj viacerých (do zaplnenia počtu postelí) sme pripravili náročné mapové sústredenie na strednom Slovensku.
Ubytovanie poskytli Bukováci na chalúpke pre 13 ľudí. Prvá partia vyrazila už v stredu na obed dostavníkom pod vedením Maroša. Cestou bola naplánovaná šprintová prestávka v Topoľčianskom parku s kontrolami na vykosených lúkach aj v zarastených ryhách…  Vo štvrtok sme mali v pláne využiť možnosť „indivindi tréningu“ na Bieni (Zvolen). Prietrž mračien však zmenila všetky plány. Vody napadalo neúrekom, na diaľnici cca 15cm, v lese do pol lýtok. Tréning CTM nakoniec z bezpečnostných dôvodov absolvovali v dvojiciach a malkáči išli všetci v skupinke s Marošom. Celý pobyt počas tohto tréningu v lese bol z hľadiska výkonov v orientačnom behu „nefunkčný“, rozhodne však zanechal v mysliach všetkých zúčastnených nezabudnuteľné zážitky.♥
V piatok ráno klasika na Bystrických výhľadoch a poobede skúška každoročných testov reprezentácie v terénech na okraji Banskej Bystrice (výbeh do kopca a kros).
Večer dorazila skupinka pracujúcich zachrániť dovolenkujúceho Maroša. Hneď v úvode sme oslávili Lukyho okrúhle 10-te narodeniny a na krátkom večernom výklusíku sme zahájili „hríbovú sezónu“. V čase medzi tréningami vzhľadom na sychravé počasie vonku sme objavili novú ineriérovú oddychovú aktivitu-ping pong.

V sobotu ráno nás čakala „Náročná“ na okraji obce Lutila. Mrholenie sa striedalo s dažďom tak ako všetky predošlé dni. Rozbitý terén po baníkoch v kombinácii s dlhým postupom a skalnými pasážami v závere spravil trať veľmi náročnou a niektoým to trvalo kúsok dlhšie ako sme predpokladali. Ale ako sa vraví, koniec dobrý, všetko dobré…
CTM si pred večerou dali pri chate ešte prémiovú „chuťovku“ – výbeh na miestny „Everest“ – 800m s prevýšením 170m.
Posledný mapový tréning sme naplánovali na Ortútoch pri Malachove. Veľmi detailný terén, kondične náročný je určite jeden z top terénov Slovenska. Decká ho zvládli pomerne dobre a ostal len návrat do chalupy, upratovanie a posledné kopcovité VSB.
Počas 5 dní CTM absolvovali 1 šprintový, 4 mapové a 3 bežecké tréningy v technicky aj kondične veľmi náročných terénoch.
Okrem Marošovi a ostaným dospelákom, ktorý pomohli (Kristínka, Mirka, Marek) patrí veľká vďaka Jakubovi Dekrétovi a Igorovi Patrášovi za poskytnutie máp a roznesenie fáboriek v rámci Indivindi tréningov, čo bola veľká pomoc pri príprave tréningov. Všetky mapové tréningy behali decká na krabičky, niektoré sme už stihli analyzovať a určite sa k získaným skúsenostiam ešte vrátime.
foto od Marek

 

Po dlhej dobe sme sa opäť stretli a začali trénovať v skupine. Celí šťastní s úsmevmi na tvárach sme sa stretli pri Dunaji, vydezinfikovali si rúčky, v menších skupinkách sme sa rozklusali, rozcvičili a začali hravou formou – „cintorínom kontrol“.
Na tréningu bolo veselo, deti boli rady, že sme konečne spolu. Novinkou bola aj individuálna doprava na tréningy: koho nedoviezol rodič, pribicykloval…mali sme také veľké rozostupy, že by sme sa na fotky ani nepomestili…
Veríme, že situácia už bude len lepšia a že čoskoro budeme môcť zapretekať nielen tréningovo, ale aj reálne.
Takže poriadne zaviažte šnúrky, opäť sme tu, aby sme robili vietor…

Prešli 4 dni a my sme „vybehli“ na Skalku, aby nám splatila svoj dlh z minulého víkendu.
A nie nadarmo. V piatok nás čakal krásne upravený štadión s bielučkým snehom, osvietená inlajnovka a teplota pár pod nulou, všetko tak, ako na tréning na bežkách má byť.
O tom, že sme sa mali krásne a že sneh bol úžasný a že sme opäť spravili niečo pre naše zdravie, utuženie kolektívu a dobrú náledu v mančafte písať nebudem…pozrite sa:
foto od Kika
foto od Alena