V sobotu ráno som sa zobudila do krásneho slnečného rána. Tešila som sa, ako už konečne budem behať v dierkovanom drese, ale moje plány na letný outfit prekazil teplomer. Slnko síce svietilo, ale ortuť v teplomere ukazovala 1 stupeň! No čo už … Aspoň mi nebude teplo. Poriadne som sa rozcvičila už doma a potom sme s rodičmi a sestrou vyrazili do Svätého Jura.
Prezula som sa do klincov, napila sa, zobrala si buzolu a išla som sa osamote rozklusať po blízkych chodníkoch. Iba z diaľky som videla štartujúceho Filipa, ktorý vybiehal na najdlhšiu trať. Ešte som si dala rýchlu rozcvičku a pozrela na hodinky. Podľa štartovky s veľkými rozostupmi, aby sme sa vôbec nestretávali, mala moja rodina o chvíľku štartovať. Presunuli sme sa na štart, v neďalekej ryhe sme našli naše mapy a vybehli na trať. Teda … moji rodičia a sestra, ktorí sa orientačný beh ešte iba učia, sa pomaličky vydali k prvej kontrole detskej trate.
Trať bola super. Dobre postavená, veľmi zaujímavá, s rôznymi typmi postupov, v krásnom prostredí. Les bol listnatý s mnohými kopcami (čo bolo pre niektorých celkom náročné …) a údoliami, typickými malokarpatskými kamennými násypmi a zrázmi a veeeľa kameňmi. Čo ma celkom prekvapilo, bolo množstvo hlbokých močarísk, ktoré neboli v mape zakreslené, ale boli naozaj pekné a zaujímavé.
Napriek mojim obavám zo zimy ma počasie nakoniec príjemne prekvapilo. Chlad som skoro ani necítila a žiadne mraky na oblohe zabezpečili všetkým trénujúcim príjemný beh slnečným lesom.
Po tom, čo som dobehla do cieľa, som sa vydýchala a vydala sa vyklusať smerom k nášmu autu. Cestou dole som stretla mojich rodičov a sestru, ktorí sa usmiati a spokojní vracali na miesto, kde sme parkovali.
Potom som si už iba zakreslila postupy, zapísala medzičasy a teším sa na náš spoločný online rozbor tohto tréningu.
Neviem sa dočkať ďalšieho mapového tréningu v prírode!
Tereza Kendrová, W16
