Category Archives: Nezaradené

05máj/22

Nálezisko zlata v Sliači

Posledná aprílová sobota a prvá májová nedeľa patrila na slovenskej scéne orientačného behu Majstrovstvám Slovenskej republiky v šprinte a šprintových štafetách. Celé podujatie sa konalo v Sliači v kúpeľnom meste. Avšak to už malo svoju slávu celkom za sebou.

V sobotu sa konalo MSR v šprinte. Štart bol v trochu nevhodnom čase obeda, napriek tomu sme sa na trať vydali nadšení. Kúpeľné mesto na prvý pohľad neponúka žiadne veľké záludnosti (ani na druhý), ale predsa sa zopár ľuďom podarilo urobiť chyby. Našťastie nám nie, takže si väčšina z nás odniesla zlaté medaile.

Poobede sa konalo aj MSR v TempO, ktoré sme organizovali. Mnohí si túto menej častú formu orientačného športu vyskúšali, hlavne preto, že sa pri nej nemusí behať. Naši skúsení pretekári s medzinárodnými ambíciami však podali úžasné výkony.

Večer boli na spestrenie už tak náročného programu ešte krátke nočné preteky. Z nás sa však nik nezúčastnil, aká škoda.

Namiesto toho sa však naša malá dorastenecká družina vydala do blízkeho Zvolena na tréning. Krátke postupy na mape z pred troch rokov, ktorá už nebola vždy úplne presná, boli výborný tréning koncentrácie a práce s mapou.

Na sviatok práce nás čakali už len šprintové štafety. Ráno o približne desiatej bol nulový štart. Keďže štafety boli šprintové, preteky rýchlo ubiehali a väčšine ľudí sa darilo. Mnohí mali problémy s razením správnych kontrol, my až tak nie, takže ďalšia várka zlatých medailí pristála na našich krkoch.

Preteky boli z nášho pohľadu úspešné, Sliač nám doprial. V závere sa už len patrí poďakovať klubu Viatoris Zvolen a pomocníkom od nás, za dobre zvládnuté preteky a lepšiu organizáciu než mala minulý rok Bystrica.

Tak zas nabudúce.

https://photos.app.goo.gl/o9FvNGhaona7eXCE9

05máj/22

Magyarský príbeh

V rámci pri prípravy na majstrovstvá Európy dorastu sa skupina našich mladých reprezentantov vydala do dejiska šampionátu. Ten sa bude konať začiatkom júla v mestečku Šalgótarján neďaleko slovenských hraníc.

Už cez víkend na nás čakali nominačné preteky kúsok za mestom. Naplánované boli stredná a dlhá trať. Lesy boli napriek tomu, že sme boli v Maďarsku, celkom kopcovité. Trate boli celkom náročné, po výdatných dažďoch sa extrémne kĺzalo, no aj tak sme vybojovali kvalitné umiestnenia.

Po pretekoch sme sa chystali vydať na reprezentačné sústredenie, taktiež v okolí. Ubytovanie bolo však na Slovensku, aby sme aspoň trochu podporili domáci cestovný ruch.

Ako už to býva, tréningy sme mali v lese aj v meste. Tréningy boli v rámci oficiálnej prípravy na majstrovstvá, takže s nami na každom tréningu pretekala aj konkurencia z iných výprav.

Lesné tréningy boli zvláštne. Na pretekoch totiž lesné porasty, v Maďarsku typický veľmi husté a nepriebežné, neboli také, aké mali. Vlastne tam neboli. Na tréningoch sa však zas objavili, čo nás mnohých prekvapilo, a možno nás aj zlá voľba oblečenia stála časť kože.

Šprinty, ktoré boli v prevažnej miere v meste, boli sklamaním. Terén nespĺňal kvalitu takéhoto podujatia a posledný klinec do rakvy tomu dala o ničom stavba tratí. Druhý šprintový tréning bol okorenený dažďom, čo spôsobilo, že sa mnohí z nás riadne skĺzli po zadku či po schodoch.

Zaujímavý bol ešte posledný lesný tréning, úseky s hromadnými štartmi. Tento zvláštny druh adrenalínovej zábavy sa nevidí tak často, hlavne v takomto hojnom počte. Boj o pozície, hlavne v zadnej časti poľa, bol niekedy trochu krutý. Človek mohol byť trochu postrčený a na klzkom povrchu mohol letieť dole aj pár metrov alebo do najbližšieho pichľavého kra.

Ubytovanie na Slovensku bolo fajn, i keď trochu mimo v lese, čo asi negatívne ovplyvnilo aj výber stravy. Ale veď večere boli dobré a na koniec ešte dezert, no čo si viac človek môže priať. Toto rekreačné stredisko z obdobia komunizmu v Cerovej vrchovine nás najviac potešilo tým, že v jedálni bol pingpongový stôl.

Počasie bolo tiež skvelé, skoro letné teploty boli po dlhej zime vítaná zmena. Len posledný deň pršalo.

Obedy sme si museli zvyčajne zháňať sami. Centrum Šalgótarjánu však ponúkalo veľa možností jedla, takže sa dalo vybrať. Naše odporúčanie je Sárkány Büfé na rohu námestia v miestnom obchodnom dome. Pani, ktorá vydáva jedlo, síce vie len maďarsky a čínsky, dohodnúť sa však zvládli aj tí z nás, ktorí ani jeden z týchto jazykov neovládajú.

Celkovo nás táto príprava určite posunula bližšie k našim cieľom, čo sa dá považovať za plus. Samo o sebe to bolo naozaj fajn, všetci sme si to užili. Tak zas nabudúce.

https://photos.app.goo.gl/XbAPCStX9gwHiDyM6

20apr/22

Veľkonočná diskotéka

Ani na Veľkú noc netreba zaháľať, a preto sme sa tak ako už mnohokrát, vybrali do Čiech. S obyvateľmi tejto zvláštnej krajiny sme si užili Veľkonočné sústredenie v Jizerských horách.

Po dlhej ceste na ďaleký sever sme si hneď uvedomili, že prežitie nebude zadarmo. Kopce boli vysoké, kamene obrovské a bažiny (ak teda nebol ešte sneh) mokré. Celkový dojem z lesa bol však naozaj skvelý. Vyzeral trochu ako z nejakej rozprávky.

Väčšina tréningov bola práve v lese. Ako sa nakoniec ukázalo, nie každý bol až tak pekný, ako ten pri chate. Aj napriek tomu boli všetky tréningy úžasné. Mapy občas už neboli tak presné ako kedysi, ale tak kamene snáď nikto nepresunie, takže sa aj tak vždy všetci z lesa šťastne vrátili.

Jeden tréning sme mali aj v pieskovcoch, v tejto českej dominante a výstavnom klenote v orientačnom svete. Skaly boli krásne, i keď nebolo dosť času si ich pozrieť. Predsa len, keď človek rýchlo beží, niečo mu ujde.

Na program sa dostal aj krátky šprintový tréning v Českom Dube. Mesto nebolo tak zaujímavé a náročné, no napriek tomu sa malé chyby dali spraviť. Kruciálny bol hlavne beh a správna voľba, inak sa na krátkych úsekoch dalo naozaj veľa stratiť.

Medzi tréningami sme si mali čas aj oddýchnuť, napríklad pri futbale, ping pongu či šípkach. Jedlo nám tentoraz bolo varené, takže na Míšinu domácu stravu nemalo, ale človek zje všetko, keď je hladný. Hlavne sa vždy dalo nájsť niečo aj po jedle, koláčikov a iných pochutín bolo vždy dosť.

Nezabudli sme ani na tradície. Už tradičné medovníčky, kraslice a príprava korbáčov neodmysliteľne patria k Veľkej noci. V pondelok ráno nás potom čakala tradičná šibačka, po ktorej nasledovali už len štafety.

Aby nás nebolo málo, spojili sme sa ešte s jedným klubom, ktorý pobýval v okolí. U nich je tradíciou, že sa tieto štafety behajú bez kódov. Zároveň sú mnohé kontroly príliš blízko seba, takže je ľahké sa zmýliť. Po dobehu všetkých úsekov, nebolo mnoho štafiet, u ktorých by nechýbal nápis Disk. (pozn.: Filipova štafeta nediskla a dokonca aj vďaka precíznemu Filipovmu mapovaniu na treťom úseku zvíťazila)

Celkovo bolo sústredenie určite prínosom pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Nové skúsenosti a vedomosti môžu byť nápomocné pri ďalšom putovaní lesom. Tak zas nabudúce.

Veľká noc v skalách a skalkách – Fotky Google

08apr/22

CESOM 2022

Každý vraví, že príroda si robí čo chce, ale veď včera bol prvý apríl, takže podľa mňa je všetko v poriadku…

V piatok sme sa nakoniec ozaj iba malá skupinka pretekárov FBA vybrali na prvé dvojkolo tohtoročného slovenského rebríčka na klasické skorojarné preteky Central European spring orienteering meeting.

Vzhľadom k jemne komplikovanému programu sme sa prispôsobili a nakoniec sme všetko zvládli na jednotku. Kamaráti s rôznymi chorobami, ktorých sme museli nechať doma na poslednú chvíľu nám síce chýbali, ale my ostatní sme si to všetko užili. Pre malých bol na piatok nachystaný “mapáčik” za svetla a relatívneho vonkajšieho tepla. Nakoniec tréning za svetla bežali aj veľké dievčatá, pretože náhla zmena plánu načrtla Terezke získať účasťou na ranných pretekoch pri Brne nomináciu na MČR šprint a ona sa ponúknutej šance zmocnila a teda miesto NOB tréningu si les vychutnala za svetla. Anka sa k nej rada pripojila a tak na odrazky bežali len Tom a Filip. Chlapci si na tréningu vychutnali okrem tmy aj poletujúce snehové vločky a my sme zatiaľ zdokonaľovali svoje vedomosti o mapových značkách formou hry na pantomímu, čo sa zjavne najmenším páčilo až do popukania od smiechu.

Ráno sa náš malý tím rozdelil na dva ešte menšie: Laci v roli šoféra, Tom a Terezka vyzbrojení nádejami na postup na prestížne preteky vyrazili smer Brno. My, čo sme mali ešte pár chvíľ tepla k dispozícii sme využili na biliárd a iné zábavky (príprava stravy po pretekoch).

Čas vypršal, krátky presun do Borského Mikuláša a radostné zvítanie s “brňákmi”. Úsmevy na tvárach boli vyjadrením splnenej misie – Tom postúpil a výhrou si vybehol aj české “B”, Terezka postúpila tiež.

Všetkých (teda okrem vopred neprihláseného Toma) náš čakal studený “midlík”, s ktorým sme sa popasovali k spokojnosti všetkých a aj trénerky.

Relatívne teplo chaty a možnosť na spoločenské vyžitie robia pretekmi lákavou spoločenskou udalosťou. Hry do večera, pozeranie máp a rozprávanie zážitkov menia šport na zábavu a takto sme si to užili aj v sobotu večer.

Ranné prebudenie do studeného rána s jemnou vrstvou sniežiku na tráve dávalo vedieť, že diskusie o vhodnom oblečení na dostatočne dlhý a “výživný” long skončia až v minúte pípnutia… ku chladu sa pridal oproti včerajšku aj nepríjemný ľadový vietor a zistiť, kto v zime trénoval nebolo podľa výsledkov ťažké… obstáli sme opäť vo všeobecnosti pekne a kto mal dres FBA, na toho som pyšná, že v takýchto ťažkých podmienkach odbojoval. Najmä odhodlanie a precíznosť našej najnovšej nádeje Anky, ktorá pekne absolvovala svoje prvé preteky v neľahkej kategórii W18 stoja za pochvalu.

Po zimnom prebehnutí sme vymrznutí čakali na vyhlásenie minuloročného celoslovenského rebríčka a následne aj výsledkov tohto víkendu. Mnohí sme si domov zobrali víťazné – tentokrát ružovučké tričká.

25mar/22

II. kolo oblastného rebríčka na Kamzíku verzus Jarní Pohár pri Hradci Králové

Tretí marcový víkend bol plný orienťáku, síce chladného, ale krásneho. PO dlhom čase sme ho mohli prežiť bez akýchkoľvek obmedzení. A ak sme nejaké pociťovali, boli spôsobené nami samými.

V Bratislave pri pomerne nízkej účasti naše deti vybojovali, čo sa dalo: medzi 12 ročnými mužíkmi dominoval Boris, nasledovaný Peťkom a Lukášom. Tesne sa nimi skončil Riško a to bol nanešeťastie koniec výsledkovej listiny v tejto kategórii. Kde sú ostatní borci?

Medzi malými slečnami si prvenstvo zaslúžene odniesla Baška a vo W16 kraľovala Terezka.

No a tu je pohľad našich úspešných detí:

Baška: Na Kamzíku bolo naozaj pekne a videla som dokonca veľa zvierat. V posledných úsekoch sa mi veľmi nedarilo, cestou na paitu kontrolu som odbočila zle, ale predsa to bolo dobre.

Boris: Pretek bol super až na jednu chybu. Trať bola ľahká a primerane dlhá-takže tiež dobrá.

Luky: Po poslednom preteku, kde som stretol “celú ZOO”, som dnes išiel do boja iba pod podmienkou, že po pretekoch bude opekačka. nakoniec sa mi podarilo umiestniť na 3.mieste a bolo to dobre

Riško: Trať bola veľmi pekná, no aj trochu zložitejšia, no aj tak sa mi páčila. Som rád, že som sa po dlhšom čase mohol zapojiť do jedného z pretekov, ktorý mi snáď pomohol sa zlepšiť.

No a ako sme spomenuli v úvode, naši starší “mužíci” Filip a Tomáš nás reprezentovali cez víkend hneď na 3 štartoch NOB: Filip 8.miesto, Tomáš 17., v sobotu doobeda bežali long vo výrazne obsadenej mužskej kategórii : Filip 5.miesto, Tomáš 14.miesto a v nedeľu sa vyhecovali na štafetách k vynikajúcemu 1.miestu (z 31štafiet). Filip dobehol excelentne prvý z prvých úsekov s náskokom 10min, Tomáš udržal “galop” s balíkom vedúcich pretekárov, no a Honza to dotiahol k víťazstvo.

Všetkým pretekárom, ktorí cez víkend športovali blahoželáme a tešíme sa na pretekárske stretnutie opäť cez víkend.

17mar/22

Slovinsko marec 2022

Počas minulého týždňa sa niektorí z nás (Terezka, Tomáš a ja) zúčastnili na mapovom sústredení v Slovinsku, Taliansku a Chorvátsku. Súčasťou bola aj víkendová časť pretekov Lipica open, na ktoré sme sa počas sústredenia intenzívne pripravovali.

Tento tréningový kemp sme absolvovali spolu s priateľmi z Českého klubu, takže o konkurenciu nebola núdza. Trénovali sme vo všetkých typoch kamenistých terénov aj v starých prímorských mestečkách celých 7 dní. Tréningy boli fyzicky aj psychicky náročné, no prežili sme ich v zdraví.

Ako som už spomínal, na konci sme súťažili na pretekoch. V sobotu sme bežali dlhú trať, ktorá bola po dlhom sústredení náročná, v nedeľu bola na pláne stredná trať, čo nám s našou únavou vyhovovalo viac. A vďaka dobrej príprave sme sa aj pekne umiestnili.

Trošku štatistiky, v ktorej sa odráža pot za 9dní: ja som nabehal 127,8km a našiel pritom 331 kontrol.

Slovinsko marec 2022 – Fotky Google

16mar/22

Začali sme slovenskú sezónu

12.3. 2022 vďaka usporiadateľom z SKS pár pretekárov zo západnej oblasti vybehlo po dlhej zime konečne do lesa v pretekárskom tempe.

Krásny slnečný deň bol ako stvorený pre otvorenie nového ročníka plného krásnych zážitkov a dobrodružstiev spojených s orientačným behom. Fyzicky náročné trate preverili, čo kto robil v zime a u niektorých aj to, ako dlho dlho sú po prekonaní pliagy zvanej covid.

Ale všetko začalo krásne a my optimisti dúfame, že to tak aj počas celej sezóny ostane. Z pár zúčastnených Farmaceutov sa skvelo predviedli Baška aj Boris, zo žien super bežali Katka Sýkorová aj Kika Komanová. ostatní primerane svojmu zdravotnému stavu a aktuálnej kondícii.

No a naše vychádzajúce hviezdičky? Tie strávili 9 dní na sústredení v Slovinsku so záverečným vystúpením na medzinárodných prestížnych pretekoch Lipica open. Pozične sa najlepšie darilo Filipovi na 5.mieste, nasledovala Terezka s milým prekvapením na 7.mieste a Tomáš na 17.mieste. Určite potrénovali poriadne a my dúfame, že skúsenosti zo sústredenia poriadne zúročia počas začínajúcej sezóny.