Category Archives: Nezaradené

03aug/23

Slovenská presná orientácia na predných priečkach na svete!

Dokazovali to naši slovenskí reprezentanti na Majstrovstvách sveta v presnej orientácii (WTOC), ktoré sa konali začiatkom júla v susednej Českej republike v Zákupoch. V každej disciplíne sa niekto z našich umiestnil v TOP 10! Navyše – keď sa povie „naši“, tak to boli naozaj 100% „NAŠI“. Všetci členovia reprezentačného tímu boli naši FBA –áci! Dušan Furucz, Jonatán Furucz, Šimon Mižúr, Pavol Bukovac.

Po vlaňajších úspechoch na WTOC v Poľsku, kedy si naša štafeta vybojovala bronz a Janko Furucz individuálne zlato, bolo samozrejmé pomýšľať na popredné priečky aj v tomto roku. Zloženie tímu bolo takmer totožné. Iba Janko a Dušan sa vymenili na poste IOF advisora. Skalnaté české terény boli mimoriadne náročné. Niekde boli vysoké pieskovcové bralá a kontroly boli umiestnené mimoriadne vysoko, inde bolo obrovské množstvo veľkých, menších, malých, nakopených balvanov, akoby rozsypaných po lese a kontroly roztrúsené medzi nimi. Na popisoch bol samý šuter a zráz. Azda iba jedna kontrola bola v jame :-).

Preteky sa začali presnou orientáciou, pozostávajúcou z dvoch kôl. Výsledky z dvoch dní súťaženia sa sčítavali. Slovenskému tímu sa podaril veľký úspech, keď Pavol Bukovac obsadil konečné 8. miesto v konkurencii viac ako 100 pretekárov, keď od 4. miesta ho delili len sekundy. Konečné 43. miesto obsadil Dušan Furucz, Jonatán Furucz bol 67. a Šimon MIžúr 85.

Ďalší deň chalani siahali na medailu v disciplíne štafiet  Nebyť technickej chyby, mohli mať bronzovú medailu. Napriek tomu získali úžasné 4. miesto a užili si poctu na veľkom pódiu. Štafeta išla v zložení Šimon Mižúr, Pavol Bukovac a Dušan Furucz..

V poslednej disciplíne TempO obrovský individuálny úspech dosiahol Šimon Mižúr. Napriek tomu, že od vypadnutia v kvalifikácii ho delili len 4 sekundy, vo finále podal výborný výkon a od začiatku sa pohyboval na popredných miestach. Šimon sa umiestnil na skvelom 5. mieste, pričom od bronzovej medaily ho delilo iba zanedbateľných 10.5 sekúnd. Do finále sa dostal ešte Dušan Furucz, ktorý obsadil konečné 27. miesto.

13mar/23

Tradičné oblastné v Bratislave

Kým veľkáčsky tím posilnený o Lukyho súťažili v maďarských hustníkoch, malkáči pod vedením Mareka bojovali v bratislavských kopcoch.

Cez víkend 4.3 a 5.3 2023 sa konali dva preteky v Bratislave – Snežienky a machri a Prvý jarný kufor.

V sobotu bol šprint na Kramároch, kde sa behalo hlavne do kopca . Umiestnili sme sa 1. Boris, 2.Peťo, 7.Riško v M-14 a 2.Baška vo W-12.

V nedeľu sme mali preteky v lese v Rači. V lese bolo len málo chodníkov, takže sme museli behať hlavne azimutom. A nakoniec sme skončili 1.Boris, 3.Peťo, 4.Riško v M-14 a 2.Baška vo W-12. Ja som si v nedeľu zabehal aj RD s Kajkou.

K pretekom sa vyjadrili aj ostatní:

Peťo – V sobotu bolo potrebné rýchlo mapovať a kvôli tomu som spravil pár zlých postupov. V nedeľu sa behalo v lese a bol krásny deň. Keď som sa aj stratil, vedel som sa na mape nájsť.

Riško – V sobotu boli ľahké kontroly a v nedeľu bol les bez ciest ale s pekným počasím.  

Baška – Cez víkend bolo pekné počasie a všetko som vedela nájsť.

napísal Boris H14

07mar/23

Tipo cupa 2023

Pre veľký úspech sme sa po minulom víkende opäť vrátili na preteky do Maďarska. Tentokrát na Tipo kupa, neďaleko Budapešte. 

Prvá výzva nás postretla hneď na začiatku, keď dostavník takmer zapadol do blata pri príchode na zhromaždisko. Na zhromaždisku nás však čakalo nádherné počasie, naši maďarskí kamaráti a my už sme sa už tešili do lesa. I keď mapy boli pre organizátorov pravdepodobne náročné na zelený toner, stromy ani kríky ešte nemali listy a dalo sa cez les voľne prebiehať. Trebalo si však dávať pozor pod nohy, na kameňoch sa dá zraniť raz-dva. 

Po sobotnom výkone sme sa rozhodli spraviť si výlet na Floridu (penzión) a prechádzku v okolí na námestie v Štúrove. Miestna cukráreň bola na naše sklamanie zatvorená. Bez návštevy sa nezaobišla ale Ostrihomská Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha. 

Ani v nedeľu sme nezahálali a hneď ráno sme plní síl vyštartovali na druhú časť pretekov. Dlhé postupy nejednému z nás precvičili mozgové závity. Podarilo sa nám aj opäť krásne umiestniť: Filip 1. v M18, Maroš 2. v M21A, Tomáš 3. v M18, Alenka 3. v W21B, Anka 3. v W18, Lukáš 6. v M14. 

Vo vzduchu je cítiť atmosféra začínajúcej sa jari a my už sa tešíme na začiatok sezóny.

napísala Anka Širicová W18

https://photos.app.goo.gl/nPtjnzyTFAvf3vJAA

02mar/23

Boroka cupa spring 2023

V piatok na obed sme po dlhej dobe opäť nasadli do dostavníka a vydali sa k naším južným susedom na preteky Boróka Kupá do Maďarska.

Po príchode na nádherné ubytovanie, ktoré sa nachádzalo priamo na mape, nám tréneri pripravili tréning po krásnych boróckych lúkach, ktorý nám pomohol vžiť sa do terénu.

V sobotu sme sa zobudili do upršaného rána a po tradičných pretekových raňanjkách – ovsenej kaši – sme sa presunuli na zhromaždisko. Našťastie postupne prestalo pršať, a tak sme si mohli naplno užiť skrátenú klasiku na klasických borievkových lúkach aj v čistých lesoch s mnohými detailami. Mnohým z nás sa darilo a obsadili sme popredné priečky.

Po obede nás opäť čakal tréning, tentokrát v skôr lesnej časti, častokrát až v pichľavých maďarských hustníkoch. 

V neďelu sme bežali long, kde sme prešli všetky typy terénov. Najdôležitejší súboj prebiehal medzi Filipom a Marošom, ktorí mali medzi sebou po sobote len niekoľko sekúnd. Nakoniec vyhral Filip, ktorý sa zároveň umiestnil na 2. mieste v mužskej elite. Boris vyhral kategóriu M14, Tereza W18, Jonatán M18 a Alenka bola 2. vo W40. 

Preteky aj tréningy sa nám veľmi páčili, jedlo bolo ako vždy skvelé, nabehali sme veľa kontrol a naučili sme sa (dúfam) každý niečo nové.

Tereza Kendrová, W18

Boroka 2023 jar – Fotky Google

01mar/23

MSR LOB Skalka 2023

Tak ako každý rok, keď je dosť snehu a sme zdraví sme s radosťou vyrazili na Skalku, porovnať svoje sily a výdrž s ostatnými bežkárskymi fanatikmi z celého Slovenska. Predpoveď počasia na víkend bola nie že nevhodná, ale dokonca odpudzujúca až hnusná… uplynulé slnečné víkendy na horách síce nám-optimistom navrávali, že predsa nemôže na Skalke 3 dni v kuse pršať pri teplotách tesne nad nulou. No ale ako je známe, optimista je len blázon, lebo ak má byť zle, tak zle bude.

No ale keďže my máme tvrdú škrupinku a deti, ktoré vychovávame tiež, v sobotu sme vybojovali v jednotlivcoch na middli 2 zlaté (Filip, Alena) a 2 strieborné (Luky, Maroš) medaile. Ostatným vetošom sa nedarilo až tak, ako by možno chceli. Maťo Borský o 50 sekúnd zaostal za medailou a Hrnkymu vyletel pri zbesilej jazde čip do snehu, ktorý našli až organizátori po ukončení pretekov.

Daždivé popoludnie s drsným vetrom sme využili na zlepšovanie techniky (poznáte niečo lepšie???) niektorí na bežkách, niektorí na snowboarde…

Ráno sme sa prebudili do rovnako hnusného počasia, len hmla bola hustejšia než včera… No čo už,  prišli sme po medaile, tak poďme na to! Pri slabej účasti z nášho klubu sme to pozliepali ako sa dalo: Terezka „podrástla“ do žien a spolu s Alenou bojovali zo všetkých síl – a obstáli na peknom druhom mieste. Filipa sme nasadili do mužov na prvý úsek – nech si mladík zasúťaží. Po peknej odovzdávke na druhom mieste Maroš „naštartoval“ a odovzdával u nás hosťujúcemu Adamovi J. z prvého miesta. No a Adam v snahe udržať čo sa dalo preletel trať, lenže bez jednej kontroly. Takže miesto slávy nastal „plač“, ale s úsmevom na perách. Veď sme tu pre zábavu a aby sme si užili to neuveriteľné počasie !!!

Vetoši po včerajšku zabrali a so cťou si prevzali bronzové medaile.

LOB-y ako každý rok sú po dlhej zime a ťažkých bežeckých tréningoch príjemné rozptýlenie a pokiaľ bude baviť usporiadateľov pripraviť pre nás túto zábavku, tak o rok sme na Skalke opäť !!!      

https://photos.app.goo.gl/eDRKGCpSndyWK1Pj9

07feb/23

Orienťácka zima inak

Po dlhej, až treskúcej zime, ktorá v Bratislave síce nebola, sme sa konečne dočkali. Sústredenie v španielskom Alicante sľubovalo teplo, pláže a more. Avšak naplnili sa tieto predpoklady? To už teraz vieme.

V sobotu kúsok za Bratislavou na viedenskom letisku sme sa stretli s našimi českými spoluturistami. Prešli sme letiskom, ako vždy, meškalo lietadlo, ako vždy, a nálada bola dobrá, ako vždy. Prílet už za tmy nám z tepla moc neukázal, ale na krátky tréning to ešte stačilo.

Vďaka veľkému posunu po glóbuse sme pocítili jemný časový posun východmi slnka až tesne po ôsmej hodine rannej. To značilo výrazne dlhší spánok a dohnanie spánkového deficitu. Osobne to pre mňa nemohlo byť lepšie.

Avšak bolo. Výborná strava, ktorá nás poháňala vpred, bola aj mne pochuti. Vždy som sa dosýta najedol.

Tréningy, ako sa na sústredenie v zahraničí patrí, boli kúsok iné než na Slovensku. Viac menej sme boli stále v dunách, ale navštívili sme aj pár prímorských miest a tri vnútrozemské lokality. Po minuloročných skúsenostiach som sa výrazne rýchlejšie aklimatizoval na nový typ terénu. Niektorí s tým však mohli mať problémy.

Po náročnom týždni plnom tréningu, jedla a spánku sme sa museli vydať domov. Z komfortných 18°C do našich mrazivých podmienok. Z pláže do veľkomesta. Bude nám to chýbať, ale zas už sa nám cnelo za rodinami. Tak zas o rok.

napísal Tomáš

No a tradičné fakty? To zistíme až po úplnom dopísaní tréningových denníkov, zatiaľ je ale isté, že za 10 dní Tom dal 15 tréningov a jedny preteky s mapou, Filip o 3 tréningy menej… rozhodne to bola „pohodička“, akú v januári na Slovensku nezabezpečíme…už len kvôli 15-18 stupňom…

foto od Míši:

https://photos.app.goo.gl/22dZgumgvM4X3duf7

a takto videl Španielsko tento rok Filip:

https://photos.app.goo.gl/QpsdDhzJzY3jKhuR7