Po získavaní skúseností na neďalekom juhovýchode v Miscolci sme sa s krátkou prestávkou v BA presunuli na blízky juhozápad do Českej Kanady. My skúsenejší sme vedeli, čo nás v lese čaká, naše decká a Kotuliaci s Kaszovcami naberali skúsenosti. Počasie nevyšlo celkom podľa predstáv a štart pri 10,5°C v auguste popri prehánkach až lejakoch bol niekedy na zaťaté zuby. Ale ako vždy po preteku vyjde slnko a tak sme mali čas aj na dôležité prázdninové aktivity – čučoriedky, hrad (tentokrát Landštejn), šiškovú vojnu, zmrzlinky no a samozrejme kúpanie (na tejto akcii pri 12,5 °C iba Luky).

Terén krásny, typický pre región. Nováčikovia zistili, že každé zaváhanie v ČR stojí vy výsledkoch veľa miest, občas sa oplatí čítať popisy podrobne (nie iba kód)- obehnutie hromady balvanov sú 2 min a to je 1-2 miesta a keď je ks na trati 10… Tak či tak sme sa úplne nestratili a zo dňa na deň sme sa zlepšovali. Najlepší výkon podal Filip v poslednej etape, keď obsadil etapové štvrté miesto.

Pre menejznalých: bežať v kategórii H12 podkategóriu „A“ znamená, že za vami vo výsledkoch potenciálne zostávajú všetci, ktorí si pri prihlasovaní trúfli len na podkategóriu „B“. Takže byť v „A“ napr. dvadsiaty nie je piate miesto odzadu, ale za vami stojí ešte ďalších 40 chlapcov, ktorí bežali menej náročné „B“ trate. Tak isto Lea bežala D10, ale bola aj kategoria D10L s fáborkami a tak potenciálne akoby bežala „A“.

Výsledky po 5.etape: Lea D10 -23, Alena D35A-11, Petra K D40B-26, Filip H12A -9, Viki 19, Tom 20, Maroš H21E 20, Ivo H40B-24, Laco H45B 31.

Z pohľadu trénera som veľmi spokojná s účasťou „krúžkarov“ na letných pretekoch, lebo iba tu zažijú ozajstnú konkurenciu, ktorá im zabezpečí motiváciu na ďalšiu prácu v tréningu.

V dňoch 30.7.-3.8. sme sa zúčastnili v Maďarsku najväčších pretekov, ktoré sa každoročne konajú v inej oblasti –Hungaria Cup. Tentokrát nás privítali v meste Miskolc, ktoré bolo súčasne aj dejiskom Akademických majstrovstiev sveta v orientačnom behu. Na majstrovstvách nás zastupoval Peťo Mižúr ako reprezentant a otec Jano Mižúr ako slovenský reprezentačný tréner.

Ako to už býva nielen na majstrovstvách sveta, ale aj na každých pretekoch –víťaz je len jeden a za medailou stojí kopec driny, potu, zdravia, talentu a ešte milión maličkostí, ktoré spravia z bežca majstra. Každé umiestnenie na Majstrovstvách sveta je výsledkom mnohých hodín tvrdého tréningu a Peťove 29.miesto na longu je rozhodne pekné a súčasne i druhé najlepšie umiestnenie Slováka -jednotlivca na tomto šampionáte(lepšie len Tomáš Mušinský 27.miesto v šprinte. Blahoželáme.

No a ako sa darilo nám na „verejných“ pretekoch?

Najlepšie sa s nástrahami tratí počas 5 dní popasoval Karol v H10D (2,2,1,7,6 celkovo2), nasleduje Filip (5,2,7,1,1 celkovo 3), Tomáš kvôli chorobe nebežal 3 etapu a 4 a 5 len kráčal kvôli spoznávaniu terénov (18, 8), Katka zahviezdila hneď prvý deň, ale potom sa jej darilo pomenej (1,8,3,6,6 celkovo 4). Je pekné, že zo 4 FBA detí si 3 odniesli domov žlté tričko vedúceho pretekára (Filip dokonca dve a Tomáš bol na nešťastie vyradený z hry pre chorobu). V dospelých zabojovala super Jana Mižúrová (4,10,6,7,3 celkovo 3). My ostatní dospelí sme dospávali a regenerovali po táborovom nápore na všetky naše fyzické a psychické sily, no a Jožko a Laci spoznávali nové nepoznané terény.

Nováčikovia videli kus majstrovstiev sveta, videli v akej rýchlosti a v akých ťažkých terénoch sa behá na svetovej špici.

A aby sme len nepretekali, navštívili sme pár nádherných miest – kúpali sme sa v unikátnej termálnej jaskyni, videli sme hrad, viezli sme sa lesnou železničkou, videli sme krásnu kvapľovú jaskyňu, zoologickú záhradu, nazbierali sme dubáky a tak sme si prázdninovali…