Prvé väčšie preteky českej jesennej časti sezóny sa konali neďaleko mesta Zlín. Konkrétne bolo centrum v dedine Rusava na úpätí Hostýnskych vrchov. Naša výprava sa vydala na cestu až v sobotu, keďže Zlín predsa len nie je tak ďaleko.

Preteky svetového rankingu v elitných kategóriách, v ostatných Národný rebríček ČR dávali tušiť extrémnu náročnosť – mapovú aj kondičnú.

Sobotný program bola dlhá trať. Terén bol typický na miestne pomery, tj. extrémne kopcovitý, občasné skalné polia, mnohé hustníky a zmeny priebežnosti. Staviteľ tratí presne vedel čo robí, preto boli na trati mnohé voľby postupov a chytáky. Zároveň bola trať aj fyzicky náročná. Nebolo vôbec ľahké celú trať absolvovať.

Napriek tomu, že preteky neboli od Bratislavy až tak ďaleko, boli ďalej než aby sa oplatilo ísť na noc domov. Prenocovali sme preto na zhromaždisku. Nepršalo, našťastie. A zjavne tu nežijú vlkodlaci, pretože aj keď bol spln, noc sme prežili.

V nedeľu bola na pláne krátka trať. Organizátori opäť plnohodnotne využili terén, ktorý bol, mimochodom, úžasný. Ťažké postupy v strmom kamenistom svahu, pár ľahších a rýchlych po rovine, potom zbeh do zavretej pasáže a hľadanie čistín v hustníkoch. Nebolo to nič ľahké, pretekári museli neustále meniť tempo a čítať podrobne mapu. A hlavne sa niekde neprizabiť.

Z Farmaceutov v cudzích dresoch bežali aj Hanka Šmelíková a Peter Glončák.  

Po vyhlásení výsledkov, kde český klub PBM, za ktorý v dorasteneckom družstve behajú filip, Tom aj Terezka vyhral pohár Centra historie OB, sme sa zbalili, zložili stany, naložili sa do auta a vyrazili domov. Snáď sme sa niekam zas posunuli a snáď budeme niekedy lepší.

No a podstatné dáta:

Sobota:

H12C 3.66 km, 90 m, 11 kontrol: Lukáš 26.miesto/strata 32:43

H18A 8.74 km, 425 m, 19 kontrol: Filip 13.miesto /strata 9:04, Tomáš 34.miesto /strata 25:58

H21A 12.16 km, 690 m, 21 kontrol: Peter Glončák  9.miesto/ strata:18:40 ,  Maroš 12.miesto/ strata 22:05

D16A: 5.44 km, 240 m, 12 kontrol: Tereza 35.miesto/ strata 14:38

D16B 4.41 km, 200 m, 10 kontrol:  Lea 19.miesto /strata 28:19

D18B 5.01 km, 215 m, 12 kontrol: Anka 16.miesto /strata 20:00

D35B 5.94 km, 260 m, 14 kontrol: Alena 6.miesto/strata: 10:45

D50B 4.46 km, 160 m, 10 kontrol: Hanka 4.miesto/ strata 7:07

Nedeľa:

H12C 2.05 km, 85 m, 12 kontrol: Lukáš: 17.miesto/strata: 17:02

H18A 3.12 km, 125 m, 15 kontrol: Filip 9.miesto /strata 3:02, Tomáš 31.miesto /strata 7:14

H21A 4.79 km, 185 m, 19 kontrol: Maroš 26.miesto/strata 8:18, Peter Glončák 39.miesto/ strata:11:59  

D16A 2.44 km, 90 m, 13 kontrol: Tereza 35.miesto/ strata 7:47

D16B 2.33 km, 75 m, 9 kontrol:  Lea 18.miesto /strata 10:58

D18B 2.52 km, 110 m, 11 kontrol:  Anka 22.miesto /strata 31:21

D35B 3.05 km, 130 m, 15 kontrol: Alena 13.miesto/strata: 15:39

D50B 2.36 km, 95 m, 10 kontrol: Hanka 1.miesto

A ozaj posledný prázdninový víkend sme spali doma… priatelia z blízkeho (konečne!) Pezinka pripravili dvojkolo INOV cupu – tentokrát na middle a klasickú trať v katastri obce Limbach. Zhromaždisko bolo síce vzdialené civilizácii (šlapali sme 1,6km od parkoviska v lese), ale pekné a vhodné.

Sobotná krátka trať preverila rýchlosť práce s mapou vo vysokom tempe – stačilo „len držať azimut a rýchlo bežať“: ale zasa až tak ľahké to nebolo, ako je vidieť z výsledkov. Nedeľná trať zasa preverila kondičku – v mladších kategóriách sme si teda zabehali takú správne náročnú klasiku. Celkovo boli preteky pekné, Farmaceuti obsadili v súťaži klubov pekné tretie miesto, čo pri malej hŕstke našich zástupcov bol slušný výsledok.

Výsledky po dvoch dňoch:

Prvé miesta: Baška, Boris, Filip, Rebecca, Hanka. Druhí boli: Lea, Luky a Tom. Bronz patril Alene, Petre, Peťkovi K.    

Fotil Marek Koman.

Pohár oslobodenia mesta Pezinok_0309_0409_2022 – Fotky Google

Na predposledný víkend prázdnin sme vyrazili na ďaleký-ďaleký západ. My dospelí sme už na konci leta celkom „ucestovaní“, ale čo by tréner neurobil pre svojich zverencov?

A prečo práve West cup?

„Prostor závodu nabízí pestrou přírodní směsici krušnohorských terénů. Střídají se jednotlivé druhy lesa (starší hospodářský les, převážně smrkový, místy bukový či olšový, v některých místech smíšený, ale i nový, aktuálně hospodářsky využívaný les s množstvím porostových druhů všech prostupností). V nejvyšší části je horský les bez větších zásahů lidské činnosti s nižší hustotou cest, odrostlý vysoký les se střídá a prolíná s rozrůstajícím se novějším náletovým porostem a přirozenými pasekami (podmáčené otevřené i lesní plochy se střídají s plochami klečí). V okolí rezervace Oceán je téměř skandinávský terén – lesní porost – hustý nebo naopak prořídlý s množstvím hlubokých potoků a vodotečí a místy i s vyšším borůvčím. V některých oblastech je výskyt skalních objektů.“

A po našom:

Pretože les na asfaltkou je už embargovaný priestor na JWOC 2024, tak aby naši mládežníci vedeli, prečo im robím také plány ako robím. Nech vedia a vidia, čo ich čaká a aby rozumeli náročnej kondičnej aj mapovej príprave, ktorá ich čaká…

Takže preteky u Toma, Terezky a Filipa sme poňali ako tréning na oboznámenie sa s náročnými terénmi a v rámci tréningu sme ich prihlásili do ostaršených kategórií, nech si teda ten ďaleký západ vychutnajú plnými dúškami. Malkáči (Bobo, Baška, Luky) a Mirka išli objavovať nový pohľad na letné preteky. Maroš ako nasadený pretekár našej výpravy v kategórii H21 mal udávať tempo pre Filipa a Tomáša, no a Alena to mala celé „iba“ zastrešiť.

A to, že sme si to vychutnali svedčia fotky, časy aj mapy z pretekov. Vo štvrtok sme mali mapový tréning a to bol aj deň, kedy sme posledný krát počas tejto „víkendovky“ videli slniečko. Ešte že sme stihli krátky výlet do Perninského rašeliniska, čo nám malo pomôcť k psychickej a taktickej príprave na nasledovné tri etapy. Filip síce opäť dostal svoju chronickú „čučoriedkovú chorobu“, našťastie mu to nepokazilo skvelé výsledky.

Ďalšie tri pretekové dni boli už len búrky, dážď, mrholenie alebo to isté v pomiešanom poradí.

Ustáť to celé psychicky (zelená mapa plná modrých čiar vyjadrovala podmáčaný les s pasážami nepriechodnej kosodreviny plnej meliorákov a zradných mikrosvetliniek, všade „milión“ pretekárov a plný les kontrol a do toho skvelý stále prítomný dážď) vyžadovalo ozajstné sústredenie a kus dobrej vôle vo vrecku.

Našťastie sme veselá skupina, ktorú len tak nič nerozhádže a tak sme si to všetci užili v zdraví a dobrej nálade. Tréningový efekt ešte predbehol očakávania trénerky, takže s akciou vyjadrujem veľkú spokojnosť a hodnotím ju ako veľmi prospešnú.

Výsledky: prvá/druhá/tretia etapa

H21: Maroš 32, Filip 35, Tom 49 zo 101pretekárov /Filip 18, Maroš 23, Tom 39/Maroš 18, Filip 23, Tom 43

H12: Luky 15, Bobo 25/ Bobo 7,Luky 18/Bobo 3, Luky 13

W18: Terezka 9/13/8

W10: Baška 6/ 7/5

T3: Mirka 9/16/13

W35: Alena 39/39/ 23

Samozrejme, tesne pred odchodom slniečko vyšlo a dlhou cestou domov sme sa už len parili v aute spolu s vyparujúcimi sa vlhkými vecami a stanmi.

V našich letných aktivitách nezabúdame ani na našich menších pretekárov. V spolupráci s našim priateľským klubom PBM sa tohtoročných prázdninových radovánok zúčastnil s Bobom, Baškou, Lukym, Tomášom a Filipom v roli trénera Marek Koman.

Nabitý týždeň sa niesol v športovom duchu: ráno spoločné rozcvičky pod vedením Mareka, potom mapový tréning pripravený Liborom a o poobedený program – celotýždňovú hru sa postarala Kamilka s ostatnými trénerkami z PBM.

Na predĺžený víkend v závere sa pridali Alena a Maroš.

Silná konkurencia medzi deťmi vytvorila krásne vzťahy a tak naša Baška má v OB kamarátky konečne a súperky a Luky s Bobom boli tiež silno naháňaní ostatnými H12. O ideálnom tréningovom prostredí pre Toma a Filipa písať už ani nemusím. Pozrite fotky, aká to bola skvelá akcia.

Soustředění Malý Ratmírov – 13. až 20. srpna 2022 – Fotky Google

Nastal čas, na ktorý sa teším celý rok. Dvojtýždňové letné sústredenie vo Švédsku s našim českým klubom TJ Spartak 1. brněnská. Po dlhej ceste, kde sme ešte pred plavbou trajektom stihli tréning v poľských pieskových dunách a po príchode na švédsku zem veľmi technický tréning v Ahuse, sme prišli k malebnej červenej drevenej klubovej chate OK Enen v Enkopingu, kde sme boli ubytovaní. Na druhý deň sme ešte stihli zoznamovací tréning, a už sme stáli na štarte najväčších pretekov v orientačnom behu na svete, O-ringen, kde bolo tento rok okolo 12 000 bežcov. Pre skoro všetkých z nás boli tieto veľké 5-etapové preteky po prvýkrát náročné, ale v obrovskej konkurencii z rôznych krajín sme sa nenechali zahanbiť a zabehli pekne. Po poslednej etape sme sa z univerzitného mestečka Uppsala, kde bolo centrum pretekov, unavene vracali na ubytovanie, ale žiadny oddych nás nečakal. Dvojfázové trénovanie vo švédskych lesoch porastených čučoriedkami až po kolená nás neskutočne obohatilo. Voľný čas bol vyplnený hraním Spikeballu, futbalu, Ligretta a hlavne Bangu. Niektorých z nás Míša učila piecť jej výborné koláče či palacinky, každý večer sa vďaka modernej technike a GPS perfektne rozoberali tréningy a bol aj pravidelný spoločný strečing (au). Na konci nás čakali najväčšie štafetové preteky na svete, ale vo verzii do 20 rokov, kde sa naša desaťčlenná HD20 štafeta umiestnila na 9. mieste spomedzi 99 štafiet a šesťčlenná HD14 štafeta na 14.mieste zo 100 štafiet. Unavení po prebdetej chladnej noci plnej povzbudzovania sme sa vrátili domov a spali ešte 3 dni.

napísala: Tereza Kendrová

Švédsko 2022 – Fotky Google

Po dlhom lete z Budapešti do Porta a asi dvojhodinovej ceste autom sme sa dobojovali na naše ubytovanie. Bývali sme v mestečku Penalva de Castelo neďaleko centra pretekov.

Pretože bol JWOC v lete v Portugalsku, kde býva teplo a občas horia lesy, zakázali miestni správcovia vstup do lesa. To by neznelo tak zle. Lenže my sme v tom lese chceli behať. Takže organizátori museli hľadať nejaké riešenia.

Prvý a druhý deň prebehli ešte podľa plánu. Keďže prvá disciplína bola práve šprint mimo lesa, tak sa vlastne nič vážne nestalo. Prvý deň bol tréning a druhý sa už bežalo na ostro. Preteky samotné sa konali v obci Carapito. Trať bola technická v úzkych uličkách s mnohými umelými zábranami, ktoré dokázali sťažiť výber cesty ku kontrolám. Záver bol aj kúsok lesom za mestečkom, ktorý našťastie nehorel.

Organizátori prišli s riešením zásadného problému s lesnými disciplínami. Pridali do programu šprintové štafety a tzv. urban relay (tj. mestské štafety). Len šprintové však mali mať prívlastok majstrovské, lebo urban relay nie oficiálna disciplína. Takže nás čakali už len dve disciplíny počas piatich dní.

V utorok malo byť voľno, tak sme to vzali na tréning do Dornelasu. A mali sme celkom šťastie, keďže, ako sme potom zistili, sa urban relay mali konať práve tam. Mestečko bolo pekné, tak ako aj tie ostatné. Poobede sme na ubytovaní relaxovali pri bazéne a snažili sa počas portugalských letných dní schladiť.

Šprintové štafety v stredu sa konali tam kde šprint. Bolo by ale príliš ľahké bežať v podstate zas takú istú trať, takže organizátor zmenil postavenie zábran, čo nás celkom nachytalo. A narozdiel od šprintu si dali záležať aby to nikto neposlal cez súkromné pozemky.

Štvrtok, opäť voľný deň. Dali sme tréning trochu ďalej od ubytovania. Tam sme navštívili ešte miestnu skalu v strede mesta z ktorej bol celkom fajn výhľad. Obed sme mali v reštaurácii v Aguiar da Beira (centrum pretekov). Pri reštaurácii bol bazén a tak sme tam ostali a chvíľu sa socializovali aj ostatnými reprezentáciami.

Posledné preteky sa konali v piatok. Ako už som spomínal, centrum bolo v Dornelase. Formát štafiet bol taký ako pri lesných štafetách. Trať znova poznačili umelé zábrany a samozrejme trochu aj narýchlo príprava tratí. Keď človek musí skákať po paletách aby vyliezol na dvojmetrový múr tak to úplne nevypovedá o profesionalite. Po nás sa ešte bežali preteky trénerov, vrchol celého týždňa.

V sobotu už sa nič nedialo. Deň sme strávili v športovom centre v Aguiari, kde sme opäť mali obed a zároveň nás tam čakali rôzne sociálne aktivity. Večer už len spoločná večera a záverečný banket. Následne cesta domov s tým rozdielom, že sme prilietali do Viedne.

Taká bola prvá časť tohtoročného JWOCu, ktorého lesné disciplíny boli preložené na november.

No a pár dôležitých údajov: Obaja naši borci mali v čase pretekov 16 rokov a súťažili medzi 19-20 ročnými reprezentantami z iných krajín.

Výsledky šprint: 3,3km

Filip 93.miesto (strata 3:39), čas: 17:24

Tomáš  123.miesto (strata 5:04), čas: 18:49

Šprintové štafety:

Štafeta A: Filip vybiehal na 2.úsek z 23.miesta a odovzdával na 28.mieste so stratou 2,48min na vedúcu štafetu. Celkovo skončila štafeta na 10.mieste so stratou 4:19 na víťaznú štafetu (zloženie: Miklušová Tamara, Bukovác Filip, Roháč Martin,  Kováčová Zuzana).

Štafeta B: Tomáš vybiehal z 27.miesta  a odovzdával 37. so stratou 4,38min. Z jednej krajiny bola oficiálne hodnotená len jedna štafeta, neoficiálne slovenské „B“ (Ľubka Weissová, Tomáš Kasza, Martin Knor a Viki Kostercová) obsadilo 48.miesto, celkový počet štartujúcich štafiet bol 52.

Mestské štafety: 3-členné/dĺžka: 4,3km

Z našich chlapcov v nasadenej  bežal len Filip (zloženie: Martin Roháč 17:01, Filip Bukovác 18:54, Martin Knor 19:30). Štafeta skončila na 25.mieste zo 41.oficiálnych štafiet.