Posledný víkend sa Farmaceuti rozdelili na dve skupiny: jedna ostala v tesnom okolí BA-bežali sa oblastné preteky v Šamoríne a  „snehuláci“ vyrazili na Skalku bojovať o prvé majstrovské medaile v tejto sezóne.
Skalka nás po dlhom čase konečne privítala tak ako sa patrí: zaliata slnkom, odetá do bielej nádhery. Radosť obúvať bežky.
A ako sa nám darilo?
Decká: Filip, Beky a Miška skúšali LOB-y prvý krát. Filip aj Beky napriek žiadnym skúsenostiam bojovali statočne a svoje minimálne šance Filip premenil bravúrne na zlatú medailu, Beky vybehla bronzovú. Miška stratila na trati buzolu a možno aj preto medailu nemala.
My starší sme už niekedy dávno LOB skúšali, najväčšie šance mala a aj potvrdila Jelka-v hlavnej kategórii žien vybehla pekné 5.miesto.
V hlavnej kategórii bojoval aj Maroš, ale darmo, rodený lyžiar to nie je. Alena vo W35 medzi skúsenými bežkárkami s množstvom chýb dokázala siahnuť na bronz.
Na štafety sme sa tešili najviac, aj keď viacerí sme mali trému pred chybami a hlavne pred vlastnou neskúsenosťou.
Filip dobehol tesne druhý, čo Rebeke teda „nepridalo“ a chúďatko vystresované to ustálo nakoniec na peknom treťom miesto. Na to, že sú to deti „od Dunaja“ a postavili sa proti skúseným Kysačanom, Martinčanom a iným deťom z hôr si obaja počínali veľmi statočne. Miška so svojím poľským priateľom štartovali mimo súťaž, ale aj tak by boli disk, pretože Miška tentokrát stratila štartovné číslo.
Jelka na prvom ženskom úseku trochu zaváhala a tak možnosť medaile v tejto kategórii bola fuč. Chlapi to ale napravili a v kombinovanej štafete FBA Hrnky a Miki Šabo sme získali striebro a Vladáš s Marošom si doniesli bronz.
Celková bilancia: jednotlivci 1x zlato, 2x bronz, štafety:1x striebro, 2x bronz.
A čo takto zopakovať si to na budúci rok? A možno sa k malej výprave pridajú viacerí farmaceuti…

všetky foto od Dušan F jednotlivci

všetky foto od Dušan F štafety

Počas polročných prázdnin sme naplánovali bežkárske sústredenie a nie hociaké! Na Skalke sa počas 3 dní pohybovalo 25 Farmaceutov na bežkách. Reálne nepredstaviteľná situácia, ani sama neviem, ako sme sa tak dokázali dať dokopy.
Niektorí (väčšina) sa s bežkami len zoznamovala, niektorí v stopách robili vietor… Ubytovaní sme boli kade-tade, čo vôbec nebolo dobré, ale lepšie riešenie sme pre tak veľkú skupinu nenašli.
V piatok aj sobotu bol naplánovaný tréning techniky pre začiatočníkov s profi trénermi, dve VIP skupiny (kategórie E a RD) pod vedením Vladáša, Maroša a Aleny hneď zostra brúsili v stope. Poobede sme vždy mali spoločné „VSB“:v rôznych výkonnostno-rodinných skupinách sme sa jazdili na severnej aj južnej strane, každá skupina podľa svojich možností a síl. Pri príchode vo štvrtok večer bolo počasie ešte fajn – všade neuveriteľne veľa snehu, zo striech sa usmievali obrovské cencúle-krásna zimná idylka (úvodná fotka je robená z vnútra našej obývačky von). Za dobré vysvedčenie sme sa hneď večer popasovali so 7,5 litrovou tortou nazvanou „Iglu“. V piatok už počas dňa padalo z neba všeličo: od krúp snehových, ľadových, drobného mrholenia, veľkého sneženia všeličo… veci sme sušili všade a keď decká medzi tréningami našli ešte niečo relatívne suché, šup to na seba a už boli vonku-snehu si užívali napriek vode padajúcej zhora, stavali bunkre, snehuliakov, sánkovali sa… a tak to má v zime byť. Ale ešte toho bolo relatívne málo. Na večernom bežkovaní na osvetlených stopách bola Alena úplne sama – možno kvôli hustému vytrvalému dažďu alebo neviem prečo??? V sobotu pršalo niekoľko krát za deň, ale to sme všetci ustáli ešte s úsmevom. Radosť nám nespravili cencúle, ktoré sa zrútili z našej strechy s obrovskou kopu snehu, ale našťastie sme aj toto všetci prežili v zdraví. Poriadna skúška odolnosti začala až na nedeľnom tréningu, keď nie že pršalo, ale lialo. A nie chvíľku, ale celé doobedie. Hnusný hustý šľahajúci dážď. Obdivujem všetky deti, že ten tréning vydržali a všetkých dospelých, že nefrflali nahlas… Zvláštne uznanie patrí Filipovi, ktorý zvládol na koniec sústredenia v tom lejaku s Marošom 17,5km okruh.
A ešte niečím bolo toto sústredenie výnimočné: takmer všetci mali malé-veľké trable s autami (pokazená spojka, menšia havária cestou tam, zapadnutie na parkovisku, ogrckané dvere, defekt, rozbité predné sklo…- dúfam, že sa neurazíte, že som zabudla niečo vymenovať) Ale verím, že sme si to ako klub „odniesli“ už minimálne na celú sezónu dopredu a že už nás čaká len krásne počasie a bezproblémová doprava.
A tiež verím, že začiatočníkov sme na bežkovanie „nainfikovali“, a že budúcu zimu budú bežkárske víkendové sústredenia aspoň dve-tri…

úžasné foto od Marek