My skôr vbehnuvší do rodiny orientačných bežcov sme sa vydali už niekoľkí krát (tipujem, že Mižúrovci už možno aj viac ako po 20-ty krát) na tradičné jarné preteky do Maďarska, na Pohár klubu Postas a súčasne memoriál nášho bývylého orienťáckeho kamaráta Andora Korika.
Citrónkovo zelenajúca sa trávička a lístky boli zatiaľ vidieť len kde-tu, ale slniečko hrialo chvíľami až moc. Príjemných 20 stupňov po dlhej zime bolo úžasných, len les bol suchý až sa z pusy prášilo…Stavitelia sa s prevýšením ani zákernosťou postupov nehrali a tak si aj skúsení vychutnali OB v plnej paráde. Na prvý pohľad ničím zvláštne trate nadobudli ten správny O-rozmer až na mieste činu. Bežec sa v rozľahlom vysokom lese cítil maličký ako mravček a pokiaľ len na chvíľku zaváhal a zapochyboval kde je, vo výsledkovej listine pribúdali dlhé minúty…
Po ťažkom prvom dni, keď sa decká zoznamovali s terénom a robili chyby vynútené neskúsenosťou si už druhý deň po dôkladnej analýze postupov počínali oveľa lepšie. Nakoniec najlepšie z mladých zabojoval Filip a so stratou okolo 2,5min po dvoch dňoch obsadil 3.miesto. Z vetešov Alena v nesvojej kategorii W35 skončila tiež tretia.
No kde sú tie časy, keď sme z „Postášu“ nosili domov medaile skoro všetci Farmaceuti, ktorí nastúpili na štart? Hmmm, musíme sa zamyslieť. Je pravda, že kopce nám teraz v príprave do Estónska až tak nesedia, ale ale aspoň vieme, na čom sme.
foto od Martin Berčík

Ako sa stalo ako nie, v klube je nás už toľko, že sa občas rozdelíme na základe rôznych aktuálnych záujmov. Tento víkend s predĺžením do stredy sme vyslali decká do „veľkého sveta“ na 5-dňové preteky do Slovinska na Lipica open.
Tí, čo ostali v Bratislave bojovali o ďalšie body oblastného rebríčka tentokrát v Ivanke pri Dunaji.
V dvojici WM14 zabojovali Terezka a Janko na krásnom druhom mieste, Palčo vyhral mužov, Hanka W40, Jano bol v M55 druhý.
V štafetách zabodovala rodina Kotuliakovcov na 3.mieste v Mix.
foto od Mareka

No a naša úderná jednotka? Po piatkovom tréningu na zoznámenie s terénom všetci pochopili, že posilovanie členkov nebol len „Alenkin výmysel“, aby sme naplnili čas…
Systém pretekov je taký, že po víkende sa vyhlasujú prví traja v každej kategórii ako medailisti Winner-cup, tí čo ostávajú na ďalšie tri dni pokračujú v boji o medaile pretekov „Lipica open“. Prvé dni zvládli decká výborne, skvelé umiestnenia sa striedajú s dobrými. Po víkende si na stupeň vybehol Filip po bronz, uvidíme ako bude po 5-tich dňoch. Tretiu etapu Beky „zaletela“ na druhom mieste. Všetko je otvorené, každú minútu pretekov sa mení poradie. Držme im palce, snáď napíšu článok, nafotia niečo pekné a verme, že nedeľná medaila nebude posledná…

Po úspešných nominačkách na konci septembra a dlhej zimnej príprave sme včera spustili sériu tréningov zameranú na oboznámenie sa s terénom v Estónsku aspoň teoreticky – u nás doma na Slovensku. Tréningy budú mať charakter náročného kondičného výkonu (tak ako očakávame na MS) kombinovaného s teoretickými úlohami na verejne prístupných mapách z diania pretekov a priľahlého okolia. Cieľom je oboznámiť pretekárov s typom terénu, kresbou mapy, voľbami postupov aj vnímaním priestoru samotného. V kondičnej príprave budeme vyhľadávať bažinatý terén s hustým podrastom. Ako vidieť na fotkách z prvého tréningu, decká behali tak rýchlo, až sa mi všetky rozmazali…s bažinou si pekne poradili chlapci, dievčatá trošku opatrnejšie, ale nikto neodišiel so suchou nohou…
Tréningy sú v prvom rade pre všetkým nominovaných, samozrejme ale radi uvítame aj ostatných O-bežcov. Prihlasovanie na jednotlivé tréningy je možné tu:
tréningy Západnej oblasti

Posledný víkend sa Farmaceuti rozdelili na dve skupiny: jedna ostala v tesnom okolí BA-bežali sa oblastné preteky v Šamoríne a  „snehuláci“ vyrazili na Skalku bojovať o prvé majstrovské medaile v tejto sezóne.
Skalka nás po dlhom čase konečne privítala tak ako sa patrí: zaliata slnkom, odetá do bielej nádhery. Radosť obúvať bežky.
A ako sa nám darilo?
Decká: Filip, Beky a Miška skúšali LOB-y prvý krát. Filip aj Beky napriek žiadnym skúsenostiam bojovali statočne a svoje minimálne šance Filip premenil bravúrne na zlatú medailu, Beky vybehla bronzovú. Miška stratila na trati buzolu a možno aj preto medailu nemala.
My starší sme už niekedy dávno LOB skúšali, najväčšie šance mala a aj potvrdila Jelka-v hlavnej kategórii žien vybehla pekné 5.miesto.
V hlavnej kategórii bojoval aj Maroš, ale darmo, rodený lyžiar to nie je. Alena vo W35 medzi skúsenými bežkárkami s množstvom chýb dokázala siahnuť na bronz.
Na štafety sme sa tešili najviac, aj keď viacerí sme mali trému pred chybami a hlavne pred vlastnou neskúsenosťou.
Filip dobehol tesne druhý, čo Rebeke teda „nepridalo“ a chúďatko vystresované to ustálo nakoniec na peknom treťom miesto. Na to, že sú to deti „od Dunaja“ a postavili sa proti skúseným Kysačanom, Martinčanom a iným deťom z hôr si obaja počínali veľmi statočne. Miška so svojím poľským priateľom štartovali mimo súťaž, ale aj tak by boli disk, pretože Miška tentokrát stratila štartovné číslo.
Jelka na prvom ženskom úseku trochu zaváhala a tak možnosť medaile v tejto kategórii bola fuč. Chlapi to ale napravili a v kombinovanej štafete FBA Hrnky a Miki Šabo sme získali striebro a Vladáš s Marošom si doniesli bronz.
Celková bilancia: jednotlivci 1x zlato, 2x bronz, štafety:1x striebro, 2x bronz.
A čo takto zopakovať si to na budúci rok? A možno sa k malej výprave pridajú viacerí farmaceuti…

všetky foto od Dušan F jednotlivci

všetky foto od Dušan F štafety

Počas polročných prázdnin sme naplánovali bežkárske sústredenie a nie hociaké! Na Skalke sa počas 3 dní pohybovalo 25 Farmaceutov na bežkách. Reálne nepredstaviteľná situácia, ani sama neviem, ako sme sa tak dokázali dať dokopy.
Niektorí (väčšina) sa s bežkami len zoznamovala, niektorí v stopách robili vietor… Ubytovaní sme boli kade-tade, čo vôbec nebolo dobré, ale lepšie riešenie sme pre tak veľkú skupinu nenašli.
V piatok aj sobotu bol naplánovaný tréning techniky pre začiatočníkov s profi trénermi, dve VIP skupiny (kategórie E a RD) pod vedením Vladáša, Maroša a Aleny hneď zostra brúsili v stope. Poobede sme vždy mali spoločné „VSB“:v rôznych výkonnostno-rodinných skupinách sme sa jazdili na severnej aj južnej strane, každá skupina podľa svojich možností a síl. Pri príchode vo štvrtok večer bolo počasie ešte fajn – všade neuveriteľne veľa snehu, zo striech sa usmievali obrovské cencúle-krásna zimná idylka (úvodná fotka je robená z vnútra našej obývačky von). Za dobré vysvedčenie sme sa hneď večer popasovali so 7,5 litrovou tortou nazvanou „Iglu“. V piatok už počas dňa padalo z neba všeličo: od krúp snehových, ľadových, drobného mrholenia, veľkého sneženia všeličo… veci sme sušili všade a keď decká medzi tréningami našli ešte niečo relatívne suché, šup to na seba a už boli vonku-snehu si užívali napriek vode padajúcej zhora, stavali bunkre, snehuliakov, sánkovali sa… a tak to má v zime byť. Ale ešte toho bolo relatívne málo. Na večernom bežkovaní na osvetlených stopách bola Alena úplne sama – možno kvôli hustému vytrvalému dažďu alebo neviem prečo??? V sobotu pršalo niekoľko krát za deň, ale to sme všetci ustáli ešte s úsmevom. Radosť nám nespravili cencúle, ktoré sa zrútili z našej strechy s obrovskou kopu snehu, ale našťastie sme aj toto všetci prežili v zdraví. Poriadna skúška odolnosti začala až na nedeľnom tréningu, keď nie že pršalo, ale lialo. A nie chvíľku, ale celé doobedie. Hnusný hustý šľahajúci dážď. Obdivujem všetky deti, že ten tréning vydržali a všetkých dospelých, že nefrflali nahlas… Zvláštne uznanie patrí Filipovi, ktorý zvládol na koniec sústredenia v tom lejaku s Marošom 17,5km okruh.
A ešte niečím bolo toto sústredenie výnimočné: takmer všetci mali malé-veľké trable s autami (pokazená spojka, menšia havária cestou tam, zapadnutie na parkovisku, ogrckané dvere, defekt, rozbité predné sklo…- dúfam, že sa neurazíte, že som zabudla niečo vymenovať) Ale verím, že sme si to ako klub „odniesli“ už minimálne na celú sezónu dopredu a že už nás čaká len krásne počasie a bezproblémová doprava.
A tiež verím, že začiatočníkov sme na bežkovanie „nainfikovali“, a že budúcu zimu budú bežkárske víkendové sústredenia aspoň dve-tri…

úžasné foto od Marek

Tentokrát nám až tak veľmi zima nebolo, drobné fliačky snehu sme preskakovali len sem-tam. Slniečko kúsok zasvietilo a tak bolo behanie hneď veselšie. Z objemovej prípravy zrazu krátke trate zaviedli myšlienky pretekárov na rýchly beh, čo bola fatálna chyba, na ktorú viacerí doplatili. Chcelo to chladnú hlavu, „vpratať sa“ do nie veľmi používanej mierky 1:5 000 a zatvárať oči pred nepresnosťou mapy a staviteľov. Nie celkom korektné preteky, ale každý pretekár mal rovnaké podmienky.
A výsledky?
Peťko Kotuliak sa po prvý krát vydal do lesa celkom sám a úspešne absolvoval celú trať, dokonca na treťom mieste! Blahoželáme.
Ostatní skúsení borci sa nedali zahanbiť: v M14 vyhral Filip, Jakub bol tretí, Palčo vyhral mužov, Maťo B. druhý v M40, Jano M druhý v M55. Rebeka vyhrala W14, Miška druhá vo W18, Hanka druhá vo W40.
Opäť sme sa stretli, trošku pobehali, trošku pokufrovali, prerušili zimný spánok. Polochorá Alena si v ľahkom pokluse stíhala všímať všeličo a tak si z lesa (resp.močiara) priniesla krásnu nezvyčajnú trofej…