My skôr vbehnuvší do rodiny orientačných bežcov sme sa vydali už niekoľkí krát (tipujem, že Mižúrovci už možno aj viac ako po 20-ty krát) na tradičné jarné preteky do Maďarska, na Pohár klubu Postas a súčasne memoriál nášho bývylého orienťáckeho kamaráta Andora Korika.
Citrónkovo zelenajúca sa trávička a lístky boli zatiaľ vidieť len kde-tu, ale slniečko hrialo chvíľami až moc. Príjemných 20 stupňov po dlhej zime bolo úžasných, len les bol suchý až sa z pusy prášilo…Stavitelia sa s prevýšením ani zákernosťou postupov nehrali a tak si aj skúsení vychutnali OB v plnej paráde. Na prvý pohľad ničím zvláštne trate nadobudli ten správny O-rozmer až na mieste činu. Bežec sa v rozľahlom vysokom lese cítil maličký ako mravček a pokiaľ len na chvíľku zaváhal a zapochyboval kde je, vo výsledkovej listine pribúdali dlhé minúty…
Po ťažkom prvom dni, keď sa decká zoznamovali s terénom a robili chyby vynútené neskúsenosťou si už druhý deň po dôkladnej analýze postupov počínali oveľa lepšie. Nakoniec najlepšie z mladých zabojoval Filip a so stratou okolo 2,5min po dvoch dňoch obsadil 3.miesto. Z vetešov Alena v nesvojej kategorii W35 skončila tiež tretia.
No kde sú tie časy, keď sme z „Postášu“ nosili domov medaile skoro všetci Farmaceuti, ktorí nastúpili na štart? Hmmm, musíme sa zamyslieť. Je pravda, že kopce nám teraz v príprave do Estónska až tak nesedia, ale ale aspoň vieme, na čom sme.
foto od Martin Berčík