Tábor bol tak, ako každý rok, úžasný. Tréningy boli zaujímavé kvôli premyslene postaveným tratiam, ale aj kvôli nádhernému mokraďovo – skalnému terénu s čučoriedkami a brusnicami. Žiadny tréning nebol nudný, každý bol niečím výnimočný, ako napríklad Navigačný plán – museli sme podľa našich vlastných nákresov nájsť konrulu, Kombotech – bola to kombinácia viacerých techník, časť trate sme mali vyrezanú a časť bola bez ciest … Poriadna výzva bol aj Rogaining Zderaz, kde bola nádherná trať popri pieskovcových skalách. Na Rogainingu sme mali jednu povinnú kontrolu v skalnom meste, kde bol pripravený skalný labyrint. Alenka si dala tú námahu pripraviť pre nás teórie, kde sme sa naučili lepšie pochopiť piktogramy, vrstevnice … Ale aby tábor nebol len o behaní a orientovaní sa, v našom kempe bol aj rybník, kde sme sa chodievali kúpať a niektorí z nás aj kŕmiť obrovské kapre. Boli sme aj na dvoch turistikách ku 9 skalám a 4 paliciam, čo boli majestátne skalné masívy, z ktorých bol nádherný výhľad. Mali sme aj opekačku, nočnú hru a nočák. Chcela by som poďakovať Alenke a Marošovi, ktorý mali chuť znovu pre nás O – camp zorganizovať, ako aj ostatným dospelákom, ktorí im pomáhali. Ďakujeme!!!

Tereza Kendrová, W12(14) – tábor skupina C/E

Tohtoročný O-camp je už úspešne za nami, a tak sa vnucuje príležitosť sa obzrieť, aký to bol týždeň, strávený na Milovách.
Športovú úroveň a výkony jednotlivých účastníkov vyhodnotia tréneri, ale ja by som sa rád pristavil pri celkovom pohľade na O-camp.
Predovšetkým nám všetkým účastníkom umožnil mať skutočnú radosť z pohybu, z pobytu v prírode, ale predovšetkým mať radosť z orientačného behu. Počas celej doby strávenej na sústredení bolo vidieť a cítiť na všetkých – od trénerov cez elitu po najslabšieho účastníka, že orienťák je srdcovou záležitosťou. Orientačný beh je naozaj šport pre všetky vekové kategórie, v prípade mojej rodiny sme boli tri generácie, ktoré sme mohli vychutnať tréningové zaťaženie.
Viem, akú obrovskú námahu si vyžiadalo pripraviť a uskutočniť tak náročný program, pre tak rôznorodé výkonnostné skupiny. Skĺbiť program na jednotlivé dni a dokonca aj dva nočné tréningy, a pri tom zachovať kamarátske prostredie medzi všetkými účastníkmi.
Za to, že sme mohli stráviť prekrásny týždeň plný zážitkov a radosti, patrí všetkým organizátorom obrovská vďaka. Nechcem sa púšťať do vymenovania jednotlivých aktérov tohto nádherného podujatia, určite by som niekoho neúmyselne vynechal (ako sa mi to stáva pri vynechaní kontroly), ale o to vrelšie ďakujem všetkým.
Dedo Jan Nebeský.

Sobota šprint Šamorín: Detské trate mohli mat formát mapy A4, A3 boli zbytočne veľké,iba im lietali do tváre. Neviem ako ostatné kategórie ale moja kategória(W-12) mala orientačne nezauímavú trať. Ale bolo to pekné prostredie a vyšlo aj počasie. Preteky hodnotím tak stredne.   

Lea Kotuliaková

… a nielen tento rok…naši mladí si svojou premiérou na Majstrovstvách Slovenka otvorili svoju O-kariéru. Veľká diaľka do terénu stála za to. Domov sme priniesli spústu medailií:
V sobotu v jednotlivcoch to len tak iskrilo:
W14-Beky a W18 Tereza P. bronz, W35-Alena striebro, W45 Hanka zlato.
Chlapci: Filip striebro, Tomi bronz, Viktor 5.miesto, Janko so stratou len 11min na 9.mieste. Marek v K3 druhé miesto.
Ale ako to už býva, bolo aj tento víkend. Nešťastie nechodí po horách, ale po pretekároch: Paľčo vďaka nejasnému zákresu tratí vynechal balíček kontrol, čo ho určite stálo medailu. Miške veľká snaha nevyšla a v poli skúsených pretekárok vybehla nešťastné 4.miesto…
Po polnoci sa karta obracia a tak dievčatá z zložení Tereza, Beky a na treťom úseku Miška vybehli krásne striebro s rozdielom len 45 sekúnd. Na to, že dve kočky sú vekom „pod“ je to veľmi pekné.
V chlapcoch úžasne zabehol Viki na prvom úseku, škoda len, že Jankove skúsenosti zo štafiet sú zatiaľ veľmi malé. Tomáš a Filip obsadili solídne druhé miesto, o rok majú už teraz cieľ od trénerky o kus vyšší. Chlapi dospeláci (Maroš, Glonki, Paľčo) sa poobede asi moc bavili s Miškou a prevzali jej zemiakové miesto zo soboty.
No a to najlepšie na koniec: mamy-orienťácke dámy si vďaka úžasnému výkonu Kristínky na druhom úseku priniesli domov po trojitom zlatom hattricku medailu najkrajšiu…
Najúspešnejšou pretekárkou FBA sa stalo Hanka, ale naša superstar je bezpochyby Kristínka !

foto od Mareka

Posledný víkend sme naplánovali sústredenie v Brne spojené s pretekmi oblastnej úrovne, na ktorých nakoniec štartovalo 421! pretekárov. Filipa sme v piatok šťastne stihli odovzdať Žabiňákom, aby ho vzali na „Vyzývací pohár“ = súťaž detí HD12,14 do vzdialenej Plzne.
No ale späť do Brna. V piatok po večeri Maroš v rámci oslavy narodenín rozdal jahodovú tortu, čiastočne sme využili telocvičňu a školský dvor, ktorý tu bol dva večery iba pre nás a napriek frflaniu mládežníkov sme zhasli svetlo…
V sobotu ráno na oblastňáku Maroš v drese usporiadateľa ZBM roznášal kontroly, Alena s Lukáškom fáborkovali trať pre HD10 a ostatní súťažili. V sobotu to bežalo dievkám vo všeobecnosti lepšie. Na bedňu vybehla Terezka (D12) po 2.miesto, Beky(D14) a Viki(D16) po tretie miesta.
Miška to „neprala“ do Coca coly = vybehla mimo mapy, čo ju stálo 12 minút a Tomino tiež chcel veľmi vyhrať. Nevadí. Každý správny orienťák si neustále prechádza tým, ako zvládnuť psychický tlak od seba samého aj okolia. Čím mladší s tým začnú „bojovať“, tým rýchlejšie túto najnáročnejšiu úlohu OB zvládnu.
Poobede sme sa presunuli na prvý mapový tréning. „Pohádka máje“ bola priam rozprávková – aj kopce úplne neskutočné…darmo, nie je všetko Záhorie…
Slnko a kopce vyčerpali z nás kus energie a napriek plánom večer vyraziť do mesta sme ostali v príjemnom tieni školského tartanového dvora.
V nedeľu sme sa presunuli do východnej časti Brna k Útěchovu. Po klasickej trati s luxusnou občerstvovačkou (kto zvolil ideálny postup) sme dali na lúke luxusný obed. Po doplnení energie sme sa posunuli bližšie k Bratislave, ale len o pár km. Po náročných klasikách sme mali v pláne poslednú klasiku, ale pre rozptýlenie v dvojiciach: párna-nepárna. Celkom vyčerpaní sme sa rozlúčili a nasadli do áut. O tom, koľko sme toho zvládli svedčí aj fakt, že Laci odcestoval s kľúčami od telocvične a tak sme si dali ešte aj povinný okruh z centra Brna k Decathlonu a späť.
Nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme prišli šťastne domov – unavení, hladní, špinaví, ale s úsmevom na tvári…
…a možno ešte niekedy zopakujeme model sústredenia brnenský OBLŽ + 3 tréningy…
foto od Mareka:
https://photos.google.com/share/AF1QipN0j9kcqRjnsOA-i_51r1MfFDq8Ae9SOgONONcSt1rLKwlDYT-aA8e4jcw3gy-qvA?key=TUlteFd3VFNtQUZySm5WbG9ZTjhqQ01HX1d0UkF3

so poobede
ne rano

V stredu sa mnohí Farmaceuti podieľali na tom, že naše decká sa mohli „uliať“ zo školy a ešte si aj vybehnúť postup na MSR do Martina.
Celý deň v Sade Janka kráľa propagovali orientačný beh Jano M. a Hanka Šmelíková, Dedo Nebeský, Katka Daříčková a iní Farmaceuti.

Naše decká doobeda bojovali o postup na MSR v školských súťažiach do Martina.
Poobede prišli na rad pracujúci a nepostupujúce deti. Na WOD bežali mnohí Farmaceuti a tak sme účasťou výrazne prispeli k počtu pretekárov behajúcich v tento deň OB.

Na preteky sme sa dôsledne pripravovali (aj keď mlaďasi nevedeli, prečo ich stále dusím tie 1-km okruhy a 3-jku…) a popri bežnej príprave sme nenápadne ladili na tento deň. Teoretické tréningy neboli zdá sa na škodu.

Úsilie prinieslo úspech a tak sa už v tejto chválime a tešíme z Miškinho víťazstva v žiačkach a aj postupe v družstvách u Terezky (7.miesto). Rebecca mala smolu, že nemá družstvo a tak pekné 6.individuálne miesto nestačilo na postup. Katka bola 22, Paťka 23.
V študentkách sme mali „veľkú“ Terezku P. a tá postúpila z individuálneho 3.miesta. Terezke Š. 7.individuálen miesto na postup nestačilo.
Chlapci majú aktuálne v BA kraji väčšiu konkurenciu a tak sme plánovali postup skôr z pozícii družstiev ako jednotlivcov. V prvej desiatke pekne zabehli Filip (6.), aj Tomáš (9.), čo im nakoniec vydalo na postup v rámci družstiev. Viktor skončil na peknom 11.mieste, Karol 17, Bohuško 30, Tristan 49,  Miško 50.

Do majstrovstiev máme pred sebou ešte kus práce, tak nám držte palce, aby nám zdravia, počasie a hlavne chuť pomáhali…

Uplynulý víkend sa skupinka FBA vybralo toť kúsok za hranice na západ.
Čakali na nás Majstrovstvá Moravy jednotlivcov a trojčlenných štafiet.
Obyčajne, keď Slováci súťažia v ČR sú to samé výhovorky, prečo sme nemohli zabehnúť lepšie: v tých vysočinských meliorákoch to nevieme, my také nemáme, niet kde trénovať // v smrekových hustníkoch a svetlinkách je to na náhodu-my máme pravouhlé hrancie porastov // my sme ešte neboli v pieskovcových skalách atď stále dookola.
Biele Karpaty sú veľmi podobné štruktúrou lesa aj reliéfu Malým Karpatom, dokonca časť Bielych Karpát je aj naša-slovenská a aj tu máme mapy.
Teda konečne sme mali rovnaké podmienky s bratmi zo Západu.
A čo na to výsledková listina?
Podľa mňa kópia tréningových denníkov pretekárov. Nebolo sa na čo vyhovárať: podmienky rovnaké, detské trate veľmi zodpovedne a odborne postavené… Vďaka Mišovi Tomašovičovi a Alenke Ďurčovej zo Žiliny mali Slováci v detských kategóriach (myslím tým do deti 20 rokov) väčšie zastúpenie ako obyčajne na moravských pretekoch.
Pretekári, ktorí behajú za české kluby a do porovnania sa dostávajú častejšie, trénujú inak ako ostatní zo Slovenska. Tlak na výkon je v obrovskej konkurencii veľký a kto sa chce v klube presadiť, musí mať výsledky. A tak tieto deti trénujú občas aj kopce, majú za sebou väčšie objemy tréningovej záťaže.
To sa prejavilo v jednotlivcoch aj v štafetách. Z FBA najlepšie zabodoval Filip 5-tym miestom z 48 klasifikovaných so stratou 5 min v jednotlivcoch a bravúrnym výkonom na druhom úseku svojej ZBM štafety, keď z tretieho miesta odovzdával s náskokom 5 min na prvom mieste.
Zo Slovákov v jednotlivcoch bodovali Dorota Šmelíková, Tamara Miklušová, Tereza Miklušová, z chlapcov Adam Jonáš, Duško Sláma, Jakub Chupek a Dominik Lovas.
A čo teda vraví to zrkadlo? Nebáť sa tréningu, ísť do toho s plnou silou, nevyhovárať sa na kopce a teplo a neuspokojiť sa s dobrým umiestneným na oblastnej úrovni… Držím všetkým palce a dovidenia zajtra na tréningu v karpatských kopcoch.