Uplynulý víkend sa skupinka FBA vybralo toť kúsok za hranice na západ.
Čakali na nás Majstrovstvá Moravy jednotlivcov a trojčlenných štafiet.
Obyčajne, keď Slováci súťažia v ČR sú to samé výhovorky, prečo sme nemohli zabehnúť lepšie: v tých vysočinských meliorákoch to nevieme, my také nemáme, niet kde trénovať // v smrekových hustníkoch a svetlinkách je to na náhodu-my máme pravouhlé hrancie porastov // my sme ešte neboli v pieskovcových skalách atď stále dookola.
Biele Karpaty sú veľmi podobné štruktúrou lesa aj reliéfu Malým Karpatom, dokonca časť Bielych Karpát je aj naša-slovenská a aj tu máme mapy.
Teda konečne sme mali rovnaké podmienky s bratmi zo Západu.
A čo na to výsledková listina?
Podľa mňa kópia tréningových denníkov pretekárov. Nebolo sa na čo vyhovárať: podmienky rovnaké, detské trate veľmi zodpovedne a odborne postavené… Vďaka Mišovi Tomašovičovi a Alenke Ďurčovej zo Žiliny mali Slováci v detských kategóriach (myslím tým do deti 20 rokov) väčšie zastúpenie ako obyčajne na moravských pretekoch.
Pretekári, ktorí behajú za české kluby a do porovnania sa dostávajú častejšie, trénujú inak ako ostatní zo Slovenska. Tlak na výkon je v obrovskej konkurencii veľký a kto sa chce v klube presadiť, musí mať výsledky. A tak tieto deti trénujú občas aj kopce, majú za sebou väčšie objemy tréningovej záťaže.
To sa prejavilo v jednotlivcoch aj v štafetách. Z FBA najlepšie zabodoval Filip 5-tym miestom z 48 klasifikovaných so stratou 5 min v jednotlivcoch a bravúrnym výkonom na druhom úseku svojej ZBM štafety, keď z tretieho miesta odovzdával s náskokom 5 min na prvom mieste.
Zo Slovákov v jednotlivcoch bodovali Dorota Šmelíková, Tamara Miklušová, Tereza Miklušová, z chlapcov Adam Jonáš, Duško Sláma, Jakub Chupek a Dominik Lovas.
A čo teda vraví to zrkadlo? Nebáť sa tréningu, ísť do toho s plnou silou, nevyhovárať sa na kopce a teplo a neuspokojiť sa s dobrým umiestneným na oblastnej úrovni… Držím všetkým palce a dovidenia zajtra na tréningu v karpatských kopcoch.