Záver jesenných prázdnin na Morave

Stále sa snažíme využiť orientačnému behu naklonené počasie a tak sme na poslednú chvíľu do tréningového procesu zaradili aj „Záver sezóny 2018“ spriateleného brnenského klubu ZBM.
V piatok poobede sme cestou na sústredenie absolvovali „twilight“ (stmievajúcu) klasickú trať. Plán bol síce, že to stíhame v pohode za svetla, ale prichádzajúce oblaky a zmena času spravili svoje, takže Alena zbierala štítky celkom potme.
Piatkovú večeru sme vyriešili neštandardne pizzou, ale nemohli sme predsa deti nechať hladné… V noci sa slovenské oblaky presunuli za nami na Moravu a tak sme sa zobudili do mokrej trávy, hmly a mrholenia.
Prvá etapa bola pripravená v teréne južne od rybníka Olšovec v známom lese priam stvorenom na kvalitný, ľahký, rýchly a pekný OB.
Poobede nás všetkých (cca 120) pretekárov čakalo prekvapenie. Do poslednej chvíle sme nevedeli, aký pretek nás čaká. Druhú etapu sme zažili neskutočnú O-pikošku. Usporiadatelia vybavili na Správe jaskýň moravského krasu vstup pre 120 orienťákov do jaskyne Výpustek na OB pretek !
Po úvodnej prehliadke umelo vybudovanej chodby s mnohými exponátmi so slečnou jaskyniarkou nás čakali krabičky „clear a check“. V 40 sekundových intervaloch nás vypúšťali do skutočnej jaskyne. Chodby, chodbičky, slepé uličky a zákutia boli osvetlené jaskynným svetelným systémom veľmi slabo a tak kto nie je orienťák pripravený na všetko (rozumej v batohu na OB pretek mám vždy buzolu, čip, plavky, rukavice a čelovku), strácal sekundy aj minúty. Tmavé kúty sa zdali veľmi vzdialené, kde bolo svetlo si „preletel“ za chvíľočku. Tiež mierka mapy 1: 1 500 zmiatla mnohých a len kto začal krokom a rýchlo prepočítaval mal možnosť na umiestnenie v hornej časti výsledkov.
V OB som už skúsila všeličo, ale tento pretek sa zaradil medzi moju top10.
Po večeri nasledovalo vyhlásenie výsledkov dnešných dvoch etáp. Najlepšie z FBA tímu skončil Filip na peknom treťom mieste. Stratu 1,25 min z rannej etape (5.miesto) znížil víťazstvom v jaskyni. Nasledovalo zhrnutie top výsledkov celej sezóny. Okrem množstva medailií z MČR a víťazstva nášho Miloša Nykodýma v poslednej sérii Svetového pohára nás zaujalo iné číslo: v ZBM je registrovaných v roku 2018 vyše sto (104) !!!! detí do 14 rokov. Sú rozdelení do 6 skupín po vedením 15 !!! trénerov… ( pre info, v ZBM je registrovaných tesne nad 300 pretekárov)
Myslím že veľmi inšpiratívne…
V nedeľu ráno sme sa zobudili opäť do mliečneho ráno, ale keď slniečko začulo čo sa chystá, veľmi rýchlo nám prišlo na pomoc. A my sme to patrične využili.
V štvorčlenných klubových štafetách sme ukázali, že napriek vysokému počtu členov sme plnohodnotnými pretekármi a v ZBM môžu byť radi, že nás majú. Tom bol členom víťaznej štafety, Filip super výkonom posunul svoju štafetu a veľa priečok dopredu a nakoniec skončili druhí, Marošova štafeta na nepopulárnom štvrtok mieste a Alena rozbiehala piatu štafetu. Myslím, že z 38 štafiet sú to slušné výsledky.
Na obed rezník a odjazd do Brna. Slovákom ale pýcha nesadla na nos a tak šup šup do lesa na posledný (piaty) tréning sústredenia. Maroš roznáša kontrolky na dlhé postupy, Alena znáša, štartovanie dvoch áut, rozlúčka s krásnym lesom.
Všetci unavený, tréneri spokojní s výsledkami a orienťáckou „bojovnosťou“ našich mladých chlapov. Nič som zatiaľ nenapísala o Jakubových výsledkoch. Hviezdne miesta to neboli, ale jeho nádherná snaha o zlepšenie je evidentná a výsledky to tiež ukazujú. Chvíľku ešte bude strácať na ostatných, ale každý z nás raz začínal. Dievčatá sa snažili tiež: Beky zbierala skúsenosti z moravských porastov a v tvrdej konkurencii behala slušne. Miška sa snažila, ale tento víkend viac podliehala čaru diskoték (2x disq) ako by sme chceli.
Okrem ZBM organizátorskemu tímu patrí moja vďaka aj Marošovi a Lacovi, bez ktorých by som nedokázala zabezpečiť takú kvalitnú prípravu pre naše deti.
A takto to videl Tom:
Tento víkend 2.-4.11. sme boli na oddíláči. Boli sme v Jedovniciach pri Blansku. Prvú etapu sme bežali hneď pri kempe a bola vcelku ľahká. Mrholilo len trochu. Bolo to fajn. Druhá etapa bola v jaskyni Výpustek neďaleko kempu. Bol to taký šprint po jaskyni. Bolo to úplne skvelé len to nebolo úplne najľahšie. Jedlo bolo nič moc ale dalo sa. Bolo to vcelku fajn.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *