Vracajúc sa z dovolenky v Chorvátsku sa naša rodinka zúčastnila v dňoch 10.-11.9.2016 uvedeného podujatia za účasti vyše 1 200 pretekárov. Šprint bežali Peťo, Šimon a Janka a šprintové štafety absolvoval aj Jano. V disciplíne šprint sa doobeda bežala kvalifikácia a v poobedňajších hodinách finále, obe v mestečku Gyongyos. Naši prekvapili a všetci sa prebojovali do finále „A“, kde obsadil Peťo 14., Šimon 22. miesto v M 21 a Janka 19. Miesto vo W 50. (po dovolenke naozaj výborné výsledky). Šprintové štafety sa bežali v Mátrafurede a vo farbách ETC Eger dosiahlo družstvo podporené Peťom v hlavnej kategórii 15.miesto.

Janka tiež vo farbách tohto klubu bežala výborne na druhom úseku, ale na poslednom úseku v kategórii 165 z dôvodu vynechanej kontroly toto družstvo zaznamenalo diskvalifikáciu. V tej

istej kategórii skončil Janov Postás Budapešť na 22. mieste z 28 zúčastnených. Nakoniec v tento deň najlepší výsledok dosiahol Šimon, ktorý nemal družstvo a v Openke skončil na treťom mieste.  Samotné preteky sa nám veľmi páčili, ako aj ubytovanie v dedinke Vérpelet, kde sa asi ešte vrátime na nejaké to sústredenie.

Jano Mižúr

Tak ako posledné štyri školské roky, aj túto stredu sme sa stretli na tréningu. Po troch rokoch „prípravky“ sa už niektoré deti javia ako ozajstní pretekári, takže kým bude poobede svetlo, budeme sa snažiť tréningy organizovať v teréne.

Staviteľ: Alena a Maroš

Roznos ks: Palo Bukovác

Zúčastnení pretekári FBA 18 + SKS 8 (vo štvrtok si trate odbehnú Rapiďáci)

Stavanie lesných bunkrov a stráženie batohov: Peťko, Luky a deduško Kotuliak

Tréneri v teréne priamo na tréningu ako pomoc začiatočníkom: Alena, Palčo

Nakoniec boli pripravené tri trate, tréning bol pripravovaný s myšlienkou modelového tréningu na preteky v Bošáci, čo sa myslím aj podarilo.

Postupy môžete zakresliť tu:http://ap.urpi.fei.stuba.sk/rg/cgi-bin/reitti.cgi

Najbližší tréning – tentokrát kondičný bude v stredu 14.9. ( odjazd od školy 16,30 info bude dodané), mapový tréning 15.9. o 10hod na Dúbravskej Hlavici.

Malá, 5-členná výprava Farmaceutov, sa zišla 3.9. 2016 na Skalke na Majstrovstvách Slovenska v nočnom orientačnom behu. Hodinu po zotmení sa začalo štartovať a pretekári sa pustili na svoj boj s tmou, hustníkmi a skalným mestom v kopcovitom teréne Kremnických hôr. Terén bol naozaj ťažký, miestami sa bežať vôbec nedalo. Priemerné časy na 1 km boli ozaj vysoké vo všetkých kategóriách. O výsledkoch rozhodovala nie len fyzická a mapová zdatnosť, ale aj domáca technická príprava svetiel. Na trati bolo zistené, že je vhodné nastúpiť na štart s dobre nabitými baterkami. Všetci naši si na týchto pretekoch počínali veľmi dobre – všetci si doniesli medailu. V kategórii M35- zvíťazil Peter Glončák, na 3.mieste ho nasledoval Dušan Hrnčiar, medzi dorastenkami W-16 bola najrýchlejšia Magdaléna Hrabošová a v hlavnej kategórii mužov M21- si Pavol Bukovác vybojoval 3. miesto a vo W21- zvíťazila Hana Šmelíková.

V nedeľu 4.9. sa v priestore lyžiarskeho areálu na Skalke bežali Majstrovstvá Slovenska šprintových štafiet. Trate boli rýchle, možnosti voľby postupov boli minimálne. My sme stavali dve štafety. Jednu veteránsku MW35- v zložení Šmelíková, Glončák a jednu MW19 v zložení Hrabošová, Bukovác.

Lepšie sa darilo veteránom, ktorí si odniesli strieborné medaile. Magda s Palom skončili na 5.mieste..

Fotky z podujatia si môžete pozrieť tu:

foto MSR NOB +šprint štafety

V druhej polovici augusta sa vo Švédsku popri „peších“ majstrovstvách sveta uskutočnili aj trailové Majstrovstvá sveta, ktoré nás Farmaceutov asi zaujímajú najviac, lebo tam máme našich Reprezentantov (s veľkým R), ktorí nás zatiaľ vždy na medzinárodných pretekoch veľmi potešili.

23.8.2016 bolo na programe WTOC finále Temp-O, do krorého sa prebojoval aj Janko aj Dušan Furucz. Vo finále sa lepšie darilo Jankovi, ktorý obsadil definitívnu 12 priečku a Dušan skončil na 28.mieste.

26.8.2016 na klasike pridal Janko pekné 16.miesto.

Posledný deň 27.8.2016 vyvrcholili MS štafetami. Slovenská štafeta v zložení Maríán Mikluš (RBA), Dušan Furucz, Ján Furucz získala suverénne zlato, ku ktorému gratulujeme a všetci sa veľmi tešíme, keď ho uvidíme na vlastné oči!!!

Po získavaní skúseností na neďalekom juhovýchode v Miscolci sme sa s krátkou prestávkou v BA presunuli na blízky juhozápad do Českej Kanady. My skúsenejší sme vedeli, čo nás v lese čaká, naše decká a Kotuliaci s Kaszovcami naberali skúsenosti. Počasie nevyšlo celkom podľa predstáv a štart pri 10,5°C v auguste popri prehánkach až lejakoch bol niekedy na zaťaté zuby. Ale ako vždy po preteku vyjde slnko a tak sme mali čas aj na dôležité prázdninové aktivity – čučoriedky, hrad (tentokrát Landštejn), šiškovú vojnu, zmrzlinky no a samozrejme kúpanie (na tejto akcii pri 12,5 °C iba Luky).

Terén krásny, typický pre región. Nováčikovia zistili, že každé zaváhanie v ČR stojí vy výsledkoch veľa miest, občas sa oplatí čítať popisy podrobne (nie iba kód)- obehnutie hromady balvanov sú 2 min a to je 1-2 miesta a keď je ks na trati 10… Tak či tak sme sa úplne nestratili a zo dňa na deň sme sa zlepšovali. Najlepší výkon podal Filip v poslednej etape, keď obsadil etapové štvrté miesto.

Pre menejznalých: bežať v kategórii H12 podkategóriu „A“ znamená, že za vami vo výsledkoch potenciálne zostávajú všetci, ktorí si pri prihlasovaní trúfli len na podkategóriu „B“. Takže byť v „A“ napr. dvadsiaty nie je piate miesto odzadu, ale za vami stojí ešte ďalších 40 chlapcov, ktorí bežali menej náročné „B“ trate. Tak isto Lea bežala D10, ale bola aj kategoria D10L s fáborkami a tak potenciálne akoby bežala „A“.

Výsledky po 5.etape: Lea D10 -23, Alena D35A-11, Petra K D40B-26, Filip H12A -9, Viki 19, Tom 20, Maroš H21E 20, Ivo H40B-24, Laco H45B 31.

Z pohľadu trénera som veľmi spokojná s účasťou „krúžkarov“ na letných pretekoch, lebo iba tu zažijú ozajstnú konkurenciu, ktorá im zabezpečí motiváciu na ďalšiu prácu v tréningu.

V dňoch 30.7.-3.8. sme sa zúčastnili v Maďarsku najväčších pretekov, ktoré sa každoročne konajú v inej oblasti –Hungaria Cup. Tentokrát nás privítali v meste Miskolc, ktoré bolo súčasne aj dejiskom Akademických majstrovstiev sveta v orientačnom behu. Na majstrovstvách nás zastupoval Peťo Mižúr ako reprezentant a otec Jano Mižúr ako slovenský reprezentačný tréner.

Ako to už býva nielen na majstrovstvách sveta, ale aj na každých pretekoch –víťaz je len jeden a za medailou stojí kopec driny, potu, zdravia, talentu a ešte milión maličkostí, ktoré spravia z bežca majstra. Každé umiestnenie na Majstrovstvách sveta je výsledkom mnohých hodín tvrdého tréningu a Peťove 29.miesto na longu je rozhodne pekné a súčasne i druhé najlepšie umiestnenie Slováka -jednotlivca na tomto šampionáte(lepšie len Tomáš Mušinský 27.miesto v šprinte. Blahoželáme.

No a ako sa darilo nám na „verejných“ pretekoch?

Najlepšie sa s nástrahami tratí počas 5 dní popasoval Karol v H10D (2,2,1,7,6 celkovo2), nasleduje Filip (5,2,7,1,1 celkovo 3), Tomáš kvôli chorobe nebežal 3 etapu a 4 a 5 len kráčal kvôli spoznávaniu terénov (18, 8), Katka zahviezdila hneď prvý deň, ale potom sa jej darilo pomenej (1,8,3,6,6 celkovo 4). Je pekné, že zo 4 FBA detí si 3 odniesli domov žlté tričko vedúceho pretekára (Filip dokonca dve a Tomáš bol na nešťastie vyradený z hry pre chorobu). V dospelých zabojovala super Jana Mižúrová (4,10,6,7,3 celkovo 3). My ostatní dospelí sme dospávali a regenerovali po táborovom nápore na všetky naše fyzické a psychické sily, no a Jožko a Laci spoznávali nové nepoznané terény.

Nováčikovia videli kus majstrovstiev sveta, videli v akej rýchlosti a v akých ťažkých terénoch sa behá na svetovej špici.

A aby sme len nepretekali, navštívili sme pár nádherných miest – kúpali sme sa v unikátnej termálnej jaskyni, videli sme hrad, viezli sme sa lesnou železničkou, videli sme krásnu kvapľovú jaskyňu, zoologickú záhradu, nazbierali sme dubáky a tak sme si prázdninovali…