Cena Východních Čech

Cesta ďaleká, až na severnú hranicu Čiech s Poľskom.
Už sme tu boli pred dvoma rokmi a veľmi dobre sme vedeli, čo nás čaká. Akurát, že decká podrástli a zmenili kategóriu, takže boj o popredné pozície bol tento rok oveľa, oveľa ťažší. Moraváci a Česi dobre vedie, ako ťažko je tu behať s mapou a tak tri dni mnohí venovali ťažkej drine. Konkurencia bola obrovská, trate náročné a ťažké, počasie nepriaznivé. čiže na tréning ideálne podmienky.
Zmeniť prázdninové rovinaté terény za kopce v rámci prípravy na všetky septembrové preteky bol dobrý nápad. Nohy síce z toho bolia, ale v hlavách máme jasno: kopce treba trénovať !
Extrémne mapovo aj fyzicky terén mal byť výzvou do ďalších tréningových dní, uvidíme, čo si z toho chlapci odnesú…
„Prvá etapa bola asi najlepšia lebo nebola až taká kopcovitá a aj keď tam bolo najviac skál tak to bolo fajn. A bol som až 22. ale aj tak to bol môj najlepší výkon. Počas druhej etapy lialo celý les bol mokrý. A k tomu ešte tam boli kopce na ktoré som nebol pripravený. A pár chýb, proste zle. A posledná etapa, to som už bol taký unavený že v tých kopcoch a aj skalách to nebolo vôbec dobré. Ale inak bolo super.“
Tak to sú slová Tomáša. Mapy vyzerali na prvý pohľad veľmi priateľsky, biela však ukrývala vysokohorskú podložku plnú mokrých smrekových konárov, čučoriedok a kameňov. To všetko bolo neustále položené na naklonenej rovine, takže letné posilovanie členkov sa oplatilo a my sme radi, že nikto sa nezranil. Celá naša mikrovýprava z zložení Kaszovci a Bukováci poriadne potrénovala a dali sme definitívnu bodku za letom. Už na nás čakajú septembrové preteky, kde určite vo výsledkoch uvidíte naše získané skúsenosti z letnej trilógie.

Z jedných mega pretekov do druhých. Inak sa nedá nazvať odchod spred štyroch dní z Hungárie na Silicu. Trochu oddýchnutí, no stále unavení sme sa vrhli na ďalšie preteky. Rovnako ťažké ako tie predošlé, dokonca s veľmi podobným terénom. Medzinárodné obsadenie bolo o niečo menšie, športovci prišli z 12 krajín.
Na Silici sme boli po prvý krát. Preto nás prekvapila nočná búrka, počas ktorej keď nám neďaleko stanu udrel blesk sprevádzaný patričným hrmotom, sme rýchlo zaliezli do stanu späť do spacákov a zazipsovali sme sa až za hlavu. Pomohlo to.

Nepretekalo sa iba v lese. Jedna etapa bola v zámockom parku kaštieľa Betliar. Pred pretekmi sa bolo treba rozcvičiť. Samotné preteky a kaštieľ je ukrýva hneď za tými stromami v pozadí:

Tu sme na Silici, bolo to veľmi zaujímavé, celkom iné než kdekoľvek inde.

„Pozor nefotiť!“ kričí Maroš. Beží RD-čko s Lukáškom, kto zaostrí zrak, možno ho uvidí ako sa skrýva za húštinou:

Naozaj tam bol:

Stalo sa malé nedorozumenie, keď na treťom mieste v kategórii W16 bola namiesto Mišky vyhlásená pretekárka, ktorá v skutočnosti skončila na štvrtom mieste. Nedorozumenie sa vysvetlilo a v rámci fair-play jej súperka odovzdala cenu a zablahoželala jej k víťazstvu.

Úspech mal aj Mirko v kategórii M10RD, skončil na druhom mieste:

Toľko zo Silice.

Michal

a ešte foto od Mareka:

Hungária Cup 2018, očakávané preteky konečne začali. Za FBA sme prišli síce iba jedenásti (Bukovácovci, Patassiovci, Kaszovci, Paluskovci a Mižúrovci), ale zišli sme sa tu s o to väčšími očakávaniami. Hneď po prvom závodnom dni bolo jasné, že kto netrénuje, ten prvý nebude. Ale ako vravím, umením nie je trénovať a vyhrávať, ale vyhrávať a netrénovať. Letná dovolenka urobila svoje a tí menej usilovní počas roka boli radi, že tieto náročné preteky vôbec prežili. Bývali sme v kempe pri futbalovom ihrisku s bohatou ponukou piva, jaterničiek a maďarských klobás:

Takto to tam vyzeralo v prvý deň pretekov:

Trate po všetky dni boli veľmi náročné. Toľko žltej na mapách určite nikde inde nenájdete. Žltá mapa v realite:

Podobný terén je už asi len vo výcvikovom priestore Lešť na Slovensku, pozn. pre neznalých, je to vojenské výcvikové stredisko pre tanky a ťažkú obrnenú techniku s množstvom vojakov strieľajúcich po sebe slepými nábojmi.

Preteky inak boli pekné, no naozaj veľmi náročné. Za nás dospelých by som povedal, že sme radi, že aj keď sme sa umiestňovali na spodných priečkach výsledkovej listiny, predsa len na rozdiel od nemnohých iných sme nediskli, prešli sme celých päť dní až do konca. Pozdravujem môjho klubového konkurenta Laca, ktorý ma každý deň predbehol, bolo vidno že poctivo trénoval.

Pre deti to bolo tiež veľmi náročné ale veď pre koho nie . Na záver pretekov boli tí najmenší odmení vyhlásením a potleskom. Sladkú odmenu dostali až doma od rodičov:

napísal: Michal P.

Po náročnej príprave v tábore sme pár prázdninových dní poleňošili a šup opäť na preteky. Niektorí zavítali do skál pozdraviť Rumcajsa, iní 15-ti zvolili na začiatok horúcu alternatívu okolia maďarského Balatonu v podobe výživných 5-dňových pretekov.

Centrom pretekov bolo tentokrát starobylo-moderné mestečko Tapolca, ktoré ponúkalo množstvo zaujímavostí nielen pre orienťákov. Múzeá a kaviarničky, výstavy a súbežne prebiehajúce vínne slávnosti ponúkali pestrý program.
My, zničený horúcimi traťami (bolo okolo 32-36 st. C) sme ale mali program jediný – schladenie a „oprava“=regenerácia svaloviny. Usporiadateľ ponúkol zľavu na termálne kúpalisko hneď vedľa kempu, kde sme boli ubytovaní a tak program pre deti bol jasný: teplé bazény a tobogány. Len raz sa nám podarilo deti vytiahnuť kúpať sa na Balaton.
Na tratiach sa nám darilo rôzne. Terén netypický, ťažký, s vysokými teplotami overil nielen fyzickú a mapovú pripravenosť, ale aj psychiku. Prvé dva dni sme bežkali na otvorených lúkach s množstvom terénnych detailov striedajúcich sa s bledozelenými pichľavými hustníkmi.
Tretí deň sa bežal už v spomínanej Tapolce, krásny šprintový terén, stále bolo treba riešiť postupy aj dohľadávky. Posledné dva dni boli vyčerpávajúce v suchom lese s vysokým pichľavým podrastom a veľkým množstvom údolí.
Najviac z Farmaceutickej výpravy sa darilo Šimonovi na sprievodných súťažiach v presnej orientácii, kde obsadil prvé miesto. Z klasického orienťáku papierovo najlepšie dobehla Alena, mladí hľadali v lese každý deň vzácne skúsenosti. A musím povedať, že ich našli ozaj veľa.

Po dvoch dňoch voľna strávených kade tade sme sa zišli opäť – tentokrát v oveľa väčšom množstve (cca 40) pod Silickou planinou. Po dlhej ceste dobre padlo ochladenie v Gombaseckej jaskyni. A potom šup na mapový tréning ponúknutý usporiadateľom. Určite bola dobrá voľba trošku nazrieť na dno závrtov bez časového stresu.
Čakali nás 4 náročné etapy za tri dni a tak sme rýchlo zaľahli spať. Každú etapu sa menilo poradie, nakoniec po štvrtej etape na stupne vybehli: Karol v M12, Glonki v M35, Lea vo W12, Beky vo W14, Miška vo W16, Alena vo W35, Marek v K.
Keďže na poslednej etape lialo ako sa na Silicu patrí, len sme urýchlene zbalili stan a každý už frčal svojou cestou. Niektorí už „dolaďujú“ na septembrové tréningy, t.j. leňošia doma a šetria sily, niektorých čaká ešte nádherný záver letnej trilógie počas troch etáp vo východných Čechách.

Začiatok augusta 2018. U nás doma obrovské horúčavy, kto mohol – ušiel z mesta  schladiť sa k vode, alebo na hory. Verím tomu, že väčšina z nás nech už bola kdekoľvek, v tomto období veľmi intenzívne hľadela aj do svojich počítačov, alebo do mobilov a držala palce našim chalanom. A oplatilo sa sledovať a v duchu hypnotizovať výsledky, lebo boli skvelé!!!

Takže veľmi stručne.

4.-11.8.2018  Lotyšsko – Daugavpils svetový šampionát WTOC 2018. Traja zo štyroch reprezentantov SR sú naši Farmaceuti: Janko Furucz, Dušan Furucz, Palo Bukovac. Prvou disciplínou bolo v pondelok TempO, kde z kvalifikácie v ktorej štartovalo 80 účastníkov sa medzi 36 najlepších finalistov prebojovali všetci naši reprezentanti. V popoludňajšom finále je z výsledkov zrejmé, že rozhodovala každá sekunda. Palo obsadil 18.priečku, Dušan 8. a Janko potvrdil svoje svetové kvality a vlaňajší bronz vylepšil na striebro.

V ďalšej disciplíne PreO štartovali Dušan a Janko. O medajle sa bojovalo dva dni. Dušan obsadil 37.priečku v strede výsledkovej listiny a na najvyššiu priečku sa svojimi presnými a rýchlymi odpoveďami prebojoval Janko.

K výborným výsledkom gratulujeme a tešíme sa, že medzi 18 timi najlepšími, najpresnejšími a najrýchlejšími mapármi na svete sú traja naši z FBA 🙂

Tábor bol tak, ako každý rok, úžasný. Tréningy boli zaujímavé kvôli premyslene postaveným tratiam, ale aj kvôli nádhernému mokraďovo – skalnému terénu s čučoriedkami a brusnicami. Žiadny tréning nebol nudný, každý bol niečím výnimočný, ako napríklad Navigačný plán – museli sme podľa našich vlastných nákresov nájsť konrulu, Kombotech – bola to kombinácia viacerých techník, časť trate sme mali vyrezanú a časť bola bez ciest … Poriadna výzva bol aj Rogaining Zderaz, kde bola nádherná trať popri pieskovcových skalách. Na Rogainingu sme mali jednu povinnú kontrolu v skalnom meste, kde bol pripravený skalný labyrint. Alenka si dala tú námahu pripraviť pre nás teórie, kde sme sa naučili lepšie pochopiť piktogramy, vrstevnice … Ale aby tábor nebol len o behaní a orientovaní sa, v našom kempe bol aj rybník, kde sme sa chodievali kúpať a niektorí z nás aj kŕmiť obrovské kapre. Boli sme aj na dvoch turistikách ku 9 skalám a 4 paliciam, čo boli majestátne skalné masívy, z ktorých bol nádherný výhľad. Mali sme aj opekačku, nočnú hru a nočák. Chcela by som poďakovať Alenke a Marošovi, ktorý mali chuť znovu pre nás O – camp zorganizovať, ako aj ostatným dospelákom, ktorí im pomáhali. Ďakujeme!!!

Tereza Kendrová, W12(14) – tábor skupina C/E

Tohtoročný O-camp je už úspešne za nami, a tak sa vnucuje príležitosť sa obzrieť, aký to bol týždeň, strávený na Milovách.
Športovú úroveň a výkony jednotlivých účastníkov vyhodnotia tréneri, ale ja by som sa rád pristavil pri celkovom pohľade na O-camp.
Predovšetkým nám všetkým účastníkom umožnil mať skutočnú radosť z pohybu, z pobytu v prírode, ale predovšetkým mať radosť z orientačného behu. Počas celej doby strávenej na sústredení bolo vidieť a cítiť na všetkých – od trénerov cez elitu po najslabšieho účastníka, že orienťák je srdcovou záležitosťou. Orientačný beh je naozaj šport pre všetky vekové kategórie, v prípade mojej rodiny sme boli tri generácie, ktoré sme mohli vychutnať tréningové zaťaženie.
Viem, akú obrovskú námahu si vyžiadalo pripraviť a uskutočniť tak náročný program, pre tak rôznorodé výkonnostné skupiny. Skĺbiť program na jednotlivé dni a dokonca aj dva nočné tréningy, a pri tom zachovať kamarátske prostredie medzi všetkými účastníkmi.
Za to, že sme mohli stráviť prekrásny týždeň plný zážitkov a radosti, patrí všetkým organizátorom obrovská vďaka. Nechcem sa púšťať do vymenovania jednotlivých aktérov tohto nádherného podujatia, určite by som niekoho neúmyselne vynechal (ako sa mi to stáva pri vynechaní kontroly), ale o to vrelšie ďakujem všetkým.
Dedo Jan Nebeský.