Po náročnej príprave v tábore sme pár prázdninových dní poleňošili a šup opäť na preteky. Niektorí zavítali do skál pozdraviť Rumcajsa, iní 15-ti zvolili na začiatok horúcu alternatívu okolia maďarského Balatonu v podobe výživných 5-dňových pretekov.

Centrom pretekov bolo tentokrát starobylo-moderné mestečko Tapolca, ktoré ponúkalo množstvo zaujímavostí nielen pre orienťákov. Múzeá a kaviarničky, výstavy a súbežne prebiehajúce vínne slávnosti ponúkali pestrý program.
My, zničený horúcimi traťami (bolo okolo 32-36 st. C) sme ale mali program jediný – schladenie a „oprava“=regenerácia svaloviny. Usporiadateľ ponúkol zľavu na termálne kúpalisko hneď vedľa kempu, kde sme boli ubytovaní a tak program pre deti bol jasný: teplé bazény a tobogány. Len raz sa nám podarilo deti vytiahnuť kúpať sa na Balaton.
Na tratiach sa nám darilo rôzne. Terén netypický, ťažký, s vysokými teplotami overil nielen fyzickú a mapovú pripravenosť, ale aj psychiku. Prvé dva dni sme bežkali na otvorených lúkach s množstvom terénnych detailov striedajúcich sa s bledozelenými pichľavými hustníkmi.
Tretí deň sa bežal už v spomínanej Tapolce, krásny šprintový terén, stále bolo treba riešiť postupy aj dohľadávky. Posledné dva dni boli vyčerpávajúce v suchom lese s vysokým pichľavým podrastom a veľkým množstvom údolí.
Najviac z Farmaceutickej výpravy sa darilo Šimonovi na sprievodných súťažiach v presnej orientácii, kde obsadil prvé miesto. Z klasického orienťáku papierovo najlepšie dobehla Alena, mladí hľadali v lese každý deň vzácne skúsenosti. A musím povedať, že ich našli ozaj veľa.

Po dvoch dňoch voľna strávených kade tade sme sa zišli opäť – tentokrát v oveľa väčšom množstve (cca 40) pod Silickou planinou. Po dlhej ceste dobre padlo ochladenie v Gombaseckej jaskyni. A potom šup na mapový tréning ponúknutý usporiadateľom. Určite bola dobrá voľba trošku nazrieť na dno závrtov bez časového stresu.
Čakali nás 4 náročné etapy za tri dni a tak sme rýchlo zaľahli spať. Každú etapu sa menilo poradie, nakoniec po štvrtej etape na stupne vybehli: Karol v M12, Glonki v M35, Lea vo W12, Beky vo W14, Miška vo W16, Alena vo W35, Marek v K.
Keďže na poslednej etape lialo ako sa na Silicu patrí, len sme urýchlene zbalili stan a každý už frčal svojou cestou. Niektorí už „dolaďujú“ na septembrové tréningy, t.j. leňošia doma a šetria sily, niektorých čaká ešte nádherný záver letnej trilógie počas troch etáp vo východných Čechách.