Hungária Cup 2018, očakávané preteky konečne začali. Za FBA sme prišli síce iba jedenásti (Bukovácovci, Patassiovci, Kaszovci, Paluskovci a Mižúrovci), ale zišli sme sa tu s o to väčšími očakávaniami. Hneď po prvom závodnom dni bolo jasné, že kto netrénuje, ten prvý nebude. Ale ako vravím, umením nie je trénovať a vyhrávať, ale vyhrávať a netrénovať. Letná dovolenka urobila svoje a tí menej usilovní počas roka boli radi, že tieto náročné preteky vôbec prežili. Bývali sme v kempe pri futbalovom ihrisku s bohatou ponukou piva, jaterničiek a maďarských klobás:

Takto to tam vyzeralo v prvý deň pretekov:

Trate po všetky dni boli veľmi náročné. Toľko žltej na mapách určite nikde inde nenájdete. Žltá mapa v realite:

Podobný terén je už asi len vo výcvikovom priestore Lešť na Slovensku, pozn. pre neznalých, je to vojenské výcvikové stredisko pre tanky a ťažkú obrnenú techniku s množstvom vojakov strieľajúcich po sebe slepými nábojmi.

Preteky inak boli pekné, no naozaj veľmi náročné. Za nás dospelých by som povedal, že sme radi, že aj keď sme sa umiestňovali na spodných priečkach výsledkovej listiny, predsa len na rozdiel od nemnohých iných sme nediskli, prešli sme celých päť dní až do konca. Pozdravujem môjho klubového konkurenta Laca, ktorý ma každý deň predbehol, bolo vidno že poctivo trénoval.

Pre deti to bolo tiež veľmi náročné ale veď pre koho nie . Na záver pretekov boli tí najmenší odmení vyhlásením a potleskom. Sladkú odmenu dostali až doma od rodičov:

napísal: Michal P.