Po úspešnom rozbehnutí sezóny na Záhorí sme sa vrhli do ozaj náročných terénov maďarského pohoria Pilis.
Neveľká skupina Farmaceutov bola posilnená v nedeľu aj začínajúcimi Pattasiovcami, ktorí majú čuch na extra ťažké terény.
Hlboké bledo až tmavozelené ryhy v strmých svahoch a preplnená mapa dali zabrať aj skúseným mapárom. Veď posúďte sami.

Veľkú – preveľkú radosť nám robia chlapci M12.
Tomáš-typický „kľuďas“ využil svoje danosti a „ustál“ terén po oba dni len s jedinou chybkou a s dvakrát tretím miestom.
Filip prvý deň síce chyboval zo začiatku trate, ale potom sa už skamarátil s mapou a „letel“ do cieľa po víťazstvo.
Druhý deň Tomáš jednoznačne potvrdil svoje mapárske cítenie a v súčte vzal krásne druhé miesto. Filip až priveľmi chcel dokázať čo vie a jeho túžba po víťazstve robila jednu chybku za druhou. Nakoniec trojica Slovákov (víťaz Jakub Janšo z KE, Tomáša druhý a Filipa tretí nechali za sebou všetkých ostatných 33 Maďarov a Slovákov. Karol bežal len druhý deň a  tak sa jeho výsledok nezarátal do súčtu. Získal ale veľkú skúsenosť z ťažkého terénu a aj to, že každú ks treba oraziť.
Nie náhodou tu ospevujem našich mlaďasov. Verím, že pokiaľ budú naďalej počúvať dobre mienené rady starších a budú sa v tréningoch snažiť ako doteraz, majú pred sebou perspektívu ďalších víťazstiev.
Za zmienku stojí aj získavanie skúseností a vytrvalosti u našich dievčat: W16 a W18.
Všetky bojovali ako dračiče a s nástrahami terénu sa bili zo všetkých síl. Od víťaziek síce „nakúpili“, ale majú skúsenosti, ktoré sa získavajú len v tvrdej konkurencii a ťažkom, neznámom teréne.
Ja ako tréner hodnotím vystúpenie všetkých našich detí veľmi dobre, každý robil čo mohol a v danej chvíli vedel. Ako tréneri sme získali veľkú spätnú väzbu, čo robiť v ďalších tréningoch, kadiaľ pokračovať…

Po dlhej zimnej príprave sme za pekného slnečného počasia vhupli do novej sezóny Slovenského rebríčka 2017. Už tradične prvými celoslovenskými pretekmi sú Kobrácke preteky CESOM na Záhorí. Terén je tu rýchly, rovinatý, piesok pod nohami, krásny priebežný borovicový les. Iba kdesi uprostred mapy, na ktorej behali iba „veľkáči“ je jedna veľkáá bažina, v ktorej by sa určite aj krokodýlom páčilo.
A pri takej iste, ale na opačnom konci mapy niektorí z nás boli ubytovaní.

V sobotu 1.4.2017 sme si zabehli preteky na krátkej trati a v nedeľu na dlhej trati. Cenrum pretekov aj s cieľom boli v strede obce Lakšárska Nová Ves. Na zelenom trávniku mal premiéru náš nový Farmaceutický detský stan, ktorý pre maláčov zabezpečili Alena s Marošom.

Na pretekoch nás bola opäť početná zostava. Na vyhlásení výsledkov za oba dni v súčte sa ukázalo, kto sa v zime ako pripravoval. Jednoznačný úspech zožala trénerka Alena a jej banda, keď Alena vyhrala svoju kategóriu W35, Maroš Golian skončil na 2. mieste v M-10, Filip zvíťazil v M-12, Tomáš bol tretí a medzi dievčatami W-12 skončila Terezka na 2.mieste. Treba ale povedať, že úspechy neboli náhodné, pretože decká každoročne absolvujú v rovinatých terénoch sústredenia s množstvom nabehaných kontrol.

Počas vyhlásenia výsledkov CESOM prebehlo i odovzdávanie cien za minuloročný rebríček. Pre deti a elitu SZOŠ zadovážil hodnotné ceny a tak si Filip za víťazstvo v M12 odniesol poukaz na 120€, Paľo v elite za tretie miesto 80€ a nám veteránom (Hanka, Glonky a Alena) sa ušli ďalšie poháre do vitrínok.

Propozície na preteky 2. kola štafiet ZO v OB 22.4.2017 na Kačíne sú tu:
Propozície štafety Kačín

Posledná zimná nedeľa priniesla so sebou chladné a veterné počasie s občasným mrholením. Našťastie nebolo teplo a tak sa hodila aj dáka čapica na hlave. A to bolo veľmi dobre, lebo nás opäť bolo vidieť. Na každom kroku sa dala stretnúť farmaceutická čelenka, alebo čapica. Bodaj by nie, keď nás tam bolo 43!

A kdeže sme to boli? Neďaleko Lozorna na Biofarme Príroda, ktorá sa stala na tento deň centrom rapiďáckych pretekov Prvý jarný kufor. Od čias, kedy náš tunajší svet opustil Peter Sláma, preteky sú venované aj spomienke na neho. Už tradične sa jeho usmievavá tvár pozerá na štartujúcich z fotografie na štarte.

Pre kategórie  M,W16  a vyššie boli pripravené netradičné trate s voľným poradím kontrol okrem prvej, predposlednej a poslednej kontroly. Okrem správneho hľadania kontrol bolo teda dôležité pozbierať kontroly aj v optimálnom poradí. Niekomu sa to podarilo dobre, niekomu ešte lepšie a niekomu to robilo problémy. Detské trate do M,W14 mali klasické trate.

Už tradične najúspešnejšia bola rodinka Bukovácov. Maroš vyhral hlavnú kategóriu mužov, Alena bola v ženách tretia a Filip vyhral medzi chlapcami do 12 rokov. Na vyhlásení výsledkov sa však objavili aj ďalšie mená. Do prvej trojky sa podarilo dostať ešte týmto našim pretekárom.

M10 – 3. miesto: Maroš Golian, M40 – 1. miesto Matej Borský, M55 – 3.miesto Viktor Mikluš, RD – 2. Katka Spišiaková, W10 – 2.miesto Lea Kotuliaková, W12 – 2. mesto Terezka Kendrová, 3. miesto Rebecca Herna, W16 3.miesto Patassiová Michaela, W18 1.m. Tereza Pružincová, 2.miesto Tereza Števicová, W19 – 2.miesto Jana Styková.

 foto Prvý jarný kufor 2017

Prvé viacdňové preteky v tomto roku absolvovala malá výprava FBA v Slovinsku v okolí Lipice. Vycestovali sme v piatok na obed, večer sme sa ubytovali v Postojnej v jednej maličkej učebni tamojšej školy a následne sme urobili nájazd do Lidlu. V sobotu dopoludnia sme sa na tréningu oboznámili s krásami krasového terénu a tiež sme si popozerali, ako sú tieto krásy zakreslené v mape. Akcia bola venovaná hlavne našim novým nádejám Terezkám (Terezka Pružincová a Terezka Števicová), ktoré sa v takto náročnom teréne ešte nikdy nenachádzali. Po prvom kontakte s mapou nás čakala prvá etapa. A tu sa ukázalo, že dievčatá nie sú už začiatočníčky, lebo kategóriu začiatočníkov s veľkým náskokom vyhrali. V nasledujúcich etapách teda dostali pokyny, aby si na trati komplikovali život, vynechávali cestičky, bežali do kufru a následne sa hľadali. Jednoducho si nacvičovali situácie, do ktorých sa môžu počas pretekov dostať. Bola to naozaj neľahká úloha dobrovoľne odbočiť z jednoznačného postupu a odbočiť do hustníkov medzi závrty. Ale zvládli to zodpovedne. V poslednej etape opäť s prehľadom obsadili prvé priečky. Ja som si na svojich tratiach občas skomplikovala život aj bez špeciálnych pokynov a dosť nedobrovoľne. Takže moje výsledky za jednotlivé etapy boli striedavo dobré a nie veľmi dobré. Palo si užíval eliťácke trate a po každej etape nám nachystal ešte ďalší mapový tréning. K výživnej mapovej príprave sme ešte pridali pekný ranný výbeh na východ Slnka na najvyšší a najkrajší  kopec v blízkom okolí a večernú bežeckú prehliadku prístavného mesta Terst v Taliansku.

Tradične, ako každú jar, sme sa vybrali aj tento rok k južným susedom privítať jar v lese.
Vzhľadom k organizovaniu pretekov OR v Lamači sme vynechali sobotný „prológ“ a ukázali našu silu až v nedeľu v lese.
Ráno nás privítalo chladné počasie – zamračené a len 2 st. C, čo predpovedalo neľahký pobyt v lese. Myšlienky cestou na štart – čo obliecť alebo vyzliecť sa striedali s prianím, nech sa len nespustí dážď. Ale jarné „kvítečky“ cestou na štart zahnali škaredé myšlienky na dážď a už som mastila na jednotku…
Na výkony Maroša aj Aleny sa podpísalo ponocovanie spôsobené prípravou našich  pretekov počas posledných dvoch týždňov, ostatní bežali zo všetkých síl, čo nám prinieslo pekné výsledky.
Keď som dobehla, chlapci už mali rozohraté medzinárodné stretnutie vo futbale, o chvíľku začalo snežiť a farmaceutický tradičný cieľ jarných pretekov – cukráreň v dedinke Nyúl sa nezadržateľne blížil.
Ešte vyhlásenie, na ktorom si si pri pohľade na našich vravela: „Áno, práca v klube má svoj význam“ a sup na krémeše a veterníky…

Ranné sychravé  a hmlisté počasie asi nikomu z nás nepridalo na chuti ísť potme do lesa, nakoniec sa však podľa rozhovorov v cieli väčšine zo zúčastnených páčilo.

Motýlik pomotal hlavy aj skúseným a hviezdne eliťácke obsadenie v hlavne kategórii mužov povzbudil organizátorov do ďalšej činnosti. Jemné meškanie hromadného štartu (8 min) bolo spôsobené omeškaním niektorých pretekárov, dúfame že to nikoho veľmi nenahnevalo a že do budúcnosti sa pretekári polepšia.

Aj najmladšie kategórie boli obsadené a ako tréner detí si myslím, že nebojácne deti získali vzácne skúsenosti a určite si zaslúžia obdiv.
Continue reading →