Tradične, ako každú jar, sme sa vybrali aj tento rok k južným susedom privítať jar v lese.
Vzhľadom k organizovaniu pretekov OR v Lamači sme vynechali sobotný „prológ“ a ukázali našu silu až v nedeľu v lese.
Ráno nás privítalo chladné počasie – zamračené a len 2 st. C, čo predpovedalo neľahký pobyt v lese. Myšlienky cestou na štart – čo obliecť alebo vyzliecť sa striedali s prianím, nech sa len nespustí dážď. Ale jarné „kvítečky“ cestou na štart zahnali škaredé myšlienky na dážď a už som mastila na jednotku…
Na výkony Maroša aj Aleny sa podpísalo ponocovanie spôsobené prípravou našich  pretekov počas posledných dvoch týždňov, ostatní bežali zo všetkých síl, čo nám prinieslo pekné výsledky.
Keď som dobehla, chlapci už mali rozohraté medzinárodné stretnutie vo futbale, o chvíľku začalo snežiť a farmaceutický tradičný cieľ jarných pretekov – cukráreň v dedinke Nyúl sa nezadržateľne blížil.
Ešte vyhlásenie, na ktorom si si pri pohľade na našich vravela: „Áno, práca v klube má svoj význam“ a sup na krémeše a veterníky…