Piatok večer – Majstrovstvá Slovenska v nočnom OB, sobota – Majstrovstvá Slovenska štafiet, nedeľa – preteky SRJ na klasickej trati o Jelení paroh. Všetky tri preteky sme mali na dosah ruky v našich Malokarpatských lesoch nad Borinkou a na Kamzíku. Napriek tomu, že charakter terénu bol dôverne známy, nič nebolo zadarmo. Nočák tradične preveril odvahu. Málo kto sa odváži ísť v noci do lesa. Preveril aj technické vybavenie. Bez dobrého svetla sa veru nedá ďaleko dobehnúť. Magde vypol jeden zdroj svetla cestou na štart, druhý zdroj 2 sekundy po štarte. Nasledoval výbuch smiechu a veľké pobavenie ostatných pretekárov. S tretím náhradnýn svetlom došla na 2. kontrolu. Odtiaľ prišla do cieľa svietiac si do mapy hodinkami. Nuž ale orienťák nie je len o víťazstvách, ale aj o zážitkoch. A my všetci ostatní, ktorým svetlo vydržalo môžeme len závidieť zážitok, na ktorý sa nezabúda. Počas nočnej majstrovskej noci zahviezdili na 1. miestach Iva Kavánková v ženskej elite, Kristínka Komanová vo W40 a Dušan Hrnčiar v M40. Striebornú medailu si vybojovala Rebecca Herna vo W16 a Roman Zbranek v mužskej elite.

Daždivá sobota patrila najkrajšej disciplíne – štafetám. Pretekár nebojuje len za seba, ale za všetkých členov štafety. Perfektná atmosféra, povzbudzovanie sa navzájom, proste – patríme k sebe a každý to musí vidieť. O naše FBA-ácke pomaľovanie sa starala Alena.

…bojovalo sa o každé miesto. Do posledných síl. Každý nechal na trati všetko, čo mohol. Kristínka potvrdila, že už nie je OB-nováčik a stabilným výkonom prispela k 2. miestu ženskej veteránskej štafety v zložení Hana, Kristínka, Alena.

Po dlhých rokoch sa zišli 3 naše dievčatá do štafety hlavnej ženskej kategórie a bolo z toho pekné 3. miesto!

Chlapci veteráni v kategórii M105 obsadili 3. miesto, malí chlapci – žiaci (Tomáš a Filip) obsadili 2. miesta a dievčatá W14 (Terezka a Rebecca) vyhrali.

Nedeľná klasika bola dlhááá, kopcovitá. Náročná a pekná. Vyžiadala si veľa energie.

A že naši chlapi nie sú žiadne bábovky a do kopcov im to ťahá dobre, dokázali na 100%. V mužskej elite obsadili prvé tri miesta v poradí Roman Zbranek, Maroš Bukovác, Peter Glončák. Malí chlapci sa tiež pochlapili – Filip vyhral, Tomáš bol 3.

Naši najskúsenejší veteráni sa tiež umiestnili na popredných miestach M55 – 3.miesto L.Prill, M60 – 2.m J. Mižúr, M65 – 3.m V.Mikluš, M70 – 2.m. J. Nebeský.

Ďalšie pódiové umiestnenia pridali dievčatá. Iva Kavánková skončila na 2. mieste W21E, Rebecca na 1. mieste a Terezka na 3. mieste vo W14, Alena 2.miesto a  Katka Sýkorová 3.m. vo W35, Hana  1.miesto a Jelka 2. miesto vo W45,

V celkovom súčte výsledkov z pretekov jednotlivcov (NOB + klasika) sa v elitných kategóriách najviac darilo našim pretekárom Romanovi Zbrankovi a Ive Kavánkovej. Za celkové víťazstvo získali putovné ceny Jelení paroh – Roman a Kravský roh – Iva.

Ďalšie fotky od Mareka si môžete kukať tu.https://photos.app.goo.gl/tUH38P7YaoYQEvuo7

Ešte z minulého víkendu naladení na moravskú nôtu sme v piatok poobede vyrazili na sústredenie do moravského Benešova. Krásny rovinatý terén so zmiešanou vegetáciou poskytol úžasné tréningové podmienky hneď za bráničkou zo záhrady. Piatok sme zahájili ako inak – obľúbeným NOB tréningom. MSR sa blížia  tak skúšame lampy, zvykáme si na tmu. Ráno sme vyrazili na tréningový pretek do blízkych Kuničiek. Tréningový pretek? To čo je za blbosť? Tak snáď tréning alebo pretek. Veď jablká sa nedajú miešať s hruškami… Ale dajú ! A akú to má vynikajúcu chuť! Vyskúšajte !
Konečne sme si vydýchli od náročných letných pretekov v tvrdej konkurencii a potrebujeme sa nadýchnuť pred slovenskými majstrovstvami. A tak sme miešali jablká s hruškami. Našli sme silnú konkurenciu – W14/36 pretekárok a M14/ 33 pretekárov a išli sme trénovať. Všade v lese sa to hemžilo bežcami a my sme skúšali to, čo nám ešte dobre nejde. Každý dostal od trénerky individuálne pokyny, čo má presne na štarte aj počas samotného preteku robiť, na čo sa zamerať, čo vyskúšať robiť inak ako doteraz. Proste sme trénovali ale v pretekárskom prostredí. Atmosféra a podmienky, ktoré z technických príčin nedokážeme urobiť na tréningu na Kamzíku sme si dopriali tu. A decká vedeli, že keď „to“ nevyjde celkom na 100%, tak nevadí. Nebudeme predsa skúšať niečo na MSR. Veď tam pôjdeme s veľmi jasným zámerom…
Po návrate na chatu deti dostali – ako inak hubovú polievku od Alenky (tentokrát ozajstnú), trochu odpočinku a šup na krátke postupy. Večer nasledovala „nerfková vojna“ a super grilovačka v podaní Mareka a Kiky. Ranné slniečko svietilo krásne a nás čakal long 5km krátky, ale zato rýchly až vietor fičal okolo uší. S Moravou sme sa rozlúčili milým midlom a už frčíme domov na milované Slovensko…

foto od Mareka

Nový formát, ktorý Slovensko ešte nemalo príležitosť vyskúšať, priniesol Farmaceut 8. mája vrámci série pretekov oblastného rebríčka. Knock-out je založený na viacerých vyraďovacích šprintových pretekoch. Cieľom je, v každom kole vyradiť  niekoľko pretekárov tak, aby vo finále A o prvé priečky bojovalo iba 6 pretekárov. Tí, ktorí vypadli sa museli uspokojiť s finále B, resp. finále C, kde bojovali o tie zadnejšie priečky. Dôležité bolo udržať pretekársku pozornosť a rozložiť si sily pre atraktívne behy na takmer celý deň.

U nás to teda „spískala“ Hanka Šmelíková, ako riaditeľka pretekov. My ostatní pomáhači sme sa trocha zdesili toho, že v rámci jedného dňa nás čaká príprava v podstate troch pretekov a teda fakt to bude trvať celý deň. Najviac si to odmakali chalani, ktorí pripravovali preteky s Hankou dlho dopredu, teda Glonki, Palo Bukovac a Laco Kasza ako IT guru.

Dopadlo to veľmi dobre. Máme víťazov jednotlivých kategórií, všetci sa tešili, že to bolo zaujímavé a nové. Finálny šprint hore po schodoch otestoval zimnú prípravu a silu stehien každého zúčastneného. Bolo úžasné počasie, jeden deň spomedzi množstva daždivých, kedy bolo naozaj pekne.

Novinkou na našich pretekoch bolo tiež občerstvenie, veľa zúčastnených naozaj ocenilo možnosť kúpiť si niečo sladké či slané pod zub. Bufet u Kristínky by teda mal pokračovať aj nabudúce :).

Záverečné pikošky:

• Odteraz vieme, že Líščie údolie je v podstate konečník, vysvetlila nám to jedna pani, ktorá nás tam poslala behať (najprv tam, potom tam 🙂 )
• Obyvatelia okolitých domov nás ale pochválili, že oslavujeme koniec fašizmu vešaním fáboriek 🙂

Oslovili sme náhodne troch pretekárov z rôznych kategórií, čo na knock-out hovoria: 

Čo sa ti najviac páčilo?

Peťko, M10: „Neviem. Bola tam jedna kontrola, ktorú som nevedel nájsť, tak som potom išiel za ostatnými.“

Lea, W16: „Páčilo sa mi, že to bolo iné ako normálne preteky. Prekvapilo ma, že aj mestské šprinty môžu byť ťažké.“

Viktor, M16: „Dobrá atmosféra, ako sa ľudia povzbudzovali, bolo to fajn. Bolo to zaujímavejšie ako bežné šprinty.“

Čo sa ti nepáčilo?

Lea: „Že som pokazila jednu kontrolu. To ma stálo umiestnenie.“

Viktor: „Že som o dve sekundy nepostúpil do finále A.“

Fotky od Mareka:

„Velikonoce ve skalách – ČR Kozly“
Nakoľko väčšina detí z FBA „chcela“ tráviť Veľkonočné sviatky u babičiek a s rodinami…. my s Marekom sme sa rozhodli vyskúšať „väčšie“ medzinárodné preteky. Konali sa v Českolipsku pri obci Kozly. Boli to trojdňové preteky: 1 x skrátená trať (middle) a 2 x klasika (long). Kondične aj mapovo náročné trate, sme si užívsli v kategóriách H40A a D40A. Väčšina kontrol na všetkých etapách bola „schovaná“ v skalách, kam bolo možné sa dostať iba „na všetkých štyroch“ a s mapou v zuboch 😁.
V celkovom hodnotení sme sa neumiestnili, nakoľko obaja sme aspoň jednu etapu „diskli“, ale celkovo sme si odniesli bohaté nové skúsenosti a krásne zážitky 😍!
Kristína
Pražské velikonoce by Koman familie

„Pískovište“
Spriatelený moravský klub ZBM organizoval tradičné veľkonočné sústredenie v okolí mesta Písek, na ktorom Bukováci nemohli chýbať.
Zmena sa stala, keď Tom K. ochorel a narýchlo sme ho vymenili za Jakuba.
Plán na sústredenie bol pripravený v úplnej dokonalosti, na viacerých tréningoch sme sa ale museli popasovať s vlastnou fantáziou. Miesta, kde bol ešte počas zimy a skorej jari les, zožral lykožrút. A to doslova. Miesto konca prieseku v krásnom ihličnatom lese na nás žmurkal len smutý lampión v strede „NICOTY“. Zvieralo nám srdiečka, ale okrem výmeny jednorazovej plastovej fľašky za viacročnú počas samotného tréningu zrejme viac nezmôžeme. Viedli sme rôzne diskusie s deckami-niečo s tým robiť musíme všetci. Natrénovali sme náročnú klasiku, prvé úseky štafiet, dvojkolový mestský šprint, nočák s hromadným štartom farstovaný, kombotech aj klasické 3-členné štafety.
V rámci odpočinku nemohol chýbať nedeľný výlet- tentokrát na zrúcaninu hradu Zvíkov na sútoku Vltavay a Otavy.
Krásne počasie-ako maľované vajíčko nám ale vlievalo optimizmus. Veľkonočný pondelok „kluci“ dostali skoro ráno mapky v podobe vajíčka na obrázku a museli si holky nájsť na jednotlivým kontrolách. Sranda preveliká, korbáče tiež, veľkonočná nádielka bohatá… a potom už rýchlo na klubové štafety. Filip ukázal uvedomelý a zodpovedný prístup a z prvého úseku dobehol vo vedúcej skupinke. Na konci pretekov si ako víťaz podal ruku s víťazom posledného svetového pohára Milošom Nikodýmom, ktorý jeho skvelo rozbehnutý pretek dofinišoval ako inak – na prvom mieste. Dobré skúsenosti pre mlaďasov.

Posledný jarný víkend sme mali možnosť zažiť trochu netradičné dvojkolo MSR a SRJ v Šamoríne. Usporiadateľmi boli orienťáci z KOBRy. Obidva dni sa behalo na šprintových mapách a bez lesa. Už pokyny a dĺžky tratí zverejnené pred pretekmi vyvolávali diskusie a dohady. Po pretekoch sa diskusie ešte viac obohatili o zážitky a dojmy z tratí, ktoré v mnohých prípadoch nevyzneli chvályhodne. Na sobotňajších Majstrovstvách Slovenska v šprinte mali niektoré veteránske kategórie príliš jednoduché trate, kontroly viditeľné z veľkej vzdialenosti a tak si tí najskúsenejší neprišli na svoje, ale museli zaspomínať na svoje detské časy a na jednoduchej trati iba čo najrýchlejšie bežať. Iné kategórie zase vysoko prevyšovali svojimi dĺžkami parametre pre šprit. Značne to ubralo na pozitívom šprintovom zážitku. Ostáva len konštatovať, že sme pretekali všetci za rovnakých podmienok a teda bez zbytočných predsudkov sa bolo treba zahryznúť do trate a zdolať ju takú aká bola po všetkých kontrolách až do cieľa a zabojovať o čo najlepšie umiestnenia. V konečnom dôsledku aj tak sa medaile dostali len tým, ktorí boli najlepšie pripravení. Veľmi pekné umiestnenia, aj keď mimo stupňa víťazov,ale v bohato obsadených kategóriách dosiahli Tristan, Rebecca, Miša-6.miesta, Tomi -5.miesto, Karol – 4.m. Filip si za svoj výkon odniesol bronzovú medailu v M14 a Tereza  striebornú vo W18.

.

O ďalšie umiestnenia na stupňoch víťazov sa zaslúžili veteráni. Striebro získala Katka Daříčková vo W60 a Martin Borský v M40.

.. a zlato za 1.miesto Hana vo W45 a Palo M21

V nedeľu za veľkej horúčavy prebehli preteky na krátkej trati. V netradičnom teréne na šprintovej mape sme preliezali prekonateľné ploty jazdeckého areálu a do ďaleka obiehali tie neprekonateľné. Bol to vlastne strašne dlhý šprint. A ako sme si s ním poradili, o tom hovoria výsledky:

Filip bral opäť 3.miesto v M14 a Maťo Borský v M40.

S druhými miestami sa roztrhlo vrece a ušli sa Leuške vo W12,Tereze vo W18, Hane vo W45, Katke D. vo W60 a Palovi v M21E

Miša zvíťazila vo W16, Katka Sýkorová vo W35 a dedo Nebeský v M70.

(Použité fotografie sú od Martina Jonáša)