Ani na Veľkú noc netreba zaháľať, a preto sme sa tak ako už mnohokrát, vybrali do Čiech. S obyvateľmi tejto zvláštnej krajiny sme si užili Veľkonočné sústredenie v Jizerských horách.

Po dlhej ceste na ďaleký sever sme si hneď uvedomili, že prežitie nebude zadarmo. Kopce boli vysoké, kamene obrovské a bažiny (ak teda nebol ešte sneh) mokré. Celkový dojem z lesa bol však naozaj skvelý. Vyzeral trochu ako z nejakej rozprávky.

Väčšina tréningov bola práve v lese. Ako sa nakoniec ukázalo, nie každý bol až tak pekný, ako ten pri chate. Aj napriek tomu boli všetky tréningy úžasné. Mapy občas už neboli tak presné ako kedysi, ale tak kamene snáď nikto nepresunie, takže sa aj tak vždy všetci z lesa šťastne vrátili.

Jeden tréning sme mali aj v pieskovcoch, v tejto českej dominante a výstavnom klenote v orientačnom svete. Skaly boli krásne, i keď nebolo dosť času si ich pozrieť. Predsa len, keď človek rýchlo beží, niečo mu ujde.

Na program sa dostal aj krátky šprintový tréning v Českom Dube. Mesto nebolo tak zaujímavé a náročné, no napriek tomu sa malé chyby dali spraviť. Kruciálny bol hlavne beh a správna voľba, inak sa na krátkych úsekoch dalo naozaj veľa stratiť.

Medzi tréningami sme si mali čas aj oddýchnuť, napríklad pri futbale, ping pongu či šípkach. Jedlo nám tentoraz bolo varené, takže na Míšinu domácu stravu nemalo, ale človek zje všetko, keď je hladný. Hlavne sa vždy dalo nájsť niečo aj po jedle, koláčikov a iných pochutín bolo vždy dosť.

Nezabudli sme ani na tradície. Už tradičné medovníčky, kraslice a príprava korbáčov neodmysliteľne patria k Veľkej noci. V pondelok ráno nás potom čakala tradičná šibačka, po ktorej nasledovali už len štafety.

Aby nás nebolo málo, spojili sme sa ešte s jedným klubom, ktorý pobýval v okolí. U nich je tradíciou, že sa tieto štafety behajú bez kódov. Zároveň sú mnohé kontroly príliš blízko seba, takže je ľahké sa zmýliť. Po dobehu všetkých úsekov, nebolo mnoho štafiet, u ktorých by nechýbal nápis Disk. (pozn.: Filipova štafeta nediskla a dokonca aj vďaka precíznemu Filipovmu mapovaniu na treťom úseku zvíťazila)

Celkovo bolo sústredenie určite prínosom pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Nové skúsenosti a vedomosti môžu byť nápomocné pri ďalšom putovaní lesom. Tak zas nabudúce.

Veľká noc v skalách a skalkách – Fotky Google

Každý vraví, že príroda si robí čo chce, ale veď včera bol prvý apríl, takže podľa mňa je všetko v poriadku…

V piatok sme sa nakoniec ozaj iba malá skupinka pretekárov FBA vybrali na prvé dvojkolo tohtoročného slovenského rebríčka na klasické skorojarné preteky Central European spring orienteering meeting.

Vzhľadom k jemne komplikovanému programu sme sa prispôsobili a nakoniec sme všetko zvládli na jednotku. Kamaráti s rôznymi chorobami, ktorých sme museli nechať doma na poslednú chvíľu nám síce chýbali, ale my ostatní sme si to všetko užili. Pre malých bol na piatok nachystaný „mapáčik“ za svetla a relatívneho vonkajšieho tepla. Nakoniec tréning za svetla bežali aj veľké dievčatá, pretože náhla zmena plánu načrtla Terezke získať účasťou na ranných pretekoch pri Brne nomináciu na MČR šprint a ona sa ponúknutej šance zmocnila a teda miesto NOB tréningu si les vychutnala za svetla. Anka sa k nej rada pripojila a tak na odrazky bežali len Tom a Filip. Chlapci si na tréningu vychutnali okrem tmy aj poletujúce snehové vločky a my sme zatiaľ zdokonaľovali svoje vedomosti o mapových značkách formou hry na pantomímu, čo sa zjavne najmenším páčilo až do popukania od smiechu.

Ráno sa náš malý tím rozdelil na dva ešte menšie: Laci v roli šoféra, Tom a Terezka vyzbrojení nádejami na postup na prestížne preteky vyrazili smer Brno. My, čo sme mali ešte pár chvíľ tepla k dispozícii sme využili na biliárd a iné zábavky (príprava stravy po pretekoch).

Čas vypršal, krátky presun do Borského Mikuláša a radostné zvítanie s „brňákmi“. Úsmevy na tvárach boli vyjadrením splnenej misie – Tom postúpil a výhrou si vybehol aj české „B“, Terezka postúpila tiež.

Všetkých (teda okrem vopred neprihláseného Toma) náš čakal studený „midlík“, s ktorým sme sa popasovali k spokojnosti všetkých a aj trénerky.

Relatívne teplo chaty a možnosť na spoločenské vyžitie robia pretekmi lákavou spoločenskou udalosťou. Hry do večera, pozeranie máp a rozprávanie zážitkov menia šport na zábavu a takto sme si to užili aj v sobotu večer.

Ranné prebudenie do studeného rána s jemnou vrstvou sniežiku na tráve dávalo vedieť, že diskusie o vhodnom oblečení na dostatočne dlhý a „výživný“ long skončia až v minúte pípnutia… ku chladu sa pridal oproti včerajšku aj nepríjemný ľadový vietor a zistiť, kto v zime trénoval nebolo podľa výsledkov ťažké… obstáli sme opäť vo všeobecnosti pekne a kto mal dres FBA, na toho som pyšná, že v takýchto ťažkých podmienkach odbojoval. Najmä odhodlanie a precíznosť našej najnovšej nádeje Anky, ktorá pekne absolvovala svoje prvé preteky v neľahkej kategórii W18 stoja za pochvalu.

Po zimnom prebehnutí sme vymrznutí čakali na vyhlásenie minuloročného celoslovenského rebríčka a následne aj výsledkov tohto víkendu. Mnohí sme si domov zobrali víťazné – tentokrát ružovučké tričká.

Tretí marcový víkend bol plný orienťáku, síce chladného, ale krásneho. PO dlhom čase sme ho mohli prežiť bez akýchkoľvek obmedzení. A ak sme nejaké pociťovali, boli spôsobené nami samými.

V Bratislave pri pomerne nízkej účasti naše deti vybojovali, čo sa dalo: medzi 12 ročnými mužíkmi dominoval Boris, nasledovaný Peťkom a Lukášom. Tesne sa nimi skončil Riško a to bol nanešeťastie koniec výsledkovej listiny v tejto kategórii. Kde sú ostatní borci?

Medzi malými slečnami si prvenstvo zaslúžene odniesla Baška a vo W16 kraľovala Terezka.

No a tu je pohľad našich úspešných detí:

Baška: Na Kamzíku bolo naozaj pekne a videla som dokonca veľa zvierat. V posledných úsekoch sa mi veľmi nedarilo, cestou na paitu kontrolu som odbočila zle, ale predsa to bolo dobre.

Boris: Pretek bol super až na jednu chybu. Trať bola ľahká a primerane dlhá-takže tiež dobrá.

Luky: Po poslednom preteku, kde som stretol „celú ZOO“, som dnes išiel do boja iba pod podmienkou, že po pretekoch bude opekačka. nakoniec sa mi podarilo umiestniť na 3.mieste a bolo to dobre

Riško: Trať bola veľmi pekná, no aj trochu zložitejšia, no aj tak sa mi páčila. Som rád, že som sa po dlhšom čase mohol zapojiť do jedného z pretekov, ktorý mi snáď pomohol sa zlepšiť.

No a ako sme spomenuli v úvode, naši starší „mužíci“ Filip a Tomáš nás reprezentovali cez víkend hneď na 3 štartoch NOB: Filip 8.miesto, Tomáš 17., v sobotu doobeda bežali long vo výrazne obsadenej mužskej kategórii : Filip 5.miesto, Tomáš 14.miesto a v nedeľu sa vyhecovali na štafetách k vynikajúcemu 1.miestu (z 31štafiet). Filip dobehol excelentne prvý z prvých úsekov s náskokom 10min, Tomáš udržal „galop“ s balíkom vedúcich pretekárov, no a Honza to dotiahol k víťazstvo.

Všetkým pretekárom, ktorí cez víkend športovali blahoželáme a tešíme sa na pretekárske stretnutie opäť cez víkend.

Počas minulého týždňa sa niektorí z nás (Terezka, Tomáš a ja) zúčastnili na mapovom sústredení v Slovinsku, Taliansku a Chorvátsku. Súčasťou bola aj víkendová časť pretekov Lipica open, na ktoré sme sa počas sústredenia intenzívne pripravovali.

Tento tréningový kemp sme absolvovali spolu s priateľmi z Českého klubu, takže o konkurenciu nebola núdza. Trénovali sme vo všetkých typoch kamenistých terénov aj v starých prímorských mestečkách celých 7 dní. Tréningy boli fyzicky aj psychicky náročné, no prežili sme ich v zdraví.

Ako som už spomínal, na konci sme súťažili na pretekoch. V sobotu sme bežali dlhú trať, ktorá bola po dlhom sústredení náročná, v nedeľu bola na pláne stredná trať, čo nám s našou únavou vyhovovalo viac. A vďaka dobrej príprave sme sa aj pekne umiestnili.

Trošku štatistiky, v ktorej sa odráža pot za 9dní: ja som nabehal 127,8km a našiel pritom 331 kontrol.

Slovinsko marec 2022 – Fotky Google

12.3. 2022 vďaka usporiadateľom z SKS pár pretekárov zo západnej oblasti vybehlo po dlhej zime konečne do lesa v pretekárskom tempe.

Krásny slnečný deň bol ako stvorený pre otvorenie nového ročníka plného krásnych zážitkov a dobrodružstiev spojených s orientačným behom. Fyzicky náročné trate preverili, čo kto robil v zime a u niektorých aj to, ako dlho dlho sú po prekonaní pliagy zvanej covid.

Ale všetko začalo krásne a my optimisti dúfame, že to tak aj počas celej sezóny ostane. Z pár zúčastnených Farmaceutov sa skvelo predviedli Baška aj Boris, zo žien super bežali Katka Sýkorová aj Kika Komanová. ostatní primerane svojmu zdravotnému stavu a aktuálnej kondícii.

No a naše vychádzajúce hviezdičky? Tie strávili 9 dní na sústredení v Slovinsku so záverečným vystúpením na medzinárodných prestížnych pretekoch Lipica open. Pozične sa najlepšie darilo Filipovi na 5.mieste, nasledovala Terezka s milým prekvapením na 7.mieste a Tomáš na 17.mieste. Určite potrénovali poriadne a my dúfame, že skúsenosti zo sústredenia poriadne zúročia počas začínajúcej sezóny.

Po dlhom zimnom období bez pretekov sme sa konečne na jedny dostali. Boróka kupa v Maďarsku počas posledného februárového víkendu bola pre mnohých z nás prvými pretekmi sezóny. A určite sme netrénovali zbytočne, aspoň teda podľa výsledkov.

Už v piatok sme sa chceli na pre Slovensko nezvyčajný terén pripraviť, avšak veľká diaľka a ešte skoré západy slnka nás o túto možnosť pripravili. Tak sme aspoň skôr prišli na ubytovanie a mohli si pred skrátenou traťou viac odpočinúť.

Prvá etapa na okraji Bócsi nebola vôbec ľahká. V borievčí sa dalo ľahko stratiť a zároveň, ak človek nenašiel správnu cestu, stálo ho to množstvo škrabancov a času. A tam, kde neboli borievky, zastúpili ich iný zástupcovia flóry, ktorý tiež škrabali a pichali, kde sa dalo.

Druhý deň sme očakávali viac behu cez borievčie, avšak stavitelia nás prekvapili a postavili to tam, kde deň predtým. Prejavovala sa už aj únava, pieskové podložie nie je pre beh úplne vhodné. Práve kvôli únave a nepozornosti sa stalo mnoho chýb, ktoré stáli našich pretekárov popredné umiestnenia.

No napriek všetkému sa mnohým podarilo získať cenný kov, keď sme získali až 6 pódiových umiestnení. Preteky mnohým z nás poslúžili aj ako tréning, aby sme na slovenských pretekoch obstáli v ťažkej konkurencii. A samozrejme aj preto, lebo terén je pre Slovensko nesmierne nezvyčajný, takže ako niečo nové a nepoznané.

Po dlhých rokoch, kedy sústredenia centra talentovanej mládeže neboli, sa s organizáciou opäť začalo. Pre ich návrat pod hlavičkou práve nášho klubu bol vybraný veľmi známy a populárny terén, Záhorie.
Prvý tréning čakal na väčšinu členov CTM už v piatok, aby bol terén využitý čo najviac. Iné povinnosti a zimné obdobie však umožnili len nočný tréning. Pre každého, kto aj za prísnych protipandemických opatrení prišiel, bola pripravená trať na mieru jeho kategórií a výkonnosti. Po nečakane výdatných dažďoch boli aj zvyčajne suché močiare pod vodou, takže bez vody v topánkach sa len tak niekto nevrátil.
Večerné porady sa na našich sústredeniach stali už tradíciou, ktorá sa preniesla i sem. Ich téma však bola iná, a práve kvôli prechodu CTM pod nové vedenie sa riešili primárne organizačné otázky. To, čo kto potreboval, tak zistil, alebo ak nie, tak sa opýtal, a tak zistil. Avšak dlhá prednáška, večerné hodiny a pohodlné pohovky mnohých jemne uspali.
V sobotu nás čakali dva tréningy, okruhy a koridor. Silná konkurencia, ako je pre CTM bežné, splnila účel a pripravila nám atmosféru pretekov pre doobedné okruhy. Boli nesmierne rýchle. Každá chyba mohla vo výsledku znamenať veľkú stratu a prepad výsledkami. Poobedňajší koridor bol menej o pretekaní a viac o presnosti. Presnosť však oblúkom minula organizátorov, ktorí nesprávne rozmiestnili mapy ku kategóriám. Niektorí preto trénovali trochu menej, respektíve viac ako mali.
Medzi tréningami nám naši kuchári, áno kuchári, pripravovali chutné jedlo, takže nikto netrpel hladom. A ak niekoho premohol hlad, mohol si vybrať z pestrej palety koláčov a iných pochutín. Voľný čas sme zas mohli stráviť pri vybavení chaty, ako napríklad pri gulečníku alebo stolnom futbale. Keď sa zrovna niekomu neušlo tágo, mohol preberať postupy či si zahrať šach.
Keď nastal posledný deň, s ktorým prišli aj posledné tréningy, väčšina z nás už bola celkom unavená. A takto ráno sme opäť mali náročný tréning, štafety. Opäť pretekárske tempo, umocnené tímovým duchom z nás vybičovalo obdivuhodné výkony a preteky boli až do konca nesmierne napínavé. Poobedná trať na mape, kde boli len vrstevnice, bola už len kľudný dobeh po sústredení. Napriek tomu sa mnohí nevyhli chybám a zbytočne stratili.
Celkovo sa sústredenie určite vydarilo. Zo subjektívneho pohľadu mojej osoby a vyjadrení, ktoré som počul, usudzujem, že by sme v takýchto sústredeniach nemali prestávať a určite by sme ich nemali opäť nechať na dlhé roky upadnúť. A len tak mimochodom, počasie bolo úžasné.

https://photos.app.goo.gl/caejfi9R11d4gEd6A

foto od Kristínka