V hlavných úlohách: Filip, Viktor, Tomáš, Jakub a náhradník Adam v dresoch GAMČA.
Hneď vedľa nich dievčatá  Alžbetka a Terezka z Tilgnerovej pod vedením našej Rebeky a Niki. Miška bojovala sama.
Chlapci postúpili ako družstvo z prvého miesta, Beky a Miška majú šancu za národný tím z 3. a 4.individuálneho miesta.
Dievčatá ako družstvo gymn. Tilgnerova skončili na nepostupujúcom 2.mieste, ale vzhľadom ku krátkej príprave podali pekné výkony. Veríme, že dievčatám sa OB zapáčil a uvidíme ich medzi nami často.
Oficiálne výsledky aj zoznam cestujúcich na Školské majstrovstvá sveta budú zverejnené na stránke SZOŠ.

Na predposledné a posledné majstrovstvá SR túto sezónu sme sa vydali neďaleko – toť do Bielych Karpát. Kto tu bol pred troma rokmi, určite si pamätal, čo ho čaká. Lenže prekvapenie! Nielen kopce, ale aj zarastené kopce!
V noci síce kopce až tak vidno nebolo (a tomu komu zhasla lampa ich nevidel už vôbec -ha-ha-ha), ale predieranie podrastom sme cítili na nohách ešte pár dní. Stavba tratí nebola ničím výnimočná, na MSR sme sa tešili na silnejšie zážitky…no čo už…
Na to, ako málo Farmaceutov dalo čelovku na hlavu sme boli veľmi úspešní: dámy brali medaile všetky: Hanka a Alena zlato a Kristínka ako nováčik v NOB sa musela uspokojiť s bronzom. V chlapoch bodovali Peťo Bohuš a Dušan Hrnčiar obaja zhodne strieborne. Palčo a Maroš v silnej konkurencii zobrali nepopulárne 4. a 6. miesto.
V sobotu nás čakala middle trať. Tu už bojovali aj decká a teda musím povedať, že moravský kamaráti mnohým Slovákom ukázali chrbát. Aspoň vieme, čo máme v zime robiť.
V M14 Filip siahol na tesné 2.miesto, Palčo rozbehal nepodarenú noc a šup, zvíťazil, Jožko tretí, no a Dedo ako inak- po tvrdom letnom tréningu vyhral!
V dievčatách Beky tretia, Miška sa zdá sa zobudila a vyhupsla na 2.miesto, kopce sadli Petre K. a obsadila 3.miesto.
V nedeľu sme sa všetci tešili na šprintové štafety v novom priestore. Chladné počasie rozhodilo mnohých, niektoré trate však boli tak zle nakreslené, že o rovnocennosti podmienok sa teda nedalo hovoriť ani omylom. Viaceré chyby usporiadateľa, ktoré by sa na MSR nemali stávať hrali tento krát proti nám a tak dúfam, že sme si šprintovú smolu vypili až do dna a nabudúce to bude lepšie.
Česť zachraňovali Hanka s Glonkym na peknom II. mieste a Jana M. s Lászlom na treťom mieste.
Všetkým medailistom MSR NOB, posledného kola rebríčka a SŠ blahoželáme.
Teraz nám už držte palce na nominačkách na Školské majstrovstvá sveta !

foto od Kristínka

foto od Mišo E.

Tento víkend bol v mnohom výnimočný.
Majstrovstvá Slovenska sa odohrávali mimo Slovenska – v lyžiarskom areály Kladky pri Prostějove v Českej republike.
Naši mladí mali možnosť vzhľadom na vek prvý krát bojovať o majstrovské tituly na klasickej trati. Ale hlavný bod programu pre štvoricu Filip – Tomáš – Rebecca – Nicole bola oslava bezproblémových 13-tich narodenín. Krásny čas, keď nám svet leží pri nohách, rodičia sa o nás starajú a nič nie je vážne…
Ale pekne zaradom. Kempisti ešte predposledný krát v sezóne vytiahli stany a využili parádne počasie, ostatní bývali roztrúsení po okolí. Stavitelia pripravili trate v pekelne kopcovitom teréne s ľahkými dohľadávkami ale s peknou voľbou postupov. Naša príprava zahŕňala teoretickú prípravu s premietaním a následne popri kondičnom tréningu načítavanie pôvodnej mapy formou MIT a zakresľovaním voľby eliťáckych postupov. Nemalé úsilie na prípravu týchto tréningov z mojej strany a samozrejme aj kondičné a mentálne nasadenie pretekárov počas týchto tréningov prinieslo ovocie.
V sobotu na INOV8 na trati middle bodovali Filip na 1.mieste, Viktor a Magda na 2. a Alena na 3.mieste.
Po neskorom štarte Ida nachystala skvelú oslavu v kempe: oslávenci dostali rovnaké tričká a krásnu cukríkovú tortu, o zábavu sa postarali balóny plnené héliom… a už šup šup do spacákov a postelí, zajtra pôjde o zlaté gate!
Slnečné ráno, skoré štarty a príjemné počasie, po krásnej oslave všetci v dobrej nálade.
Filip predviedol, že včerajšie víťazstvo nebolo náhodou a 5,1km s prevýšením 295 stlačil ako jediný pod hodinku!

Škoda, že Viki ešte nemá takú vytrvalosť a Tom bojuje s dolukopcami… ale nevadí, spoň vieme, čo zlepšovať, veď nie je všetkým dňom koniec.
Beky sa správne naštartovala a po včerajšom „neúspechu“ si povedala svoje a druhej ušla o 6 a pol minúty, teda majstrovský titul je bezpochyby v správnych rukách. Lea pekne bežala vo W12, tá ale na medailu z MSR ešte musí dorásť…
V chlapoch striebro bral Palčo, Maroš ako nestárnuci veterán krásne piate miesto. Kristínka milo prekvapila a má ďalšiu medailu !!! Ona je prototypom toho, že OB je pre všetky vekové kategórie! Čakali sme medailu aj od Glonkyho, ale nešťastne zvrtnutý členok v sobotu mu znemožnil beh v nedeľu. Hanka štartovala za Magnus, ak by šla za SR, má skvelú zlatú medailu.
foto od Marek a Kristínka

Cena Východních Čech

Cesta ďaleká, až na severnú hranicu Čiech s Poľskom.
Už sme tu boli pred dvoma rokmi a veľmi dobre sme vedeli, čo nás čaká. Akurát, že decká podrástli a zmenili kategóriu, takže boj o popredné pozície bol tento rok oveľa, oveľa ťažší. Moraváci a Česi dobre vedie, ako ťažko je tu behať s mapou a tak tri dni mnohí venovali ťažkej drine. Konkurencia bola obrovská, trate náročné a ťažké, počasie nepriaznivé. čiže na tréning ideálne podmienky.
Zmeniť prázdninové rovinaté terény za kopce v rámci prípravy na všetky septembrové preteky bol dobrý nápad. Nohy síce z toho bolia, ale v hlavách máme jasno: kopce treba trénovať !
Extrémne mapovo aj fyzicky terén mal byť výzvou do ďalších tréningových dní, uvidíme, čo si z toho chlapci odnesú…
„Prvá etapa bola asi najlepšia lebo nebola až taká kopcovitá a aj keď tam bolo najviac skál tak to bolo fajn. A bol som až 22. ale aj tak to bol môj najlepší výkon. Počas druhej etapy lialo celý les bol mokrý. A k tomu ešte tam boli kopce na ktoré som nebol pripravený. A pár chýb, proste zle. A posledná etapa, to som už bol taký unavený že v tých kopcoch a aj skalách to nebolo vôbec dobré. Ale inak bolo super.“
Tak to sú slová Tomáša. Mapy vyzerali na prvý pohľad veľmi priateľsky, biela však ukrývala vysokohorskú podložku plnú mokrých smrekových konárov, čučoriedok a kameňov. To všetko bolo neustále položené na naklonenej rovine, takže letné posilovanie členkov sa oplatilo a my sme radi, že nikto sa nezranil. Celá naša mikrovýprava z zložení Kaszovci a Bukováci poriadne potrénovala a dali sme definitívnu bodku za letom. Už na nás čakajú septembrové preteky, kde určite vo výsledkoch uvidíte naše získané skúsenosti z letnej trilógie.

Z jedných mega pretekov do druhých. Inak sa nedá nazvať odchod spred štyroch dní z Hungárie na Silicu. Trochu oddýchnutí, no stále unavení sme sa vrhli na ďalšie preteky. Rovnako ťažké ako tie predošlé, dokonca s veľmi podobným terénom. Medzinárodné obsadenie bolo o niečo menšie, športovci prišli z 12 krajín.
Na Silici sme boli po prvý krát. Preto nás prekvapila nočná búrka, počas ktorej keď nám neďaleko stanu udrel blesk sprevádzaný patričným hrmotom, sme rýchlo zaliezli do stanu späť do spacákov a zazipsovali sme sa až za hlavu. Pomohlo to.

Nepretekalo sa iba v lese. Jedna etapa bola v zámockom parku kaštieľa Betliar. Pred pretekmi sa bolo treba rozcvičiť. Samotné preteky a kaštieľ je ukrýva hneď za tými stromami v pozadí:

Tu sme na Silici, bolo to veľmi zaujímavé, celkom iné než kdekoľvek inde.

„Pozor nefotiť!“ kričí Maroš. Beží RD-čko s Lukáškom, kto zaostrí zrak, možno ho uvidí ako sa skrýva za húštinou:

Naozaj tam bol:

Stalo sa malé nedorozumenie, keď na treťom mieste v kategórii W16 bola namiesto Mišky vyhlásená pretekárka, ktorá v skutočnosti skončila na štvrtom mieste. Nedorozumenie sa vysvetlilo a v rámci fair-play jej súperka odovzdala cenu a zablahoželala jej k víťazstvu.

Úspech mal aj Mirko v kategórii M10RD, skončil na druhom mieste:

Toľko zo Silice.

Michal

a ešte foto od Mareka:

Hungária Cup 2018, očakávané preteky konečne začali. Za FBA sme prišli síce iba jedenásti (Bukovácovci, Patassiovci, Kaszovci, Paluskovci a Mižúrovci), ale zišli sme sa tu s o to väčšími očakávaniami. Hneď po prvom závodnom dni bolo jasné, že kto netrénuje, ten prvý nebude. Ale ako vravím, umením nie je trénovať a vyhrávať, ale vyhrávať a netrénovať. Letná dovolenka urobila svoje a tí menej usilovní počas roka boli radi, že tieto náročné preteky vôbec prežili. Bývali sme v kempe pri futbalovom ihrisku s bohatou ponukou piva, jaterničiek a maďarských klobás:

Takto to tam vyzeralo v prvý deň pretekov:

Trate po všetky dni boli veľmi náročné. Toľko žltej na mapách určite nikde inde nenájdete. Žltá mapa v realite:

Podobný terén je už asi len vo výcvikovom priestore Lešť na Slovensku, pozn. pre neznalých, je to vojenské výcvikové stredisko pre tanky a ťažkú obrnenú techniku s množstvom vojakov strieľajúcich po sebe slepými nábojmi.

Preteky inak boli pekné, no naozaj veľmi náročné. Za nás dospelých by som povedal, že sme radi, že aj keď sme sa umiestňovali na spodných priečkach výsledkovej listiny, predsa len na rozdiel od nemnohých iných sme nediskli, prešli sme celých päť dní až do konca. Pozdravujem môjho klubového konkurenta Laca, ktorý ma každý deň predbehol, bolo vidno že poctivo trénoval.

Pre deti to bolo tiež veľmi náročné ale veď pre koho nie . Na záver pretekov boli tí najmenší odmení vyhlásením a potleskom. Sladkú odmenu dostali až doma od rodičov:

napísal: Michal P.

Po náročnej príprave v tábore sme pár prázdninových dní poleňošili a šup opäť na preteky. Niektorí zavítali do skál pozdraviť Rumcajsa, iní 15-ti zvolili na začiatok horúcu alternatívu okolia maďarského Balatonu v podobe výživných 5-dňových pretekov.

Centrom pretekov bolo tentokrát starobylo-moderné mestečko Tapolca, ktoré ponúkalo množstvo zaujímavostí nielen pre orienťákov. Múzeá a kaviarničky, výstavy a súbežne prebiehajúce vínne slávnosti ponúkali pestrý program.
My, zničený horúcimi traťami (bolo okolo 32-36 st. C) sme ale mali program jediný – schladenie a „oprava“=regenerácia svaloviny. Usporiadateľ ponúkol zľavu na termálne kúpalisko hneď vedľa kempu, kde sme boli ubytovaní a tak program pre deti bol jasný: teplé bazény a tobogány. Len raz sa nám podarilo deti vytiahnuť kúpať sa na Balaton.
Na tratiach sa nám darilo rôzne. Terén netypický, ťažký, s vysokými teplotami overil nielen fyzickú a mapovú pripravenosť, ale aj psychiku. Prvé dva dni sme bežkali na otvorených lúkach s množstvom terénnych detailov striedajúcich sa s bledozelenými pichľavými hustníkmi.
Tretí deň sa bežal už v spomínanej Tapolce, krásny šprintový terén, stále bolo treba riešiť postupy aj dohľadávky. Posledné dva dni boli vyčerpávajúce v suchom lese s vysokým pichľavým podrastom a veľkým množstvom údolí.
Najviac z Farmaceutickej výpravy sa darilo Šimonovi na sprievodných súťažiach v presnej orientácii, kde obsadil prvé miesto. Z klasického orienťáku papierovo najlepšie dobehla Alena, mladí hľadali v lese každý deň vzácne skúsenosti. A musím povedať, že ich našli ozaj veľa.

Po dvoch dňoch voľna strávených kade tade sme sa zišli opäť – tentokrát v oveľa väčšom množstve (cca 40) pod Silickou planinou. Po dlhej ceste dobre padlo ochladenie v Gombaseckej jaskyni. A potom šup na mapový tréning ponúknutý usporiadateľom. Určite bola dobrá voľba trošku nazrieť na dno závrtov bez časového stresu.
Čakali nás 4 náročné etapy za tri dni a tak sme rýchlo zaľahli spať. Každú etapu sa menilo poradie, nakoniec po štvrtej etape na stupne vybehli: Karol v M12, Glonki v M35, Lea vo W12, Beky vo W14, Miška vo W16, Alena vo W35, Marek v K.
Keďže na poslednej etape lialo ako sa na Silicu patrí, len sme urýchlene zbalili stan a každý už frčal svojou cestou. Niektorí už „dolaďujú“ na septembrové tréningy, t.j. leňošia doma a šetria sily, niektorých čaká ešte nádherný záver letnej trilógie počas troch etáp vo východných Čechách.