Po dlhej, až treskúcej zime, ktorá v Bratislave síce nebola, sme sa konečne dočkali. Sústredenie v španielskom Alicante sľubovalo teplo, pláže a more. Avšak naplnili sa tieto predpoklady? To už teraz vieme.
V sobotu kúsok za Bratislavou na viedenskom letisku sme sa stretli s našimi českými spoluturistami. Prešli sme letiskom, ako vždy, meškalo lietadlo, ako vždy, a nálada bola dobrá, ako vždy. Prílet už za tmy nám z tepla moc neukázal, ale na krátky tréning to ešte stačilo.
Vďaka veľkému posunu po glóbuse sme pocítili jemný časový posun východmi slnka až tesne po ôsmej hodine rannej. To značilo výrazne dlhší spánok a dohnanie spánkového deficitu. Osobne to pre mňa nemohlo byť lepšie.
Avšak bolo. Výborná strava, ktorá nás poháňala vpred, bola aj mne pochuti. Vždy som sa dosýta najedol.
Tréningy, ako sa na sústredenie v zahraničí patrí, boli kúsok iné než na Slovensku. Viac menej sme boli stále v dunách, ale navštívili sme aj pár prímorských miest a tri vnútrozemské lokality. Po minuloročných skúsenostiach som sa výrazne rýchlejšie aklimatizoval na nový typ terénu. Niektorí s tým však mohli mať problémy.
Po náročnom týždni plnom tréningu, jedla a spánku sme sa museli vydať domov. Z komfortných 18°C do našich mrazivých podmienok. Z pláže do veľkomesta. Bude nám to chýbať, ale zas už sa nám cnelo za rodinami. Tak zas o rok.
napísal Tomáš
No a tradičné fakty? To zistíme až po úplnom dopísaní tréningových denníkov, zatiaľ je ale isté, že za 10 dní Tom dal 15 tréningov a jedny preteky s mapou, Filip o 3 tréningy menej… rozhodne to bola „pohodička“, akú v januári na Slovensku nezabezpečíme…už len kvôli 15-18 stupňom…
foto od Míši:
https://photos.app.goo.gl/22dZgumgvM4X3duf7
a takto videl Španielsko tento rok Filip: