Tohtoročné prípravné zimné obdobie bolo veľmi zvláštne a neštandardné. Po dvoch covidových zimám sme sa tešili, že konečne bude všetko klapať a že konečne decká odtrénujú ako sa patrí.

Opak bol ale pravdou. V kategórii našich najstarších chlapcov sme najprv ladili na začiatok novembra na JWOC, potom neštandardne odpočívali v čase, keď mali začať trénovať.  Takže dievčatá odpočívali, keď chlapci trénovali a naopak. Pre trénerov skvelá situácia: neodpočinok ani cez odpočinkové obdobie. No a malkáči, to bola túto zima samostatná „storka“. Každý tréning mali na striedačku soplíky, kašlíky, v ťažších prípadoch chrípky alebo covidíky-našťastie s ľahkým priebehom. Takže takmer všetky pripravené mapové tréningy sa neuskutočňovali, resp. boli za prítomnosti minimálneho počtu pretekárov. A to je pre trénera psychicky vyčerpávajúce a deprimujúce… roznášať kontroly pre dve deti…no keby sme sa hrali na hodinovú taxu, tak sme pomaly milionári…

Ale dosť bolo sťažovania, všetko zlé raz končí a my sme na začiatku jarného prípravného obdobia. U starších máme za sebou musím povedať veľmi slušnú kilometráž u Toma aj Filipa, Terezka plní svoj plán na 103%. Všetci traja splnili požadované limity na zaradenie do „A“  dorasteneckého tímu. Spolu aj a Rebeccou sa zúčastnili v januári repre sústredenie v Tatrách.

Anka robí obrovské pokroky v kondícii a drží kolektív svojím úsmevom na každom tréningu. Do partičky sme pribrali Lucku, aj keď s nami absolvuje len stredy a vikendovky, aj tak sa z toho tešíme.

CTM malo 1 mapový a 3 dráhové tréningy, no a už sa vééééľmi tešíme na poriadne akcie. Skorajarnú sezónu sme začali túto nedeľu na tradičnom Yeti cupe, Filip a Tomáš sa vrátili zo sústredenia v Španielsku.

Tak snáď náš už všetky bacily opustia a my sa opäť „zakusneme“ do poriadnej spoločnej prípravy.