Konečne tu bol ten deň D, kedy sme mali cestovať do Banskej Bystrice na preteky. O 16:00 sme stáli všetci nastúpený pred Terezkiným domom presne ako sme boli dohodnutí. Teda všetci až na náš odvoz. Po necelej hodine čakania nám zavolala Alenka, že sa pokazilo auto a že to ešte chvíľu potrvá. Nakoniec sa to však nepodarilo opraviť. Záchrana však bola na ceste. Prišla Kika s autom a my sme o 18:15 mohli konečne vyraziť do Banskej Bystrice. Hneď ako sme prišli, sme sa rozdelili. Niektorí išli plávať, niektorí behať a niektorí nám zostali robiť večeru. Navečerali sme sa a išli sme spať, lebo všetci vedeli, že zajtra nás čaká ťažký deň. V sobotu ráno sme sa zobudili do krásneho dňa, naraňajkovali sme sa, prichystali a boli sme pripravení odísť na preteky. Avšak v tento víkend nikto nemohol mať s autami väčšiu smolu ako my. Kikine auto totižto nenaštartovalo. Chvíľu to vyzeralo veľmi beznádejne, avšak Alenka, ktorá bola rozhodnutá dopraviť nás na preteky za akýchkoľvek podmienok neváhala a hneď zbehla za ich dobrým susedom, ktorému dodnes patrí naša vďaka, a ten nás odviezol na preteky. Štartovala som o 10:02, takže ako druhá z kategórie. Boli to moje prvé preteky asi po pol roku, takže som mala aj trochu stresu, ktorý sa však vytratil v momente, keď som dostala do ruky mapu. Trať bola pekná a nám sa do klubu ušlo pár pekných medailí: vo M-16 obsadil Filip 2. a Tomáš 3 miesto, vo W-16 Rebecca 1., v M-50 Dušan Furucz 3., vo W-45 Hana Šmelíková 2. a nakoniec aj mne sa ušlo 1. miesto.

Tak šprint bol odbehnutý a nás poobede čakal knock-out. Ten bol veľmi rýchly ako vždy a zas sa nejednému členovi nášho klubu zadarilo: Filip bol vo M-16 2., vo W-16 Terezka obsadila 3. miesto a vo W-50 bola Jela Furuczová 1. Tento náročný deň sme zakončili krátkym plávaním, večerou a oslavou Lukyho narodenín. Potom sme sa už všetci tešili do postele. V nedeľu nás čakali štafety. Vonku bolo neskutočne teplo, ale aj napriek tomu sme sa obliekli, pobalili a vybrali sa na preteky. Štafetu som bežala s Terezkou a Karolom Paluskom. Terezka bežala prvý úsek a ja počas čakania na ňu som sledovala ako dobiehajú rôzne iné kategórie. Keď som vybehla, už som cítila únavu z predošlého dňa. Našťastie som však bežala druhý, teda najkratší úsek. Na pretekoch sa však vyskytol problém, že boli zle osadené dve kontroly. Takže organizátori museli všetkým pretekárom tú časť z medzičasov vymazať. Kvôli tomu nemohlo byť ani vyhlásenie. Tak už nám zostávalo iba zakončiť tento ťažký, ale super víkend zmrzkou. Napriek všetkým ťažkostiam som si tento víkend veľmi užila a teším sa na ďalšie preteky.  

napísala Lea Kotuliaková