Príchod bol taký ako vždy. Jedine my, Bratislavčania, sme prišli včas. Dokonca aj domáci či tréneri meškali. Ale tak, čo sa dalo robiť.
Po príchode všetkých zúčastnených, sme sa ubytovali. Chatky boli výborné a priestranné. Prvý tréning však na seba nenechal dlho čakať, a preto sme sa hneď nachystali a vyrazili.
Prvý tréning, Lemešany, sa bežal len na malom kúsku mapy, ktorý bol posiaty terénnymi tvarmi a mokraďami. Pre spestrenie a jemné uľahčenie sa na mape nenachádzali porasty. Trať bola krátka, len na rozmapovanie a zžitie sa s terénom. Na trati sa nachádzalo aj mnoho motýlikov. Samozrejme, hneď sme zožali úspechy nášho dlhodobého úsilia.
Počas cesty domov sme sa zastavili na zmrzline v blízkej obci na malebnom východnom Slovensku. Cena zmrzliny však bola na túto lokalitu prekvapivo vysoká.
Doma sme si všetci spravili akú – takú večeru a následne prišla večerná porada.
Všetci očakávali vyvrcholenie porady, a to losovanie štartovky na nominačné preteky. Štartovka nie všetkým vyhovovala, ale tak čo narobíme.
Piatkové slnečné ráno značilo príchod toho jediného očakávaného tréningu, toho nominačného na EYOC 2021. Každý z nás chcel podať čo najlepší výkon, preto sme nepodcenili žiaden detail.
Na parkovisko sme po pár chybných odbočeniach dorazili a mohla sa začať ostrá príprava. Rozcvičku a rozklus sme robili, akoby sme chceli dobehnúť všetky tie časy, keď sme to nerobili. Štart o približne 10:47 konečne začal a pretekári sa dostali do lesa, tak ako im bolo súdené.
Terén na trati bol nesmierne členitý, mnoho terénnych tvarov, bažín a skaliek nám to vôbec neuľahčovalo. Trať bola dlhá, veď preto prívlastok long. Niektorí účastníci precenili svoje schopnosti a postavili na štart ego namiesto rozumu, čo sa vo výsledkoch prejavilo. Do chyby sa dostal snáď každý, i tí najlepší. Naša skúsená skupina bežcov ale ukázala čo je v nich a obsadili popredné miesta výsledkovej listiny.
Zhromaždisko na vyhriatej lúke nás zmorilo ešte viac než samotná trať, a to nie len teplom, ale i parazitmi, ktorí na nej žili. Komáre boli všadeprítomné, muchy tak isto. Každý z nás by uvítal poobednú pauzu, ale nič také. Popoludňajší tréning už na nás čakal.
Lokalita tréningu, Zelený dvor, nebola vôbec ďaleko, ale vďaka zlej dopravnej situácii v Košiciach nám presun trval nesmierne dlho.
Štart bol zas a znova na lúke, takže opaľovanie mnohých členov výpravy mohlo pokračovať. Zároveň sa mnohí z nás zase stali hostinou pre komáre. My sme tu však pre niečo iné. Pre orientačný beh.
Teraz trošku subjektívnejší pohľad. Tréning bol tak, ako asi každý v nesmierne členitom teréne. Ja, úplne posledný štartujúci, som v lese strávil krušné chvíľky. Za celý môj pobyt v lese som skoro nikdy ani netušil, kde som, to že som objavil kontroly bol skôr zázrak než orientácia. Aj napriek tejto skutočnosti sme však v našľapanej konkurencií obsadili skvelé miesta.
Večer už sa niesol v znamení pohody, dobrých skutkov a pre mňa trochy toho motoršportu. Následne už len spať, čakal nás zas náročný deň.
Sobotné ráno bolo už iné ako tie predchádzajúce. Opadlo napätie, všetci boli uvoľnenejší. Nanešťastie však mračná na nebesiach predznamenali škaredé počasie.
Celý deň sme mali stráviť v lesoch pri jazere Izra, neďaleko maďarských hraníc. Prvé kvapky spadli ešte počas cesty tam, následný dážď prišiel počas štartu.
Všetci pochopili, že mapník je nutná istota, i keď práve neprší. Mapu som však ochránil a mohol si nerušene vychutnať, tak ako aj ostatné dni ťažký a náročný terén. Bažiny a terénne tvary už pre nás boli druhým domovom, čo nás ale prekvapilo, boli žihľavy. Kto nemal poznamenané nohy, akoby v lese nebol. Výsledky boli zas skvelé od celej našej výpravy.
Pri jazere sme všetci po tréningu vybalili naše obedy a s chuťou sa do nich pustili. Veď kto by po tréningu nebol hladný? Nasledujúci čas bol okrem sedenia na brehu jazera sprevádzaný aj bosoráckym smiechom Rebeccy.
Okruhy, to bol poobedný tréning. V úseku, cez ktorý sme ráno len tak prebehli, sa tiahlo 8 okruhov približne s kilometrovou vzdialenosťou. Úloha bola presne, radšej ako rýchlo. 1 okruh však bol výnimkou, ten sa mal ísť najrýchlejšie, ako to šlo. Vďaka dobrej orientácii sme ho vyhrali.
Večerný dážď nás už tak veľmi po tréningu netrápil, keďže už nebolo nutné trápiť sa v lese. Mnohí polomŕtvi už skoro možno aj zaspali, keď prišiel čas na poradu.
Na nej sa dospelo k vyhodnoteniu tréningového procesu a výsledkov, i pochvalám pre našich bežcov. Avšak následne sa všetko zvrtlo a tí, čo ostali, už riešili rôzne veci opäť popretkávané Rebecciným smiechom. O jedenástej však už všetci išli vyčerpaní spať.
Nasledujúci deň bez mračien sme sa zbalili a odišli skoro na tréning, nech všetci stíhajú vlak.
Opäť Lemešany. Čakala nás však švajčiarska hra, ťažký tréning na azimuty. A v tomto teréne to bolo ešte náročnejšie. Aby nás tréneri nabudili, dostali sme jeden postup “na bomby“, každá kategória ten najťažší a najdlhší. Dlhý postup azimutom však nie každý dokonale zvládol. Avšak naši dobre trénovaní bežci si s traťou ľahko poradili.
Cesta naspäť na ubytovanie bola už v znamení cesty domov a vytúženého odpočinku.
Celkové hodnotenie: Sústredenie bolo neľahké a únavné, ale posunulo nás ďalej, poznáme lepšie našich súperov a súperky a máme toľko vytúžené body do nominácie.
Tomáš Kasza, M16