Ráno som sa zobudila so skvelou náladou, ktorú nezhoršilo ani škaredé upršané počasie. Dnes bol na pláne mapový tréning v Svätom Jure. Krásny les a middle to je jednoducho skvelá kombinácia. Zaparkovali sme pod lesom, obuli klincáky a celá skupinka sme sa vybrali na štart. Kým sme tam prišli boli sme do nitky premočený, ale nikomu to nevadilo, všetci sme sa s dobrou náladou rozprávali, vtipkovali a tešili sa na tréning. Na štarte nám Alenka a Maroš povedali ešte posledné pokyny ku stavu lesu a mapy a mohlo sa ísť štartovať. Tréning bol super. Mapa sedela a mne sa behalo akoby som ani nebehala, ale skôr lietala. Tieto tréningy v daždi majú tiež svoje čaro. Les bol ako v rozprávke, zelený a celý presvetlený, lebo aj napriek daždu z času na čas vykuklo slniečko. Aj napriek pár chybám som do cieľa prišla s úsmevom na tvári tak, ako všetci ostatní. Rýchlo sme zbehli dole k autám, prezliekli sa a mne bolo len a len ľúto, že nemôžem ísť s ostatnými na druhý tréning, ktorý pre nás nachystali Alenka s Marošom. Tieto tréningy v daždi sú super, lebo na nich aspoň tak rýchlo nezabudneme.
napísala Lea Kotuliaková W14
No a „pozostalí“ po prvom tréningu po pár minútkach cesty ďalej smerom k Pezinku po veselom žartovaní o mokrých oblečkoch vystupujú pri Zimnom štadióne (aby nám náhodou nebolo teplo) a 15min po Marošovi, ktorý roznáša už klušeme na štart. Čaká nás v lese nezvyčajná mierka (1:5000) a nezvyčajná ekvidištanca (2,5m). Poradili sme si s ňou rôzne, ale cieľom druhého mokrého tréningu bolo zbierať okrem kontrol aj vzácne skúsenosti. To sa podarilo každému malému „drsoňovi“ a tak cieľ bol splnený. No a že je všetko v poriadku vieme aj podľa toho, že už pri výkluse vykuklo slniečko a kým sme spakovali všetky haraburdy a zistili, že na prvom tréningu Alena nechala v lese jednu krabičku, malkáči tancovali na parkovisku bosí a veselo dojedali posledné koláčiky určené na dnešný mokrý deň.
Cestou domov Maroš ešte vybehol pre zabudnutú krabičku s lampiónom, no a mokrí a šťastní frčíme všetci domov…no krásna nedeľa to bola…