Daj mapu na sever !!!

Už toľkokrát to každý z nás počul, tak teda prečo nie?
Slovo dalo slovo, pár emailov, pár telefonátov, veľa očakávaní a už vyráža 20 Farmaceutov na sever. Konkrétne do mestečka Ronneby na juhu Švédska (s tým severom treba opatrne!)

A to by neboli orienťáci, keby každý nevymyslel svoj ideálny postup. A tak nečudo, že päť posádok našlo päť rôznych spôsobov ako sa tam dostať. Využili a nakombinovali sme všetky druhy dopravy, ktoré si viete predstaviť: letecky, trajektom, vlakom a dokonca aj mestskou dopravou. Každá rodinka inokade, tak ako to má na dovolenke byť: ako sa komu páči. Komu sa podarilo prísť v sobotu skôr, stihol odskúšať ešte pred prvým pretekom slanosť mora na konci nášho mestečka.

Prvý zoznamovací tréning sme mali v lese hneď za ubytovaním. Potykanie so severom nebolo až také náročné, na juhu Švédska sú lesy predsa len zmiešané a boli sme v srdci civilizácie. Napriek tomu sme sa cestou na štart stihli zoznámiť so skalnými platňami, s tým, že 1m vysoké (vo švédskom prípade nízke) kamene a zrázy v mape ani nie sú, že bažinky sú aktuálne na naše šťastie dosť suché a nie sú plné komárov, napriek tomu v lese dobre rozpoznateľné). V závere tréningu sa všetci šťastne našli a hurá na prvú večeru.
Druhý deň sme opäť sadli do áut a vydali sa na východ k mestečku Ahus.
Doobeda sme za slabého dažďa mali klasickú trať v zalesnených pieskových dunách – niečo ako naše Záhorie, ale oveľa členitejšie.
Počas prestávky medzi tréningami nasledovalo kúpanie v mori-pri čiernej oblohe, daždi a 17C. Nič nevadí, veď sme na severe! Marekov prémiový obed na pláži nám dodal síl na poobedie. Mäkký terén sme zmenili na extra veľké skalné platne s poriadne severským duchom so zameraním všetko si dôkladne poobzerať – každý si formou scorelaufu vybral kam chce ísť (okrem tých, ktorým to tréneri vymysleli…).
Unavení sa vraciame na ubytko a na večeri tankujeme plné nádrže. V pondelok ráno vybiehame do krásneho lesa s ťažkou podložkou, troškou kopcov a náročnámi kontrolami. Poobede sú v pláne dvojičky v teréne okolo jazera plnom múrikov a obrovských balvanov.
Už pri roznose zisťujeme, že kamene nižšie ako ja sa mapárovi nezdali dôležité a kým zavesím prvý lampión, tak ho prekladám z toch kameňov na ten štvrtý správny. Kúpanie v jazierku pred aj po tréningu bavilo všetkých. Spoločnosť nám robila miestna húska, ktorá chcela odskúšať všetko – od plastovej fľašky až po mapu. Postupne stupňujeme mapovú náročnosť,

v utorok ráno nás čaká ukážka najťažšieho terénu tohto sústredenia. Vyrážame na sever. Po 30min cesty zastavujeme v rozprávkom lese plnom čučoriedok a poriadnych balvanov, no radosť behať! Trošku mrholenia nikoho neodrádza, práva naopak. Forma tréningu – klasika s viacerými motýlikmi na skrátenie, ideálne bolo vychutnať si celé 4km. Poobede nás čakal opäť úplne iný typ terénu – poloostrov Knoso s líniou, ktorú navrhol Filip. Kto behal doteraz tréningy naplno, mal už toho ozaj dosť a tak niektorí využili mapu na prechádzku alebo studené more na uvoľnenie nôh.

Čaká nás deň odpočinku, z ktorého sme mali svalovicu ešte dva dni. Voľno znamená voľno od behania, ale nie ležanie na pláži! V miestnom O-klube sme si požiačlai člny a poďho objavovať krásny švédskeho lesa pohľadadom z vody. 7km dlhé jazero sme prečlnkovali a na konci sme dali na pevnine piknikový obed. Potom chvíľa voľna na kúpanie a oddych a opäť do člnkov. Vo štvrtok sme naplánovali návrat do Ahus – doobeda scoreluaf pri jazere, poobede členité „Záhorie“, more nás láka a okrem toho sa tu máme všetci čo dosť učiť. Nikto z nás nevyužil príležitosť zoznámiť sa s miestnym druhom premnožených afrických prasiatok, ale z druhej strany nám to až tak nevadilo. Poobede sme sa vyhýbali koníkom a užívali ozajstnú orientačnú lahôdku (viď mapy). More sa tento krát na nás nemračilo a tak sme si ho užili zaliate slnkom dosýta.
V piatok ráno ideme opäť testovať naše O-schopnosti do ťažkého terénu zo stredy, len kúsok viac na SV. Porasty tu boli kus zmenené voči realite, ale pretekárom to stavitelia vyzradili a tak nikto nemal veľké blúdenie.
Po namáhavom doobedení sa presúvame na ubytko. Dospeláci ležia polotuhý na deke v parku, decká hrajú futbal akoby ani v lese ráno neboli. Na poobedie máme pripravené okruhy v našom lese. V rastúcim počtom tréningov su všetci sebavedomejší a to je to, prečo sme sem prišli. V sobotu ráno nás čaká rozlúčková klasika 10 min autom od ubytka. Poriadne unavení zbierame sily na jej šťastné absolvovanie. Končíme spoločným obedom od Mareka a Kiky. koniec oficiálneho sústredenia. Posádky sa odčleňujú, Komanovci a Bukováci maj ešte spoločný kus cesty na západ, tak prečo to nevyužiť na mapový tréning? Krásny poloostrov poskytoval poča stréningu úžasné výhľady na more, zatopený lom v strede mapy bol očarujúci. More ľadové a my unavení už takmer dosýta. Takmer preto, lebo sm ešte stihli pokukať miestnu raritu: Ales stenar-geometricky usporiadané balvany na vyvýšenej planine nad morom.
A to je už ozaj bodka za spoločným výletom. Lúčime sa s Komanovcami, ešte z cesty zakývame ich trajektu a už má ozaj každý svoj smer domov.
foto od Komanovci
foto od Laco
do článku sú vložené fotky z Ahus od Jarda Halača
a tu sú mapy (pri okruhoch len niektoré)
Ne ráno Ne poobede Po ráno Po poobede Ut ráno Ut poobede Štv ráno Štv poobede Pia ráno Pia poobede B1 Pia poobede B3 Pia poobede C1 Sob ráno A Sob ráno C Sob poobede C

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *