Pred desiatimi rokmi sme sa vydali na dlhú púť, o ktorej sme nevedeli ako bude pokračovať, dokedy bude trvať a aké prekážky budeme musieť prekonať.

Prešlo desať rokov, trénerská dvojica Maroš a Alena pripravili ozaj veľa tréningov, množstvo kontrol a staviteľských chytákov a môžeme povedať, že to stálo za to.

Z množstva detí, s ktorými sme začínali, ktoré sa k nám v priebehu tých desiatich rokov pridali a ktoré sa OB prestali venovať sa dvaja najšikovnejší junáci Filip Bukovác a Tomáš Kasza ešte dorasteneckom veku (16-17 roční) prebojovali na Juniorské majstrovstvá sveta (kategória 19-20 roční).

A keďže v poslednom čase je celý svet „hore nohami“, už nás takmer ani neprekvapila správa v júli v deň odletu, že „JWOC sú zrušené“. V Portugalsku boli extrémne teploty a hrozné lesné požiare, miestna vláda zakázala v plánovaný týždeň pretekov vstup do lesa.

Nakoniec sa v júli bežali len šprintové disciplíny a lesná časť sa presunula na neskorú jeseň, keď sa ochladí…

Aké to bolo som sa popýtala Filipa…   

• Filip, keby si mal porovnať svoje pocity, keď si stál na svojom prvom juniorskom štarte (šprint) v júli a pár dní dozadu na štarte middle, bol tam „iný“ Filip ako v júli?

Veril som si viac, ale tým, že som predtým nikdy v portugalských lesných terénoch netrénoval (pred JWOC sme mali iba jediný tréningový deň v lese) som mal pocit takmer rovnaký…aj keď v novembri to bolo len kvôli terénu, pred ktorým som mal rešpekt.

• Ako sa Ti páčili / nepáčili exotické terény Portugalska z pohľadu milovníka prírody a O-bežca?

Sú veľmi zaujímavé a špecifické, pre orienťáka zo SR to tým pádom bola nesmierne ťažká orientácia.

• Chcel by si si tam ísť ešte niekedy zabehať (napr. na 5-dňové…)?

Určite áno, aj keď beh v tŕnistých krovinách a na mokrých šmýkajúcich sa skalách neboli veľmi príjemné (smiech…)

• Filip, aké to bolo súťažiť v kráľovskej disciplíne  – na  klasickej trati – s 20-ročnými mužmi o dve hlavy vyššími a 20kg ťažšími?

Bolo to náročné, ale veril som si, že klasiku zvládnem odbehnúť celú (pre čitateľa: normálne je klasická trať v M18 približne 7-8km, na JWOC bola  10,8km) a ako moja trénerka hovorí „so cťou“.

• Mali ste špeciálnu prípravu počas jesene alebo ste to brali ako výlet (=uvidíme ako to bude, veď tam ideme na skusy)…?

Smiech…to nepoznáte Alenku… Áno, úlohou bolo poriadne sa „vypretekať“ na všetkých klasických tratiach na väčších pretekoch široko-ďaleko, byť pripravený na mierku 1:15 000 a získať pocit sebadôvery. Z kondičného hľadiska nám trénerka pripravila „masaker“ v podobe nezvyčajných veľmi intenzívnych a náročných mikrocyklov. Nakoniec (aj keď nebolo mi niekedy všetko jedno) sme to celé zvládli aj s tanečnými tréningami v rámci prípravy na Venčekovú slávnosť.

• Na ktorej z troch disciplín (middle, lesné štafety a long) si sa najviac bavil  a v ktorej si podľa teba (nie podľa výsledkov) podal najlepší výkon?

Najviac ma bavila klasika – to bolo ozaj krásne, ale najlepšie som bežal na štafetách.

• Bol to „krst ohňom“ – takí mladí a v tak náročných terénoch, čo očakávaš od najbližšej sezóny?

Kto ste nás sledovali, tak ste videli, že každá sekunda je jedno miesto – nielen na šprinte, ale aj v lese na 11km trati. Mnohí mi vraveli, že to tak bude už vopred, ale ja som to dáko len tak počúval… To pochopíte, až keď ste tam a pozeráte na vlastné výsledky na obrovskom monitore. Takže som určite vďačný všetkým, ktorí mi túto šancu ponúkli a pomohli ju zrealizovať. A preto si myslím, že ak sa mi podarí nominovať do Rumunska na JWOC, bude to tam veľmi ťažké. Bude treba „šľapať“ naplno od začiatku do konca a v tých kopcoch bežať na maximum celý čas. Chcem popracovať na mape aj kondičke. Psychika bude na prvom mieste – mať v hlave, že ten výkon má byť na 110%.

• To, že u nás doma už jedna strieborná medaila z JWOC a práve z Rumunska visí (Marošova) je pre teba motivácia alebo „nočná mora“?

Jasné, že motivácia !

• Máš nejaký odkaz pre tých, ktorí by niekedy chceli štartovať na JWOC?

Musíte byť namakaní viac, než si dnes viete predstaviť…a v každom tréningu, keď sa vám nechce bežať rýchlejšie si začnite rátať sekundy a teda miesta, ktoré práve strácate…

• Ďakujem za rozhovor a želám veľa zdravia do ďalších tréningov…

V polovici októbra sme oficiálne ukončili celoslovenskú sezónu. Majstrovstvá SR v nočnom orientačnom behu majú síce menej, ale o to viac zarytejších priaznivcov.  Kto raz odhalí čaro NOB, vyhľadáva príležitosti si ho vychutnať. Pritom prínosy tréningu v noci sú neodškriepiteľné. Technika orientácie je špecifická: treba sa zamerať na vybrané objekty a orientovať sa pomocou nich. Na to treba trošku orienťáckej zručnosti, ktorú ale keď trénujeme od najmenších kategórii, vieme veľmi rýchlo túto zručnosť dosiahnuť. Výhodou je, že pretekár vie generalizovať mapu, čo mu pomáha cez denné preteky v technicky náročných terénoch. Tiež udržanie azimutu v tme je náročnejšie, ale o to viac poteší „zašitá“ jama nájdená na prvý pokus v pretekárskej rýchlosti. Čaro tmy a častokrát i hmly dodávajú pretekom ten správny „náboj“. Tým, že je potrebné mať dobrý zdroj svetla okrem bežného vybavenia pre OB, posúva sa disciplína trošku k technickejším športom, ale veď dnes už hádam nekúpite ani švihadlo bez batérii na počítanie preskokov.

        Ja ako tréner som veľký fanúšik NOB v tréningu už aj pre mladšie kategórie a verím, že čísla účastníkov na pretekoch v tejto disciplíne iba porastú. Trošku sa zamýšľam nad slovenským modelom NOB v jeseni, pričom vo väčšine krajín je majstrovský šampionát v tejto disciplíne na jar, pretože O-bežci po zimných mapových tréningoch za tmy  sú „vybehaní s čelovkou“ a majú najvyššiu špecifickú pripravenosť na túto disciplínu. 

Napriek špeciálnym dolaďovacím plánom našich „veľkých“ chlapcov pred lesnou časťou JWOC som sa nechala obmäkčiť a vyrazili sme smer Martin. „Veľké“ výsledky chcú okrem poriadnej práce na tréningoch aj pohodu v deň „D“ a tak sme si objednali ubytovanie v blízkosti zhromaždiska, aby sme po náročnej noci mohli ísť rýchlo do postieľok a ráno poriadne oddýchnutí vyštartovať opäť. Ubytovanie bolo komfortné a tak boli všetci spokojní. K pohodičke prispel aj Maroš ako kuchár- výmyselník a sobotná delikátna večera prispela k skvelým výsledkom aj v nedeľu.

Jediné dievčenské zastúpenie z našej tréningovej skupinky mala Anka a voľba nahovoriť ju na NOB bola dobrá: prvý štart na NOB a hneď medaila sa nepodarí každému. „Veľkí“ chalani potvrdili svoje postavenie v kategórii a očakávané zlato aj striebro sme doniesli vďaka Filipovi a Tomášovi do Bratislavy. Maroš napriek zdravotným problémom potvrdil svoj talent pre OB aj vyhral s prehľadom M35. Alena sa dala do role trénerky a robila nočný tieň pre Lukáša, aby nabudúce už mohol NOB vyskúšať aj v pretekoch sám.

V sobotu nás čakal „midlík“, na stavbu ktorého som ja osobne bola veľmi zvedavá. Očakávania boli naplnené – v technicky náročnom teréne sa uplatnili technicky vyspelí bežci s dobrou kondíciou. A tak to má byť. To že sa nájdu aj „cestovatelia“ – t.j. pretekári, ktorí po štarte  „nasadnú na vláčik“ a nechajú sa vyviezť až do cieľa je pre krajiny s malým počtom pretekárov v kategóriách typické. No a na Slovensku je to tiež tak. A možno sa nám to podarí to budúcna trošku zmeniť trénerskou aktivitou, zmenou v súťažnom poriadku… prítomné decká z FBA opäť bodovali kde sa dalo a všetci sme boli na stupňoch víťazov aj v sobotu.

Nedeľná klasika bola úderom pre netrénovaných-po dvoch pretekoch už mnohým neostalo veľa sily a tak priemerné časy vo všeobecnosti neboli nízke. No ale pravda sa ukázala opäť a kto „na to má“ po pretekoch viezol domov fľašku medíku alebo medovinky – v závislosti od veku.

Za pekné ukončenie sezóny vo skvelom jesennom prostredí ďakujeme usporiadateľom, ktorí prekonali nemalé problémy pri príprave so všetkým možným. Ale koniec dobrý, všetko dobré !

https://photos.google.com/share/AF1QipOv7AI41xiAZChYSROtjtkczohs1IeFI5sxo0aOywYQ1MbJVqjeSr_xxJ-VN7NNXg?key=dlo0amw5RHpyN2FpRjdxeUwyWW5tWURwaFQ2RU5n

Jeseň je každoročne v kalendári O-bežcov nabitá top pretekmi a my sme opäť nechýbali ani na jednom. Po slovenskom šampionáte jednotlivcov sme nasledujúci víkend 15-16.10 zamierili na severozápad do okolia mestečka Dvur Králové nad Labem. Naši dorastenci už mali „v oku“, čo ich čaká, pretože v septembri neďaleko bežali posledné kvalifikačné preteky na český vrchol sezóny – Majstrovstvá štafiet a družstiev ČR. Tie už v piatok klopali na dvere a kvôli dobrej forme sme aj my vyrazili už v piatok. Sobotné ráno bolo jesenné-chladné, cestou nám dokonca v nepríjemnej hmle mrholilo až pršalo. Po príjazde do arény sa ale všetko zmenilo, počasie sa zastabilizovalo na zamračené a všetko mohlo začať. Postup na tieto preteky nie je jednoduchý, počas roka treba odbehať niekoľko kvalifikačných závodov, čo sa slovenskej časti PBM kvôli nabitej repre sezóne nepodarilo. A tak Filip štartoval v „B“ a Tom súťažil „ostošesť“ v mixoch. Terezka-keďže dievčat je málo aj v ČR-štartovala na prvom úseku v jedinej dievčenskej PBM štafete W18. A darilo sa jej pekne, štafeta skončila na krásnom 5.mieste, pričom všetky tri dievčatá sú mladučké (15,16,16) a kariéru majú pred sebou. Filipova štafeta skončila na peknom 12.mieste zo 42 štafiet, pričom Filip na druhom mieste „stiahol“ z 30.miesta na 14.miesto. Tomáš súťažil v mixovej štafete a získaval vzácne skúsenosti na prestížnom prvom úseku. My s Marošom sme v roli veteránom robili „support“ pre mladých, ale tiež sme si v českými kolegami pekne zasúťažili…

Súťaž družstiev je rôzna v rôznych kategóriach. V MW18 ide v podstate o 7- člennú štafetu (3dievčatá + 4chlacpi), vo veteránoch sú družstvá 5 členné. Vždy začínajú muži. Terezke sme nachystali druhý úsek, Filipovi piaty. Krásne rozbehnutý závod sľuboval divákom veľa, keď Filip po skvelom výkone odovzdával na prvom mieste, pričom na svojom úseku zvýšil náskok družstva o vyše minútu. O-štastie je ale vrtkavé a aj k nám sa nepriklonilo až tak ako mohlo. Konečná bronzová medaila zo 41 družstiev je pre mladučké družstvo ale skvelým dôvodom na ďalšiu prácu do budúcnosti. Tomášove mix družstvo obsadilo v najviac obsadenej kategórii krásne druhé miesto.

My tréneri sa už na ňu chystáme a tešíme, tak verím, že aj mladí majú motiváciu….

V sobotu sme sa zobudili do chladného zamračeného rána s predpoveďou dažďa. Ideálne počasie na Majstrovstvá Slovenska na dlhej trati, ktoré sa konali v našich domácich terénoch na Peknej ceste v Bratislave. Vrchol slovenskej sezóny je cieľ, na ktorý sme celý rok trénovali, a všetci sme sa na trať veľmi tešili. Po otrasení nervozity na štartovacej čiare sme podali skvelé výkony a predviedli to, v čom sme najlepší – vyhrávať preteky. Ovládli sme väčšinu dorasteneckých kategórii a medaile sme brali aj z veteránov.
Naše výsledky: 8xzlato, 2xstriebro a 3xbronz
V kategórii W35 naše pretekárky dokonca obsadili všetky medailové pozície.

V nedeľu nás čakal slovenský rebríček jednotlivcov a na programe bola stredná trať situovaná na zarastených lúkach a hustníkoch. Opäť sme potvdili skvelú formu a brali pódiové umiestnenia.

https://photos.app.goo.gl/Qw2yJ24Y7jgDbALD7

Prvé väčšie preteky českej jesennej časti sezóny sa konali neďaleko mesta Zlín. Konkrétne bolo centrum v dedine Rusava na úpätí Hostýnskych vrchov. Naša výprava sa vydala na cestu až v sobotu, keďže Zlín predsa len nie je tak ďaleko.

Preteky svetového rankingu v elitných kategóriách, v ostatných Národný rebríček ČR dávali tušiť extrémnu náročnosť – mapovú aj kondičnú.

Sobotný program bola dlhá trať. Terén bol typický na miestne pomery, tj. extrémne kopcovitý, občasné skalné polia, mnohé hustníky a zmeny priebežnosti. Staviteľ tratí presne vedel čo robí, preto boli na trati mnohé voľby postupov a chytáky. Zároveň bola trať aj fyzicky náročná. Nebolo vôbec ľahké celú trať absolvovať.

Napriek tomu, že preteky neboli od Bratislavy až tak ďaleko, boli ďalej než aby sa oplatilo ísť na noc domov. Prenocovali sme preto na zhromaždisku. Nepršalo, našťastie. A zjavne tu nežijú vlkodlaci, pretože aj keď bol spln, noc sme prežili.

V nedeľu bola na pláne krátka trať. Organizátori opäť plnohodnotne využili terén, ktorý bol, mimochodom, úžasný. Ťažké postupy v strmom kamenistom svahu, pár ľahších a rýchlych po rovine, potom zbeh do zavretej pasáže a hľadanie čistín v hustníkoch. Nebolo to nič ľahké, pretekári museli neustále meniť tempo a čítať podrobne mapu. A hlavne sa niekde neprizabiť.

Z Farmaceutov v cudzích dresoch bežali aj Hanka Šmelíková a Peter Glončák.  

Po vyhlásení výsledkov, kde český klub PBM, za ktorý v dorasteneckom družstve behajú filip, Tom aj Terezka vyhral pohár Centra historie OB, sme sa zbalili, zložili stany, naložili sa do auta a vyrazili domov. Snáď sme sa niekam zas posunuli a snáď budeme niekedy lepší.

No a podstatné dáta:

Sobota:

H12C 3.66 km, 90 m, 11 kontrol: Lukáš 26.miesto/strata 32:43

H18A 8.74 km, 425 m, 19 kontrol: Filip 13.miesto /strata 9:04, Tomáš 34.miesto /strata 25:58

H21A 12.16 km, 690 m, 21 kontrol: Peter Glončák  9.miesto/ strata:18:40 ,  Maroš 12.miesto/ strata 22:05

D16A: 5.44 km, 240 m, 12 kontrol: Tereza 35.miesto/ strata 14:38

D16B 4.41 km, 200 m, 10 kontrol:  Lea 19.miesto /strata 28:19

D18B 5.01 km, 215 m, 12 kontrol: Anka 16.miesto /strata 20:00

D35B 5.94 km, 260 m, 14 kontrol: Alena 6.miesto/strata: 10:45

D50B 4.46 km, 160 m, 10 kontrol: Hanka 4.miesto/ strata 7:07

Nedeľa:

H12C 2.05 km, 85 m, 12 kontrol: Lukáš: 17.miesto/strata: 17:02

H18A 3.12 km, 125 m, 15 kontrol: Filip 9.miesto /strata 3:02, Tomáš 31.miesto /strata 7:14

H21A 4.79 km, 185 m, 19 kontrol: Maroš 26.miesto/strata 8:18, Peter Glončák 39.miesto/ strata:11:59  

D16A 2.44 km, 90 m, 13 kontrol: Tereza 35.miesto/ strata 7:47

D16B 2.33 km, 75 m, 9 kontrol:  Lea 18.miesto /strata 10:58

D18B 2.52 km, 110 m, 11 kontrol:  Anka 22.miesto /strata 31:21

D35B 3.05 km, 130 m, 15 kontrol: Alena 13.miesto/strata: 15:39

D50B 2.36 km, 95 m, 10 kontrol: Hanka 1.miesto

A ozaj posledný prázdninový víkend sme spali doma… priatelia z blízkeho (konečne!) Pezinka pripravili dvojkolo INOV cupu – tentokrát na middle a klasickú trať v katastri obce Limbach. Zhromaždisko bolo síce vzdialené civilizácii (šlapali sme 1,6km od parkoviska v lese), ale pekné a vhodné.

Sobotná krátka trať preverila rýchlosť práce s mapou vo vysokom tempe – stačilo „len držať azimut a rýchlo bežať“: ale zasa až tak ľahké to nebolo, ako je vidieť z výsledkov. Nedeľná trať zasa preverila kondičku – v mladších kategóriách sme si teda zabehali takú správne náročnú klasiku. Celkovo boli preteky pekné, Farmaceuti obsadili v súťaži klubov pekné tretie miesto, čo pri malej hŕstke našich zástupcov bol slušný výsledok.

Výsledky po dvoch dňoch:

Prvé miesta: Baška, Boris, Filip, Rebecca, Hanka. Druhí boli: Lea, Luky a Tom. Bronz patril Alene, Petre, Peťkovi K.    

Fotil Marek Koman.

Pohár oslobodenia mesta Pezinok_0309_0409_2022 – Fotky Google

Na predposledný víkend prázdnin sme vyrazili na ďaleký-ďaleký západ. My dospelí sme už na konci leta celkom „ucestovaní“, ale čo by tréner neurobil pre svojich zverencov?

A prečo práve West cup?

„Prostor závodu nabízí pestrou přírodní směsici krušnohorských terénů. Střídají se jednotlivé druhy lesa (starší hospodářský les, převážně smrkový, místy bukový či olšový, v některých místech smíšený, ale i nový, aktuálně hospodářsky využívaný les s množstvím porostových druhů všech prostupností). V nejvyšší části je horský les bez větších zásahů lidské činnosti s nižší hustotou cest, odrostlý vysoký les se střídá a prolíná s rozrůstajícím se novějším náletovým porostem a přirozenými pasekami (podmáčené otevřené i lesní plochy se střídají s plochami klečí). V okolí rezervace Oceán je téměř skandinávský terén – lesní porost – hustý nebo naopak prořídlý s množstvím hlubokých potoků a vodotečí a místy i s vyšším borůvčím. V některých oblastech je výskyt skalních objektů.“

A po našom:

Pretože les na asfaltkou je už embargovaný priestor na JWOC 2024, tak aby naši mládežníci vedeli, prečo im robím také plány ako robím. Nech vedia a vidia, čo ich čaká a aby rozumeli náročnej kondičnej aj mapovej príprave, ktorá ich čaká…

Takže preteky u Toma, Terezky a Filipa sme poňali ako tréning na oboznámenie sa s náročnými terénmi a v rámci tréningu sme ich prihlásili do ostaršených kategórií, nech si teda ten ďaleký západ vychutnajú plnými dúškami. Malkáči (Bobo, Baška, Luky) a Mirka išli objavovať nový pohľad na letné preteky. Maroš ako nasadený pretekár našej výpravy v kategórii H21 mal udávať tempo pre Filipa a Tomáša, no a Alena to mala celé „iba“ zastrešiť.

A to, že sme si to vychutnali svedčia fotky, časy aj mapy z pretekov. Vo štvrtok sme mali mapový tréning a to bol aj deň, kedy sme posledný krát počas tejto „víkendovky“ videli slniečko. Ešte že sme stihli krátky výlet do Perninského rašeliniska, čo nám malo pomôcť k psychickej a taktickej príprave na nasledovné tri etapy. Filip síce opäť dostal svoju chronickú „čučoriedkovú chorobu“, našťastie mu to nepokazilo skvelé výsledky.

Ďalšie tri pretekové dni boli už len búrky, dážď, mrholenie alebo to isté v pomiešanom poradí.

Ustáť to celé psychicky (zelená mapa plná modrých čiar vyjadrovala podmáčaný les s pasážami nepriechodnej kosodreviny plnej meliorákov a zradných mikrosvetliniek, všade „milión“ pretekárov a plný les kontrol a do toho skvelý stále prítomný dážď) vyžadovalo ozajstné sústredenie a kus dobrej vôle vo vrecku.

Našťastie sme veselá skupina, ktorú len tak nič nerozhádže a tak sme si to všetci užili v zdraví a dobrej nálade. Tréningový efekt ešte predbehol očakávania trénerky, takže s akciou vyjadrujem veľkú spokojnosť a hodnotím ju ako veľmi prospešnú.

Výsledky: prvá/druhá/tretia etapa

H21: Maroš 32, Filip 35, Tom 49 zo 101pretekárov /Filip 18, Maroš 23, Tom 39/Maroš 18, Filip 23, Tom 43

H12: Luky 15, Bobo 25/ Bobo 7,Luky 18/Bobo 3, Luky 13

W18: Terezka 9/13/8

W10: Baška 6/ 7/5

T3: Mirka 9/16/13

W35: Alena 39/39/ 23

Samozrejme, tesne pred odchodom slniečko vyšlo a dlhou cestou domov sme sa už len parili v aute spolu s vyparujúcimi sa vlhkými vecami a stanmi.