Na predposledný víkend prázdnin sme vyrazili na ďaleký-ďaleký západ. My dospelí sme už na konci leta celkom „ucestovaní“, ale čo by tréner neurobil pre svojich zverencov?
A prečo práve West cup?
„Prostor závodu nabízí pestrou přírodní směsici krušnohorských terénů. Střídají se jednotlivé druhy lesa (starší hospodářský les, převážně smrkový, místy bukový či olšový, v některých místech smíšený, ale i nový, aktuálně hospodářsky využívaný les s množstvím porostových druhů všech prostupností). V nejvyšší části je horský les bez větších zásahů lidské činnosti s nižší hustotou cest, odrostlý vysoký les se střídá a prolíná s rozrůstajícím se novějším náletovým porostem a přirozenými pasekami (podmáčené otevřené i lesní plochy se střídají s plochami klečí). V okolí rezervace Oceán je téměř skandinávský terén – lesní porost – hustý nebo naopak prořídlý s množstvím hlubokých potoků a vodotečí a místy i s vyšším borůvčím. V některých oblastech je výskyt skalních objektů.“
A po našom:
Pretože les na asfaltkou je už embargovaný priestor na JWOC 2024, tak aby naši mládežníci vedeli, prečo im robím také plány ako robím. Nech vedia a vidia, čo ich čaká a aby rozumeli náročnej kondičnej aj mapovej príprave, ktorá ich čaká…
Takže preteky u Toma, Terezky a Filipa sme poňali ako tréning na oboznámenie sa s náročnými terénmi a v rámci tréningu sme ich prihlásili do ostaršených kategórií, nech si teda ten ďaleký západ vychutnajú plnými dúškami. Malkáči (Bobo, Baška, Luky) a Mirka išli objavovať nový pohľad na letné preteky. Maroš ako nasadený pretekár našej výpravy v kategórii H21 mal udávať tempo pre Filipa a Tomáša, no a Alena to mala celé „iba“ zastrešiť.
A to, že sme si to vychutnali svedčia fotky, časy aj mapy z pretekov. Vo štvrtok sme mali mapový tréning a to bol aj deň, kedy sme posledný krát počas tejto „víkendovky“ videli slniečko. Ešte že sme stihli krátky výlet do Perninského rašeliniska, čo nám malo pomôcť k psychickej a taktickej príprave na nasledovné tri etapy. Filip síce opäť dostal svoju chronickú „čučoriedkovú chorobu“, našťastie mu to nepokazilo skvelé výsledky.
Ďalšie tri pretekové dni boli už len búrky, dážď, mrholenie alebo to isté v pomiešanom poradí.
Ustáť to celé psychicky (zelená mapa plná modrých čiar vyjadrovala podmáčaný les s pasážami nepriechodnej kosodreviny plnej meliorákov a zradných mikrosvetliniek, všade „milión“ pretekárov a plný les kontrol a do toho skvelý stále prítomný dážď) vyžadovalo ozajstné sústredenie a kus dobrej vôle vo vrecku.
Našťastie sme veselá skupina, ktorú len tak nič nerozhádže a tak sme si to všetci užili v zdraví a dobrej nálade. Tréningový efekt ešte predbehol očakávania trénerky, takže s akciou vyjadrujem veľkú spokojnosť a hodnotím ju ako veľmi prospešnú.
Výsledky: prvá/druhá/tretia etapa
H21: Maroš 32, Filip 35, Tom 49 zo 101pretekárov /Filip 18, Maroš 23, Tom 39/Maroš 18, Filip 23, Tom 43
H12: Luky 15, Bobo 25/ Bobo 7,Luky 18/Bobo 3, Luky 13
W18: Terezka 9/13/8
W10: Baška 6/ 7/5
T3: Mirka 9/16/13
W35: Alena 39/39/ 23
Samozrejme, tesne pred odchodom slniečko vyšlo a dlhou cestou domov sme sa už len parili v aute spolu s vyparujúcimi sa vlhkými vecami a stanmi.