Po dlhom lete z Budapešti do Porta a asi dvojhodinovej ceste autom sme sa dobojovali na naše ubytovanie. Bývali sme v mestečku Penalva de Castelo neďaleko centra pretekov.
Pretože bol JWOC v lete v Portugalsku, kde býva teplo a občas horia lesy, zakázali miestni správcovia vstup do lesa. To by neznelo tak zle. Lenže my sme v tom lese chceli behať. Takže organizátori museli hľadať nejaké riešenia.
Prvý a druhý deň prebehli ešte podľa plánu. Keďže prvá disciplína bola práve šprint mimo lesa, tak sa vlastne nič vážne nestalo. Prvý deň bol tréning a druhý sa už bežalo na ostro. Preteky samotné sa konali v obci Carapito. Trať bola technická v úzkych uličkách s mnohými umelými zábranami, ktoré dokázali sťažiť výber cesty ku kontrolám. Záver bol aj kúsok lesom za mestečkom, ktorý našťastie nehorel.
Organizátori prišli s riešením zásadného problému s lesnými disciplínami. Pridali do programu šprintové štafety a tzv. urban relay (tj. mestské štafety). Len šprintové však mali mať prívlastok majstrovské, lebo urban relay nie oficiálna disciplína. Takže nás čakali už len dve disciplíny počas piatich dní.
V utorok malo byť voľno, tak sme to vzali na tréning do Dornelasu. A mali sme celkom šťastie, keďže, ako sme potom zistili, sa urban relay mali konať práve tam. Mestečko bolo pekné, tak ako aj tie ostatné. Poobede sme na ubytovaní relaxovali pri bazéne a snažili sa počas portugalských letných dní schladiť.
Šprintové štafety v stredu sa konali tam kde šprint. Bolo by ale príliš ľahké bežať v podstate zas takú istú trať, takže organizátor zmenil postavenie zábran, čo nás celkom nachytalo. A narozdiel od šprintu si dali záležať aby to nikto neposlal cez súkromné pozemky.
Štvrtok, opäť voľný deň. Dali sme tréning trochu ďalej od ubytovania. Tam sme navštívili ešte miestnu skalu v strede mesta z ktorej bol celkom fajn výhľad. Obed sme mali v reštaurácii v Aguiar da Beira (centrum pretekov). Pri reštaurácii bol bazén a tak sme tam ostali a chvíľu sa socializovali aj ostatnými reprezentáciami.
Posledné preteky sa konali v piatok. Ako už som spomínal, centrum bolo v Dornelase. Formát štafiet bol taký ako pri lesných štafetách. Trať znova poznačili umelé zábrany a samozrejme trochu aj narýchlo príprava tratí. Keď človek musí skákať po paletách aby vyliezol na dvojmetrový múr tak to úplne nevypovedá o profesionalite. Po nás sa ešte bežali preteky trénerov, vrchol celého týždňa.
V sobotu už sa nič nedialo. Deň sme strávili v športovom centre v Aguiari, kde sme opäť mali obed a zároveň nás tam čakali rôzne sociálne aktivity. Večer už len spoločná večera a záverečný banket. Následne cesta domov s tým rozdielom, že sme prilietali do Viedne.
Taká bola prvá časť tohtoročného JWOCu, ktorého lesné disciplíny boli preložené na november.
No a pár dôležitých údajov: Obaja naši borci mali v čase pretekov 16 rokov a súťažili medzi 19-20 ročnými reprezentantami z iných krajín.
Výsledky šprint: 3,3km
Filip 93.miesto (strata 3:39), čas: 17:24
Tomáš 123.miesto (strata 5:04), čas: 18:49
Šprintové štafety:
Štafeta A: Filip vybiehal na 2.úsek z 23.miesta a odovzdával na 28.mieste so stratou 2,48min na vedúcu štafetu. Celkovo skončila štafeta na 10.mieste so stratou 4:19 na víťaznú štafetu (zloženie: Miklušová Tamara, Bukovác Filip, Roháč Martin, Kováčová Zuzana).
Štafeta B: Tomáš vybiehal z 27.miesta a odovzdával 37. so stratou 4,38min. Z jednej krajiny bola oficiálne hodnotená len jedna štafeta, neoficiálne slovenské „B“ (Ľubka Weissová, Tomáš Kasza, Martin Knor a Viki Kostercová) obsadilo 48.miesto, celkový počet štartujúcich štafiet bol 52.
Mestské štafety: 3-členné/dĺžka: 4,3km
Z našich chlapcov v nasadenej bežal len Filip (zloženie: Martin Roháč 17:01, Filip Bukovác 18:54, Martin Knor 19:30). Štafeta skončila na 25.mieste zo 41.oficiálnych štafiet.