Prešiel prvý adventný týždeň, vy rozmýšľate, aké preteky nás ešte v tomto kalendárnom roku čakajú, ale neviete si spomenúť…A vtom vám to napadne! Mikúlašske preteky, kde ani začiatočník či menej úspešný pretekár neobíde naprázdno!

Ráno sme sa zobudili do veľmi nepekného, studeného a hmlistého rána, s nevôľou sme vstávali z postelí, ale akoby zázrakom sa po príchode do Malinova úžastne vyčasilo a svietilo slniečko (niektorí odvážlivci dokonca behali v tričkách s krátkym rukávom). Všetci sme sa na trate do krásneho malinovského parku s kaštieľom tešili, pre tých starších(MW16 a viac) bola opäť pripravená tradičná “mlynkovina”(nie klasická trať, ale nejaká zaujímavejšia). Tentoraz sa totiž bežalo podľa línie a na konci trate bol ešte rýchly cintorín kontrol. A čo bolo na týchto pretekoch najlepšie? Okrem balíčka, ktorý dostal v cieli každý bežec a palaciniek samozrejme to, že na Mikuláša predsa nie je nikto diskalifikovaný! Za chýbajúcu kontrolu sa totiž trestalo “iba” 2 minútami navyše k výslednému času.

A ako sme dopadli? Aj na týchto pretekoch sa odrazilo, ako sme celý rok poctivo trénovali, a tak bolo znovu na popredných priečkach vidieť mnohých Farmaceutov. Borko a Peťko sa v kategórii M10 umiestnili veľmi tesne obidvaja s rovnakým časom na 4. mieste, v kategórii M14 sme si spravili klubové preteky, pretože Filip Bukovác skončil na 1. mieste, Tomáš Kasza na 2. a Kubo Berčík na 3., v M19 súťažil Maroš Bukovác s oveľa mladšími súpermi, ale opäť preukázal, že by sa ho mali báť a skončil na 3. mieste, v M40 sa na 2. mieste umiestnil Martin Borský, z dievčat zahviezdilaRebecca Herna vo W14 na 1. mieste a 2 sekundy za ňou na 2. mieste Terezka Kendrová, vo W18 sa na 1. mieste umiestnila Michaela Patassiová, vo W19 na 3. mieste Styková Jana a vo W40 na veľmi tesnom 4. mieste máme Hanku Šmelíkovú.

Veselé Vianoce!

Tereza Kendrová, W14

foto od Marek

V piatok sme začali sústredenie spoločným behom, na ktorý sme vybiehali už potme a v daždi. Časť účastníkov pricestovala až po tréningu, potom nasledovala večera a ubytovanie sa. Spali sme na 2 rozličných chatách.
V sobotu sme sa zobudili zavčasu – niektorí už o 6:30 do studeného rána -7°C so snehom asi po podrážku na bote. Na sústredení nám ako obvykle varil Marek a ako vždy na raňajky kašu. Doobedný tréning znamenal pre veľkých výbehy kopcov + na záver ultrašprint , kde sme mali robiť chyby zo zakyslenia mozgu. To sme splnili všetci. Malkáči mali krátku traťku- náš ultrašprint a tiež behali kopce -len o tom nevedeli. Za úlohu mali čo najrýchlešie premiestniť všetky kuželky zospodu kopčeka na vrch. Čím skôr ich poprenášajú, tým skôr sa môžu ísť hrať…
Po obede zase beh v skupine, kde malkáči išli na výlet. Po tréningoch sme išli do plavárne, kde Timo vydržal v ľadovom bazéniku 1min, Maroš 25s, Kubo a Filip 10s a ostatní sa tam ani neponorili. Inak bola voda teplá a zábava tam bola stále, keďže nás tam bolo veľa. Keď sme sa vracali na chatu stále mrzlo.
V nedeľu ráno stále mrzlo. Bežali sme štafety, kde sa k nám pripojil aj Dušan. Zapojili sa všetci, ktorí mohli a víťazná štafeta získala starú bežku bez viazania. Poobede sme bežali beh v skupine a malkáči šli na túru do skál, kde našli starú motorku. Nakoniec Lacovi zamrzlo auto, tak sme ho tam chvíľu rozmrazovali, ale dopadlo to dobre a v Bratislave sme boli o siedmej.
napísal Filip Bukovác

foto od Kristínka
Turistika malkáči _foto Alena
foto od Vladáš
a ešte aj od Peti:

V stredu sme z Bratislavy vyrazili v Marošovej novej dodávke. Cesta bola príjemná a takmer ničím nerušená. Po príchode nás prekvapilo maďarské teplo.
Keď už tu boli všetci tak sme dostali základné pokyny a vyrazili sme na prvý tréning. Nebol moc dlhý ale ako stvorený na chyby a preto tam niektorí boli takmer hodinu.
Po tréningu sme sa išli ubytovať. Hotel vyzeral prekvapivo luxusne ale izby už tak úplne luxusne nevyzerali. Ale spať sa v nich dalo takže až tak veľký problém to nebol. Dokonca ani jedlo nebolo špatné aj keď sme kvôli nemu museli chodiť do blízkeho tábora pre deti. Večer sme ešte mali malú teóriu.
Na druhý deň sme mali skoro ráno rozcvičku. Potom raňajky a tréning.
Tréning-long nevyzeral vôbec vábne. Už len na štart trebalo brodiť bahnitú cestu. Trať nebola o nič lepšia. Hustníky trhali, ryhy desili a kontroly sa schovávali. Niektorý účastníci sa dokonca sťažovali že boli blízko smrti! Ale terén bol inak veľmi krásny.
Poobedňajší tréning bol šprint. Rýchla trať proti ostatným nebola vôbec ľahká. Mnoho ľudí sa nechalo nachytať na zakázaných priestoroch. Po tréningu sme ešte mali krátky nácvik techniky behu.
V piatok ráno nás zas čakala rozcvička skoro ráno. Potom raňajky a tréning.
Tréning bol middle na takmer tom istom priestore ako long deň predtým. Ale kratšie postupy a iný prístup a urobili tréning tiež nesmierne zaujímavým. Ale tŕne ktoré tam boli stále neľútostne trhali každý kus oblečenia ktorý videli.
Poobedný šprint bol hneď pred ubytovaním. Trať bola vcelku jednoduchá, ale bol tam občas nejaký zádrhel. Takmer každý urobil aspoň malú chybu, aj keď bol úplne skúsený. Potom sme ešte v rámci Slovenska sme ešte skúšali techniky behu a strečing či posilňovanie.
Na druhý deň nás čakal už len jeden tréning. Bol to long, ktorý nebol úplne najľahší hlavne po fyzickej stránke. A zopár ľudí bolo disk lebo bežali cez zakázané priestory.
Poobede sme mali voľno, počas ktorého sme trénovali techniku behu a iné ďalšie dôležité veci pre správny a rýchly beh. A potom sme si to už len večer prebrali čo robil kto zlé a ako to má zlepšiť.
Posledný deň nastal až nečakane rýchlo. Čakali nás už preteky Salgó kupa, na ktorých sme sa porovnávali aj s ostatnými pretekármi, nie len s tými čo boli na sústredení. Potom už len obed a cesta domov.
Celkové zhodnotenie: Sústredenie bolo fajn a pre niektorých aj veľmi poučné a hlavne zábavné.

Výsledky Salgo kupa
napísal Tom Kasza

No a aby nebolo ľúto malkáčom a nováčikom, že oni štartovacie sústredenie nemali, Kristínka „gúglila“ toľko, až „vygúglila“ dostatočne veľkú chatu pre nás ostatných. Maroš sa poriadne musel hecnúť, aby zo staručkých máp vytvoril niečo aktuálne, na čom sa dá robiť aká-také orientácia. A že je „pán  Kartograf“ a počítačovo zdatný, tak sme si my ostatní užívali pekné sústredenie o okolí Jelenca. Deťom sme ukázali, na akých mapách sa behalo, keď bola nežná revolúcia (to keď ešte neboli mobily…) a do rúk sme im vložili tú aktuálnu, ktorú vytvoril Maroš. K tomu Marekova výdatná strava, Alenkine rozcvičky a 23 farmaceutov sa opäť nenudilo. V piatok sme začali nočnou hrou, v sobotu sme mali dvojičky pár-nepár, poobede okruhy, v nedeľu klasiku. Nováčikov sme tieňovali, niečo sme ich púšťali už samých, akcia vydarená z pohľadu trénerov aj detí…
foto od Komanovci

Kvôli veľmi natiahnutej sezóne je tento rok jeseň neuveriteľne dlhá – našťastie nielen O-kalendárom ale aj reálne krásnym počasím. Z tohto faktu sa kde-kto teší, ale zodpovedným trénerom pribúdajú vrásky – pretekári potrebujú niekedy aj „vypustiť“ neustále cestovanie, pretekanie, tréningy a vôbec robiť niečo iné ako OB…O to sme sa snažili aj u nás v klube, a tak sme v „údernej jednotke“ minimalizovali tréningy v týždni. No ale odmietni víkend na Milovách…kto bol snami na tábore, vie, o akom peknom teréne vravím a kto pozná ZBM, vie o akej konkurencii vravím. Takže sme pekne nasadli  do áut a 9 FBA brázdilo vysočinským lesom s mapou v ruke aj tento víkend. Mapová príprava sa skladala zo 4 tréningov – stmievajúci middle, klasika, middle s cintorínom kontrol v závere a samozrejme štafetky. Cieľ tohto sústredenia sme určite naplnili a hlavne sme otvorili novú stránku v tréningovom denníku…(teda u nás nový excelovský hárok ♠)