Propozície na preteky 2. kola štafiet ZO v OB 22.4.2017 na Kačíne sú tu:
Propozície štafety Kačín

Posledná zimná nedeľa priniesla so sebou chladné a veterné počasie s občasným mrholením. Našťastie nebolo teplo a tak sa hodila aj dáka čapica na hlave. A to bolo veľmi dobre, lebo nás opäť bolo vidieť. Na každom kroku sa dala stretnúť farmaceutická čelenka, alebo čapica. Bodaj by nie, keď nás tam bolo 43!

A kdeže sme to boli? Neďaleko Lozorna na Biofarme Príroda, ktorá sa stala na tento deň centrom rapiďáckych pretekov Prvý jarný kufor. Od čias, kedy náš tunajší svet opustil Peter Sláma, preteky sú venované aj spomienke na neho. Už tradične sa jeho usmievavá tvár pozerá na štartujúcich z fotografie na štarte.

Pre kategórie  M,W16  a vyššie boli pripravené netradičné trate s voľným poradím kontrol okrem prvej, predposlednej a poslednej kontroly. Okrem správneho hľadania kontrol bolo teda dôležité pozbierať kontroly aj v optimálnom poradí. Niekomu sa to podarilo dobre, niekomu ešte lepšie a niekomu to robilo problémy. Detské trate do M,W14 mali klasické trate.

Už tradične najúspešnejšia bola rodinka Bukovácov. Maroš vyhral hlavnú kategóriu mužov, Alena bola v ženách tretia a Filip vyhral medzi chlapcami do 12 rokov. Na vyhlásení výsledkov sa však objavili aj ďalšie mená. Do prvej trojky sa podarilo dostať ešte týmto našim pretekárom.

M10 – 3. miesto: Maroš Golian, M40 – 1. miesto Matej Borský, M55 – 3.miesto Viktor Mikluš, RD – 2. Katka Spišiaková, W10 – 2.miesto Lea Kotuliaková, W12 – 2. mesto Terezka Kendrová, 3. miesto Rebecca Herna, W16 3.miesto Patassiová Michaela, W18 1.m. Tereza Pružincová, 2.miesto Tereza Števicová, W19 – 2.miesto Jana Styková.

 foto Prvý jarný kufor 2017

Prvé viacdňové preteky v tomto roku absolvovala malá výprava FBA v Slovinsku v okolí Lipice. Vycestovali sme v piatok na obed, večer sme sa ubytovali v Postojnej v jednej maličkej učebni tamojšej školy a následne sme urobili nájazd do Lidlu. V sobotu dopoludnia sme sa na tréningu oboznámili s krásami krasového terénu a tiež sme si popozerali, ako sú tieto krásy zakreslené v mape. Akcia bola venovaná hlavne našim novým nádejám Terezkám (Terezka Pružincová a Terezka Števicová), ktoré sa v takto náročnom teréne ešte nikdy nenachádzali. Po prvom kontakte s mapou nás čakala prvá etapa. A tu sa ukázalo, že dievčatá nie sú už začiatočníčky, lebo kategóriu začiatočníkov s veľkým náskokom vyhrali. V nasledujúcich etapách teda dostali pokyny, aby si na trati komplikovali život, vynechávali cestičky, bežali do kufru a následne sa hľadali. Jednoducho si nacvičovali situácie, do ktorých sa môžu počas pretekov dostať. Bola to naozaj neľahká úloha dobrovoľne odbočiť z jednoznačného postupu a odbočiť do hustníkov medzi závrty. Ale zvládli to zodpovedne. V poslednej etape opäť s prehľadom obsadili prvé priečky. Ja som si na svojich tratiach občas skomplikovala život aj bez špeciálnych pokynov a dosť nedobrovoľne. Takže moje výsledky za jednotlivé etapy boli striedavo dobré a nie veľmi dobré. Palo si užíval eliťácke trate a po každej etape nám nachystal ešte ďalší mapový tréning. K výživnej mapovej príprave sme ešte pridali pekný ranný výbeh na východ Slnka na najvyšší a najkrajší  kopec v blízkom okolí a večernú bežeckú prehliadku prístavného mesta Terst v Taliansku.

Tradične, ako každú jar, sme sa vybrali aj tento rok k južným susedom privítať jar v lese.
Vzhľadom k organizovaniu pretekov OR v Lamači sme vynechali sobotný „prológ“ a ukázali našu silu až v nedeľu v lese.
Ráno nás privítalo chladné počasie – zamračené a len 2 st. C, čo predpovedalo neľahký pobyt v lese. Myšlienky cestou na štart – čo obliecť alebo vyzliecť sa striedali s prianím, nech sa len nespustí dážď. Ale jarné „kvítečky“ cestou na štart zahnali škaredé myšlienky na dážď a už som mastila na jednotku…
Na výkony Maroša aj Aleny sa podpísalo ponocovanie spôsobené prípravou našich  pretekov počas posledných dvoch týždňov, ostatní bežali zo všetkých síl, čo nám prinieslo pekné výsledky.
Keď som dobehla, chlapci už mali rozohraté medzinárodné stretnutie vo futbale, o chvíľku začalo snežiť a farmaceutický tradičný cieľ jarných pretekov – cukráreň v dedinke Nyúl sa nezadržateľne blížil.
Ešte vyhlásenie, na ktorom si si pri pohľade na našich vravela: „Áno, práca v klube má svoj význam“ a sup na krémeše a veterníky…