Posledné dni prípravy ubehli ako voda, tričká sú oprané (4 plné pračky), nasadať do áut a odjazd…

Máme za sebou 3 oficiálny ročník O-campu. Po dvoch rokoch na slovenskej pôde sme si odskočili na západ – do Českej republiky, okres Jihlava, obec Řásná, Camp Velkopařezitý.
Krásne prostredie na OB-priestor, ktorý veľmi často využívajú českí orienťáci na tréningové tábory a sústredenia nenechal ľahostajných ani nás. Typický vysočinský terén – netypický pre Slovákov bol úžasným priestorom na zlepšovanie orientačných techník. Využili sme ho najmä na nácvik a zdokonaľovanie behu v teréne podľa azimutu.
Účastníci (73) boli rozdelení do skupín podľa vekových kategórií ako v OB pod vedením určených trénerov. K dispozícií boli tri trate podľa náročnosti: A,B,C.
Staviteľmi tratí boli Maroš Bukovác, Rišo Balogh a Alena Bukovácová. Všetky kontroly roznášal Maroš.Trénermi v jednotlivých skupinách boli: Rišo a Hanka Balohgovci, Monika a Marek Urbanovci, Barborka Vorlíčková a Alena Bukovácová. O desiate a olovranty sa vzorne starali Janka Pajgerová a Peťa Rebrová za pomoci ostatných dospelých.
Všetkým, ktorí pomohli k zabezpečeniu všetkých činností, aby deti boli spokojné ešte raz verejne ďakujem.
Absolvovali sme 12 mapových tréningov: kempingovú klasiku, odvážne okruhy, šialený šprint, aktívne azimuty, cintorín control a cartografia k tomu, oválne okruhy, šťavnaté štafety, náročný nočák, rubínová retiazka, tajomný Telč, rozvážny rogaining, záves zober.
K tomu jednu nočnú hru, jeden turistický výlet na hrad Roštejn (11 km), poplávali a pobláznili sme sa v rybníku niekoľko hodín, pred chatkami pod vedením Hanky a Zorky Bologhových pretancovali pár pekných chvíľ.
Len pre informáciu: kategória B nabehala priemerne 170 kontrolných stanovíšť + tréning „cintorín kontrol“ (tu dali niektorí aj ďalších 60 kontrol).
Žiadny pretekár nebol zranený (3 ľahké podvrtnutia členkov – z toho dve kvôli nevhodnej obuvi pretekárov!), pár uštipnutí nepríjemným hmyzom – ošetrenie Fenistyl gelom bolo dostatočné.
Celkovo hodnotím O-camp 2017 z pohľadu usporiadateľov výborne zvládnutý s hladkým priebehom, z pohľadu účastníka som bola spokojná so stravou, ubytovaním aj prostredím. Podľa úsmevov na tvárach účastníkov odhadujem, že nám bolo spolu fajn…
Takže ak dokážeme načerpať nové sily, možno o rok zasa niekde inde…

foto od Alena
foto od Rišo

foto od Rišo II:
tieto tu budú len pár mesiacov, takže stiahnite si ich rýchlo

keď pošlú fotky ostatní účastníci, pridám

výsledky tréningov

Ak chcete prispieť k nášmu zdokonaleniu, alebo pochváliť, čo bolo dobré, vyplňte prosím dotazník
dotazník

KOB Kysak usporiadal počas prvého júnového víkendu dvojo Majstrovstiev Slovenska. Centrum pretekov bolo v Kysackej horárni, ktorá žije orientačným behom dlhé roky. Dokonca aj posedenie v kadibúdke je príjemné, lebo z každej strany na teba hľadia mapy. Orientačný beh má v tejto dedine svoje pevné miesto a asi aj preto sa Kysačania hrdia, že sú najväčším dedinským klubom v strednej Európe.

V sobotu boli na rozpise Majstrovstvá Slovenska na krátkej trati. Krátka trať to však bola iba podľa názvu. Všetky trate boli o mnoho dlhšie a vo väčšine kategórií spĺňali skôr parametre klasickej trate. Mapa bola v netradičnej mierke 1:7500. V časti terénu sa nachádzalo veľké množstvo terénnych útvarov v ťažko priebežnom podraste. Kontroly boli zašité, tak trochu na náhodu. Iná časť lesa bola síce celkom dobre priebežná, ale zase značne kopcovitá. Dojmy pretekárov v cieli boli teda veľmi rozpačité. Kto čakal krátku trať, tak bol sklamaný. Kto sa nezľakol dĺžky, prevýšenia a navyše si porozumel s mapárom, užil si zaujímavé preteky.

V nedeľu sa na tom istom mieste, v tom istom teréne bežali aj štafety. A aby toho istého nebolo málo, aj niektoré kontroly boli tie isté ako v sobotu a dokonca aj postupy. A ku tomu všetkému aj počasie bolo také isté, veľmi príjemné, slnečné, ako bolo v sobotu. Priebeh štafiet bol napínavý až do konca.

Za FBA sa na štart po oba dni postavilo 6 pretekárov. V individuálnych pretekoch si pre svoju prvú majstrovskú medailu v hlavnej elitnej kategórii mužov dobehol Peťo Mižúr.

Cinkla mu bronzová, rovnako ako tatovi Janovi Mižúrovi v M60. Hana Šmelíková vo svojej kategórii W45 zvíťazila. V nedeľu sa dali postaviť presne dve štafety. Jedna mužská a jedna vekovo veľmi rôznorodá OPEN. Obidve štafety si svojimi výkonmi vybojovali stupienky na bedni. Samozrejme OPEN štafeta v zložení Magda, Hana, Jano nebola majstrovská, tak sme sa potešili aspoň z vecných a jedlých cien.

Bronzové medaily zo štafiet získali naši chlapi Palo, Glonki a Peťo.

Posledný víkend sa konali preteky v Maďarskom meste Sopron. Boli to 2-dňové preteky, kde prvý deň bola krátka trať a druhý deň dlhá. Popri tom sa tam konali aj Národné školské preteky v orientačnom behu pod názvom Detská olympiáda. Krátka trať sa bežala v meste, lepšie povedane, v botanickej záhrade a prebiehalo sa cez zastavú časť do lesíka a končilo sa na kúpalisku. Botanická záhrada popretkávana veľkým množstvom chodníkov a chodníčkov dala zabrať. Lesík podľa mapy vypadal vcelku čisto, kde tu svetlá zelená, občas tmavšia, ale v reále veľa popadaných konárov, žihľava. Dlhá trať bola v okolitých lesoch. Ako by povedala Tomášova trénerka: „veľmi ľahký typ terénu, čistý les takmer bez podrastu, orientačne nenáročný„.

A týchto pretekov sa zúčastnila moja maličkosť v sprievode syna Tomáša. Keďže sme išli iba my, tak sme sem museli dobehnúť hneď zrána. Registrácia končila o 9:00. Potom sme vegetovali, keďže sme obaja štrtovali okolo 12 hodiny. . Po oddychu a prechádzke na štart (1.3km) sme obaja vyrazili na trať. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a Tomášovi sa darilo. I keď spravil 1 chybu na 2. kontrolu, podarilo sa mu vyhrať. Druhý deň bol štart aj cieľ v detskom tábore. Tak ako v sobotu, aj v nedeľu slnko pražilo ako divé. Vybiehali sme až okolo 13 hodiny a tak sme sa len tak potulovali a pripravovali sme sa na štart. Mne sa hneď na začiatku podarilo spraviť  obrovskú chybu a tak som štartovací kopec vybiehal 2x. Tomáš si počínal lepšie. Malá chybička hneď na prvú kontrolu ho síce stála pár desiatok sekúnd, ale potom si už dával pozor a dobehol si pre víťazstvo, ako na dlhej trati, tak aj celkovo.

Zopár obrazkov…

V stredu 24.5.2017 sa v Rusovciach konali Školské majstrovstvá Bratislavského samosprávneho kraja. Súťažilo sa v štyroch kategóriách: žiaci, žiačky, študenti, študentky. Pretekov sa zúčastnilo vyše dvoch stoviek detí, ktoré postúpili z okresných kôl. Z nášho klubu v 58 člennom štartovom poli žiakov štartovali traja chlapci a skončili v prvej tretine. Filip obsadil peknú 10.priečku, Tristan 13. a Viktor 17. V kategórii žiačok prekvapila Miša na 6. mieste, Rebecca na 7. mieste a slušne zabehla aj Nicole, ktorá skončila na 18.mieste z 57 štartujúcich.

Na víťaznej vlne sa niesli dievčatá študentky Gymnázia svätej Uršule. Naše dievčatá svojimi výkonmi prispeli k celkovému víťazstvu družstva. Tentokrát vyhrali suverénne o 22 minút a za sebou nechali najväčšieho súpera družstvo Gymnázia Grosslingova. Na stupňoch víťazov sme teda v súťaži jednotlivcov mohli vidieť na 1. mieste Magdu a na 3. mieste Terezku Števicovú. Na výbornom 6. mieste skončila Terezka Pružincová. Všetky dievčatá postúpili na Školské majstrovstvá Slovenska v Piešťanoch, kde im budeme 13. a 14.6. držať palce.

foto od Rišo Balogh

Počas víkendu 20-21.5. sme merali sily opäť v Karpatoch.
Deti i rodičia uvoľnení po príjimačkách s úsmevom na tvárili a v dobrej nálade vychutnávali sily jari naplno. Les zelený, lipkavec po kolená, všade svietivo zelená tráva. Ešte pred dvoma týždňami krásne viditeľné terénne detaily miestami splývali do jednoliateho sýto zeleného koberca. Sobotný middle preveril mapové schopnosti, nedeľná klasika preverila sily fyzické a niekde i morálne. Nakoniec vyhlásenia sme boli vyhlásený ako tretí najúspešnejší klub na 60.ročníku súťaže „O pohár oslobodenia mesta Pezinok“

a tu sú foto od Rišo a Mišo

Počas troch dní pracovného pokoja 6.- 8. mája sme si naplno užívali pretekov v meste aj v lese, cez deň aj v noci.

V sobotu sa na Jahodníku bežali Majstrovstvá Slovenska v nočnom OB. V elitnej kategórii sme mali dvoch borcov Petra Glončáka a Dušana Furucza. Glonkimu sa darilo výborne a doniesol si odtiaľ striebornú medajlu. Nasledujúce dva dni sa v tom istom lese bežali preteky Slovenského rebríčka. Sobotňajšia klasika dala mnohým zabrať dĺžkou aj prevýšením. Terén bol značne kopcovitý, prerastený medvedím cesnakom a vysokou trávou, v ktorej sa skrývalo množstvo skál a papekov, ktoré komplikovali beh. Skalné zrázy, balvany a skalné prechody však boli veľmi pekné! Veľká škoda, že staviteľ tratí nedeľnej krátkej trate nedoprial radosť z náročného terénu aj veteránom a postavil pre nich príliš jednoduché trate. Výsledky z dvoch pretekov SRJ sa sčítavali a na stupne víťazov sa postavili pretekári s njlepším súčtom. V kategórii K3 si vyrovnanými výkonmi 1. miesto vybojovala Katarína Sýkorová, z 2. miesta v M10 sa mohol tešiť Maroš Golian a tiež Filip Bukovác v M12, M21B s prehľadom vyhral Peter Glončák, v elitnej kategórii mužov sme mali na 2. mieste Peťa Mižúra a na 3.mieste Maroša Bukováca, náš najstarší člen dedo Nebeský vyhral M70, medzi dorastenkami do 18 rokov sa na 2. mieste umiestnila Tereza Pružincová, od detí si na trať W21B odskočila Marta Wartiaková a skončila na výbornom 2. mieste, Alena Bukovácová stále potvrdzuje svoju prvú pozíciu vo W35, a Katka Daříčková sa potešila 2.miestu medzi skúsenými veteránkami W60.

Keďže niektorí naši členovia sú registrovaní aj v českých kluboch, mali sme zastúpenie aj na MČR šprintových štafiet v sobotu a v nedeľu na MČR a veteraniáde v šprinte v Brne.

Sobotňajšie šprintové štafety sa bežali v kopcovitom lesoparku s pevnosťou Špilberk s množstvom hradieb, schodíkov a prechodov. Veľmi náročné boli aj parkové pasáže s množstvom hustníčkov a hustou sieťou ciest a k tomu strašne veľa osadených lampiónov, ktoré človeka lákali a kto ich volaniu neodolal, častokrát chyboval. Atmosféru som si odskúšala aj ja, chyby som nerobila, ale šla som veľmi opatrne. S mojou Magnusáckou veteránskou štafetou som skončila na 9. mieste.

V nedeľu boli individuálne majstrovstvá. V hlavnej ženskej a mužskej kategórii sa najprv dopoludnia bežala kvalifikácia, v ktorej štartovala približne stovka mužov a tiež stovka žien. Zo štyroch rozbehov do finále postupovala osmička najlepších z každého rozbehu. Trate kvalifikácie boli veľmi náročné v areáli kúpaliska a bývalej vojenskej katedry s veľkým množstvom plotov a prechodov medzi plotmi, kde sa dali robiť chyby. Popoludňajšie finále sa potom bežalo v historickom centre Brna s veľkým množstvom prechodov, schodov a zbytkami hradieb.Za dverami finále ostalo niekoľko favoritov. Pre nás je však potešujúce, že vo finále nechýbal náš Palo Bukovac štartujúci za SK Žabovřesky.

Po pondelkovej dlhej trati boli v utorok na programe najvyššej svetovej súťaže „školákov“ na Sicílii štafety priateľstva. Zloženie každej štafety bolo nalosované tak, aby každý člen bol z inej krajiny. Pretekalo sa na šprintovej mape priamo v Palerme. Na trati sa pretekári dostali do rôznych zákutí. Bežali krásnymi ulicami, ale aj uličkami, ktoré naháňali strach svojou ošarpanosťou, špinou, neporiadkom a biedou. Na výsledkoch v tomto prípade veľmi nezáležalo. Hlavnou myšlienkou bolo nadväzovanie a upevnenie dobrých vzťahov medzi mládežou z rôznych krajín sveta. V stredu počas voľného dňa si účastníci opäť prezreli Palermo, tentoraz už len tie naozaj najkrajšie miesta.
Vo štvrtok sa o konečnom poradí rozhodovalo na krátkej trati. Naše dievčatá Terezka, Terezka a Magda, ktoré štartovali za školské družstvo Gymnázia sv. Uršule v kategórii W1 SCHOOL bežali na trati s 13 ks, dĺžkou 3,6 km a prevýšením 90 m. Mapa bola takmer celá zelená. Hustý porast, neznáme pichľavé rastliny sťažovali nie len beh, ale aj viditeľnosť. Dohľadávky tak boli celkom náročné.
Magda si svojim vyrovnaným výkonom vybehla opäť 15. miesto, Terezka Pružincová obsadila veľmi peknú 29 priečku z viac ako 100 členného štartového poľa a Terezka Števicová mala na trati smolu, lebo si zranila členok, ktorý ju následne obmedzoval v pohybe. V celkovom hodnotení sa školské družstvo našich dievčat umiestnilo na výbornom 6. mieste z 22 zúčastnených krajín! Dievčatám k výsledku gratulujeme!
Na dojmy zo Sicílie som sa po návrate spýtala Terezky Števicovej, ktorá nadšene odpovedala:
„Bol to naozaj veľmi super jedinečný zážitok. Pri pretekoch priateľstva som sa zoznámila s Belgičanom a Španielkou, s ktorými som bola v tíme, Preteky boli v Palerme v starom meste kde sme spoznali skutočný sicílsky život. Je tam krásna a trochu nebezpečná príroda, nádherne more. Okrem behu mi to dalo to, že som spoznala super nových ľudí.“
A o tom ten náš „orienťák“ je. Na pretekoch spoznávame nové krajiny, rozmanitú prírodu, rôzne mestá a ich kultúru a hlavne nových ľudí. Decká, oplatí sa vám trénovať!

Atmosféru z podujatia si môžete pozrieť tu:
foto Sicília od Michal Krajčík
Určite tam nájdete aj naše baby.

O autentické zážitky sa podelila aj Terezka Pružincová v nasledujúcich riadkoch.