Ráno som sa zobudila so skvelou náladou, ktorú nezhoršilo ani škaredé upršané počasie. Dnes bol na pláne mapový tréning v Svätom Jure. Krásny les a middle to je jednoducho skvelá kombinácia. Zaparkovali sme pod lesom, obuli klincáky a celá skupinka sme sa vybrali na štart. Kým sme tam prišli boli sme do nitky premočený, ale nikomu to nevadilo, všetci sme sa s dobrou náladou rozprávali, vtipkovali a tešili sa na tréning. Na štarte nám Alenka a Maroš povedali ešte posledné pokyny ku stavu lesu a mapy a mohlo sa ísť štartovať.  Tréning bol super. Mapa sedela a mne sa behalo akoby som ani nebehala, ale skôr lietala. Tieto tréningy v daždi majú tiež svoje čaro. Les bol ako v rozprávke, zelený a celý presvetlený, lebo aj napriek daždu z času na čas vykuklo slniečko. Aj napriek pár chybám som do cieľa prišla s úsmevom na tvári tak, ako všetci ostatní. Rýchlo sme zbehli dole k autám, prezliekli sa a mne bolo len a len ľúto, že nemôžem ísť s ostatnými na druhý tréning, ktorý pre nás nachystali Alenka s Marošom. Tieto tréningy v daždi sú super, lebo na nich aspoň tak rýchlo nezabudneme. 

napísala Lea Kotuliaková W14

No a „pozostalí“ po prvom tréningu po pár minútkach cesty ďalej smerom k Pezinku po veselom žartovaní o mokrých oblečkoch vystupujú pri Zimnom štadióne (aby nám náhodou nebolo teplo) a 15min po Marošovi, ktorý roznáša už klušeme na štart. Čaká nás v lese nezvyčajná mierka (1:5000) a nezvyčajná ekvidištanca (2,5m). Poradili sme si s ňou rôzne, ale cieľom druhého mokrého tréningu bolo zbierať okrem kontrol aj vzácne skúsenosti. To sa podarilo každému malému „drsoňovi“ a tak cieľ bol splnený. No a že je všetko v poriadku vieme aj podľa toho, že už pri výkluse vykuklo slniečko a kým sme spakovali všetky haraburdy a zistili, že na prvom tréningu Alena nechala v lese jednu krabičku, malkáči tancovali na parkovisku bosí a veselo dojedali posledné koláčiky určené na dnešný mokrý deň.

Cestou domov Maroš ešte vybehol pre zabudnutú krabičku s lampiónom, no a mokrí a šťastní frčíme všetci domov…no krásna nedeľa to bola…

Prišli sme v stredu večer a rovno vybehli na tréning. Išli sme iba ľahký 6-kilometrový rozklus po dlhom sedení v aute a 2 náročných týždňoch pred tým. Iba mierne popŕchalo, ale aj to po chvíľke prestalo. Keď sme dobehli, prišli ostatní. Rozdelili sme si izby, a tí, čo behať ešte neboli, išli. Nanešťastie sa však strašne rozpršalo a rozsnežilo.

Ešte bola krátka porada a išli sme spať.

V štvrtok sme sa zobudili do nádherného slnečného rána. Počasie ako z rozprávky, a keďže bol pracovný deň, nikde žiadni turisti. Po raňajkách sme sa rozklusali na vlakovú stanicu Popradské pleso, kde sme sa rozcvičili a začali hlavnú náplň tréningu. Tou bol výbeh na Popradské pleso, počas ktorého sme mali riešiť sudoku. Bol to tréning zameraný na to, aby sme sa naučili čítať mapu počas behu. Obidvom sa nám darilo dobre, napriek náročnosti sudoku a ťažkým podmienkam písania na papier počas behu sme obidvaja stihli naše sudoku vyriešiť ďaleko pred cieľom. Počas trate nás milo prekvapil sneh na ceste. Keď sme dobehli, čakal nás už iba dlhý výklus späť na ubytovňu. Po ľahkom obede sme mali voľno, takže sme hrali karty a rozprávali sa. Poobede sme sa rozdelili do skupiniek a išli dlhý beh na Jámske pleso.

V piatok sme odtiahli závesy na oknách a nálada nám klesla presne ako teplota vonku. Bolo zamračené, strašne chladno a prašalo. A to nás práve čakal najťažší tréning zo sústredenia! Deprimovaní sme sa najedli a desili sme sa momentu, kedy budeme musieť výjsť von. Rozklusali sme sa a bežali tempové behy okolo Štrbského plesa.Bolo to veľmi ťažké, ale snažili sme sa zo seba dať maximum. Poobede sme mali bežecké voľno, ale aby sme neležali v posteliach, rozhodli sme sa ísť turistiku na vodopád Skok. Väčšinu cesty sme sa zabárali do čerstvo napadaného snehu. Po ľahkej večeri sme mali ešte tréning bežeckej abecedy a techniky behu, pretože je to veľmi podstatné. Horšie počasie nám však asi výjsť nemohlo! Najprv pršalo, potom snežilo, pri nízkom skippingu nás zasypali krúpy a zvyšok času padal dážď so snehom. Vymrznutí sme sa po poučnom tréningu vrátili na ubytovanie.

V sobotu ráno sme sa prebudili do ďalšieho krásneho dňa. Ranný tréning na vodopád Skok bol vskutku pozoruhodný. Po príchode nových posíl z Košíc, ktoré sa k nám pridali sme svižným tempom vybehli hore. Panoramatický výhľad na zasneženú krajinu pod nami si zaslúžil zopár fotiek a vtipných videí. Pri zbehu dole sme si užívali posledné dúšky tohtoročnej nádielky snehu, ktorá bola v týchto nadmorských výškach ešte stále dosť úctyhodná. Preháňali sme sa ako deti medzi turistami, padali sme k zemi ako hrušky na jeseň, a predsa to bola číra radosť čo z nás prúdila po príchode na ubytovanie.

Medzi tréningami sme si čas krátili ako vždy varením a leňošením. Každí sa snažil zregenerovať a uvoľniť pred nasledujúcim tréningom – terénnymi okruhmi.

Okruhy boli vytvorené Duškom, ktorý ich deň predtým dlhé hodiny tvoril v zákutiach okolo Jazierok lásky. Chlapci aj dievčatá mali svoje vlastné okruhy podľa náročnosti a schopností. Boli popretkávané skalami, bažinami, dokonca aj snehom. Počas týchto neľahkých okruhov sme ešte museli aj čítať text, ktorý bol vybratý tak, aby nás aj poučil. Témou textov bolo behanie a tréningy a to, ako ich zlepšiť. Ale prečítať text, keď sa prerážate cez hustník nie je vôbec ľahké. Museli sme si strážiť tempo, aby sme mohli pochopiť o čom text je.

Večera sa niesla v znamení palaciniek. Dievčatá a Duško (tomu to veľmi nešlo), robili palacinky pre všetkých, čo bolo, samozrejme, úžasné. Bola to hromada palaciniek, aby nás nasýtili, ale im sa to podarilo.

Tréneri nám zas púšťali videá zo včerajšieho večerného tréningu. Dôvodom bolo zlepšenie techniky behu, ktorá priamo súvisí s rýchlosťou. Kebyže máme zlú techniku, mohli by sme behať rýchlo, ale zranili by sme sa, a to asi nikto z nás nechce.

Nedeľné ráno sa už nieslo v znamení odchodu, ale i únavy. Tréning bol skoro, preto sme museli skoro vstávať, aby sme si stihli zbaliť všetky veci. Už nás čakal len jeden tréning.

Presne o 9:12 sme vybehli, naša skupina konkrétne na Tri studničky, čo malo byť neuveriteľných 18km! Tempo bolo svižné, ale nie rýchle a väčšina ľudí si počas behu mohla vychutnať krásnu tatranskú prírodu. Na Troch studničkách sme sa zastavili, a aj keď tam bola len jedna studnička, mohli sme sa z nej slobodne napiť. Cesta späť už nebola taká príjemná ako tá, po ktorej sme prišli. Skoro desať kilometrov stúpania na Štrbské pleso si vyberalo svoju daň, ktorú sme však všetci zvládli zaplatiť. Odmenou nám bol krásny pohľad na horské štíty pokryté snehom, ktoré sa kúpali v slnečnom svite.

Už len zbaliť a domov. Tak snáď o rok zas v Tatrách.

Tereza Kendrová, Tomáš Kasza

Tak ako minulý piatok, aj tento začal klasicky: škola, obed, pobaliť sa, nasadnúť do auta a vycestovať smerom Banská Štiavnica, kde na nás čakal nabitý program na víkend. Hneď, ako sme pricestovali na chatu, sme sa prezliekli, aby sme stihli tréning. Potom sme sa už len navečerali a išli spať, pretože na druhý deň nás čakalo skoré ráno.
Budíček v sobotu ráno bol veľmi skorý, ale vstávanie nám spríjemňovalo pekné počasie, ktoré zaisťovalo super preteky. Naraňajkovali sme sa a vycestovali do obce Lietavská Svinná, kde sa konal prvý meraný tréning.
V skalách a strmých svahoch sa nám darilo celkom dobre. V najdlhšej kategórii A Filip skončil na peknom 2. mieste , Maroš 3., Tomáš 5., Dušan 15. a Alenka napriek zdravotným komplikáciám 24.. V kategórii B skončila Rebecca na 1. mieste a Terezka na 7. Ani malkáči nám nerobili hanbu, pretože Lukáš skončil na výbornom 1. mieste a Boris hneď za ním na 2.
Po našom prvom výkone dňa sme sa rozhodli, že sa počas obednej prestávky pôjdeme pozrieť na hrad Lietava. No a potom sme sa presunuli o pár kilometrov ďalej do Rajeckej Lesnej, kde nás čakala druhá etapa.
Druhá etapa nás viacerých prekvapila. Nebola to totiž klasická dlhá trať, ale veľká väčšina sa bežala po lúkach. Trať bola síce mapovo ľahká, ale mnohí sme sa presvedčili, že pri rýchlosti robíme chyby stále. Výsledkovo nám to vyšlo nasledovne kategória A – Filip 1., Tomáš 3., Maroš 7., Dušan 16. Kategória B – Terezka 1., Rebecca 2. A kategória D- Boris 1.
Po dobehnutí sme boli síce všetci vyčerpaní, no aj tak sme neodmietli zahrať si futbal proti našim kamarátom z Banskej Bystrice. Po napínavom zápase sme nasadli do auta a vrátili sme sa na chatu.
Na druhý deň sa niektorým už vstávalo ťažšie, ale stále nás čakali dva tréningy. Doobeda sme mali spoločný beh po lesných cestách. A poobede sme si odbehli krásny, ale náročný šprint v Banskej Štiavnici. Sústredenie sme si všetci užili a určite nás posunulo o veľký kus v našej výkonnosti vpred.
výlet medzi etapami na hrad Lietava
napísala: Rebecca Herna / foto: Dušan Bukovác

S príchodom jari sme pomaličky poodkladali zimné elasťáky a počas tréningov sme začali zrýchlovať bežecké tempo, zaradili sme výbehy kopcov a rýchle úseky. Tempové behy sme predĺžili z 1km na 1,5 u dievčat a 3km u chlapcov v snahe pripraviť sa na kondičné testy.
S pravidelnou sobotnou mapovou prípravou, ktorú sme zahájili vďaka priaznivému počasiu už vo februári, sme pokračovali celý marec aj apríl. Počas Veľkej noci sme pre pretekárov z kategórie MW16, ktorí pravidelne trénujú pripravili „sústredenie“-mapové tréningy s prespaním doma, ktoré dopadlo veľmi dobre. Až na výnimku malého zranenia u Filipa sme absolvovali 6 „výživných“ tréningov s rôznymi orientačnými technikami.

Fotky z tréningu
Po uvoľnení opatrení sa šikovným chlapcom z BB podarilo zorganizovať meraný tréning a tak sme po dĺĺĺhom čase mali možnosť porovnať sa trošku s ostatnými orienťákmi aj mimo FBA.
Pred pretekom Alenka upiekla škorické koláčiky, aby každý zahájil ten svoj štart do novej sezóny šťastne a sladko…
A že sme sa pripravovali dobre sme dokázali excelentne. Chlapci v oboch etapách na najnáročnejšej trati obsadili na striedačku druhé a tretie miesta. Ten, kto im 2x prekazil prvý tohtoročný pocit z víťazstva bol tréner Maroš (takže ešte stále ich má čo učiť). Dievčatá v náročnom teréne bežali tiež pomerne pekne (Terezka 2.a 3.miesto, Beky 2x štvrtá). Na preteky sme vzali i Lukiho a ten zabojoval tiež pekne: 1. a 2.miesto.

Meraný tréning v BB

Najbližší víkend ideme potrénovať na meraný tréning do Lietavských skál a na novú mapu do Rajeckej Lesnej, tí čo ostávajú doma môžu využiť Hankin meraný tréning v Lozorne.

Blá, blá, blá… a nič nemôžeme robiť…

Všetci tomu rozumieme, všetci chceme byť zdraví a hlavne chceme pretekať. My dospelí to nejako vydržíme, chápeme vážnosť situácie a vieme, že je ťažké nájsť iné riešenia ako nám ponúkajú. Okrem toho sa všetko mení doslova z hodiny na hodinu.

Ako udržať decká pri „živote“? Do jari nám ostáva nekonečných „X“ mesiacov, vonku bude čonevidieť o piatej tma, telocvičňa zamknutá, dráha nedovolená…čelovky síce máme a dobré (viď výsledky z MSR NOB), ale čo keď nemôže behať spolu ani vonku?

Pár rokov dozadu som vravela, že dobrý tréner dnes zďaleka nie je len „telovýchovne zdatná“ osoba, je to diétológ, psychológ, ovláda praktické zamestnania ako time manager, vodič, kuchár, vie všetko dopredu, má neustály prehľad o dianí, udržiava kontakty doma i v zahraničí. A napriek tomu je tu otázka: „Ako ďalej?“

Jednoducho: budeme cvičiť každý sám a pritom spolu. Dnešné technológie to dovoľujú a kto chce, cestu nájde. Zahájili sme „on-line“ prípravu: utorky a štvrtky sa deti pripájajú cez svoj počítač pomocou kamier a reproduktorov ako na vyučovanie. Nepíšeme diktáty, ale spoločne posilujeme a strečingujeme. Na začiatku si vždy povieme, kto čo odbehal podľa individuálnych plánov za posledné dni, ako sa máme a už cvičíme.

Je veľmi čudný pocit pripravovať deti na orientačný beh z domu z vlastnej obývačky, no ale čo už: výnimočné situácie chcú výnimočné riešenia. A čakať so založenými rukami – to nie je pre nás…

Maďarsko – Mátraalmás

         Na konci prázdnin sme sa konečne dočkali prvých rebríčkových pretekov tejto sezóny. Odskočili sme si na ne kúsok za hranice – do Maďarska neďaleko Salgotarianu. Les bol veľmi podobný našim Malokarpatským lesom, takže mnohí sa v ňom cítili ako doma a vybehli si kvalitné body do SRJ. Vzhľadom na proti- covidové opatrenia, ktoré obmedzovali zhromažďovanie ľudí, sme sa takmer vôbec navzájom nevideli a ani sme o sebe veľmi nevedeli. Scénar každej posádky bol veľmi jednoduchý. Vystúpiť z auta, vybehnúť na trať, dobehnúť, nastúpiť do auta, odchod. Vyhlásenie výsledkov nebolo, výsledky boli iba na webe. A tu za povšimnutie stoja veľmi dobré výkony našich 16-károv. Darilo sa hlavne Tomášovi, Rebecce a Terezke (aj keď je iba 14). Nakoľko sa tu zároveň konali aj nominačné preteky na dorastenecký Európsky šampionát, snaha našich mladých pretekárov sa pretavila do istej „miestenky“ na toto podujatie. (Bohužiaľ pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu boli nakoniec Majstrovstvá Európy zrušené.)Na najvyšších pozíciách sa ďalej objavil Palo M21E, Jano M65, Hana W45.

Košice

Prvý septembrový víkend sme nabrali smer východ. Košické sídlisko Dargovských hrdinov sa stalo dejiskom Majstrovstiev Slovenska v šprinte a v šprintových štafetách. Do priľahlého lesa sa ešte pomestil aj jeden middle do SRJ.

S rúškom na nose si na bedňu vyskočili: Terezka – W14 – 1. miesto, Alena W35 –  2. miesto, Jano – M65 -2.miesto, Dušan H. – M40 – 3.miesto a v M21E Palo – 1. miesto

V štafetách skvelo bojovala naša štafeta dorastencov v zložení Filip, Terezka, Tomáš. Dobehli si pre bronzové medaile.

Lučenec

O necelé dva týždne neskôr – v piatok – opäť ideme takmer tou istou cestou a zastavujeme v Lučenci. Večer sú na programe Majstrovstvá Slovenska v nočnom OB. Po dobehnutí do cieľa sa pocity z trate veľmi rôznia. Niektoré kontroly „boli na náhodu“. Niekomu sa na ne podarilo „padnúť“ v pohode a niektorí stratili hodne času prečesávaním lesa v okolí kontroly. Sobotňajšia klasika a nedeľná krátka trať dojem z celých pretekov napravila. Krásne počasie doladilo výbornú atmosféru pretekov.

Medailisti z NOB:

M16 Filip 1.m,W16 Rebecca 2.m , M40 Martin 1.m, Dušan 2.m, W40 Hana 1.m, Kristínka 2.m

CESOM

V netradičnom jesennom termíne sa uskutočnili preteky v Šaštíne na Gazárke. Na jar to nešlo, tak ich presunuli na koniec septembra.

Terény Záhoria máme toť za rohom, beháme tam viac než dosť, takže nikoho asi nič neprekvapilo. Najhlavnejšie kategórie mali spestrenú nedeľňajšiu klasiku hromadným štartom. V mužskej elite na prvých troch miestach prebiehal mimoriadne vyrovnaný kontaktný súboj až do cieľa. S náskokom 1 sekundy vyhral Palo. V ďalších kategóriách na tratiach so štandardným intervalovým štartom to na plné bomby rozbalili a tradične dobré výkony podali všetci, ktorí stále poctivo trénovali.

Každoročne tieto preteky otvárali rebríčkovú sezónu. Tento rok ju pre zmenu ukončili. Bohužiaľ, kvôli covidovej pandémii sa všetky nasledujúce preteky museli zrušiť.

Dúfajme, že táto krátka sezóna sa navždy stane iba históriou a budeme na ňu už len spomínať.

Po zavedení opatrení na zastavenie šírenia korona vírusu aj najpočetnejšia tréningová skupina nášho klubu pod vedením Aleny, Maroša a Mareka zaviedla tieto do praxe.
Deti ale nezaháľajú, pripravujú sa na základe individuálnach plánov, zdieľame spolu naše pocity a dojmy.
Aktuálne sme všetci zdraví, vo dobrej psychickej aj kondičnej pohode.
Všetci sa už tešíme na spoločné akcie, ale tréneri po telefonickej porade rozhodli ešte stále neorganizovať spoločné tréningy, aby sme zachovali zdravie našich detí aj nás.
Už vidíme svetielko na konci tunela, ale sme dlhotratiari, čo sme začali, to riadne dokončíme a potom hurá spolu do lesa !
O prípadných zmenách vás budeme informovať.