Posledný jarný víkend sme mali možnosť zažiť trochu netradičné dvojkolo MSR a SRJ v Šamoríne. Usporiadateľmi boli orienťáci z KOBRy. Obidva dni sa behalo na šprintových mapách a bez lesa. Už pokyny a dĺžky tratí zverejnené pred pretekmi vyvolávali diskusie a dohady. Po pretekoch sa diskusie ešte viac obohatili o zážitky a dojmy z tratí, ktoré v mnohých prípadoch nevyzneli chvályhodne. Na sobotňajších Majstrovstvách Slovenska v šprinte mali niektoré veteránske kategórie príliš jednoduché trate, kontroly viditeľné z veľkej vzdialenosti a tak si tí najskúsenejší neprišli na svoje, ale museli zaspomínať na svoje detské časy a na jednoduchej trati iba čo najrýchlejšie bežať. Iné kategórie zase vysoko prevyšovali svojimi dĺžkami parametre pre šprit. Značne to ubralo na pozitívom šprintovom zážitku. Ostáva len konštatovať, že sme pretekali všetci za rovnakých podmienok a teda bez zbytočných predsudkov sa bolo treba zahryznúť do trate a zdolať ju takú aká bola po všetkých kontrolách až do cieľa a zabojovať o čo najlepšie umiestnenia. V konečnom dôsledku aj tak sa medaile dostali len tým, ktorí boli najlepšie pripravení. Veľmi pekné umiestnenia, aj keď mimo stupňa víťazov,ale v bohato obsadených kategóriách dosiahli Tristan, Rebecca, Miša-6.miesta, Tomi -5.miesto, Karol – 4.m. Filip si za svoj výkon odniesol bronzovú medailu v M14 a Tereza  striebornú vo W18.

.

O ďalšie umiestnenia na stupňoch víťazov sa zaslúžili veteráni. Striebro získala Katka Daříčková vo W60 a Martin Borský v M40.

.. a zlato za 1.miesto Hana vo W45 a Palo M21

V nedeľu za veľkej horúčavy prebehli preteky na krátkej trati. V netradičnom teréne na šprintovej mape sme preliezali prekonateľné ploty jazdeckého areálu a do ďaleka obiehali tie neprekonateľné. Bol to vlastne strašne dlhý šprint. A ako sme si s ním poradili, o tom hovoria výsledky:

Filip bral opäť 3.miesto v M14 a Maťo Borský v M40.

S druhými miestami sa roztrhlo vrece a ušli sa Leuške vo W12,Tereze vo W18, Hane vo W45, Katke D. vo W60 a Palovi v M21E

Miša zvíťazila vo W16, Katka Sýkorová vo W35 a dedo Nebeský v M70.

(Použité fotografie sú od Martina Jonáša)

Počas uplynulého dlhého víkendu 27.4 – 1.5.2018 vyvrcholili všetky prípravy ETOC-u a pretavili sa do samotného podujatia. Naša malá hŕstka „trailistov“ bola rozdelená do dvoch opačných pozícií. Janko a Dušan Furuczovci

boli tými najvyššími organizátormi, ktorí to celé spískali a niesli na svojich pleciach. Takže pod ich rukami a v ich hlavách  vznikli hlavne nové mapy a trate, s ktorými v pozícii pretekárov  v slovenskom reprezentačnom drese zápasili Šimon Mižúr, Palo Bukovac a Silvia Shahzad

A že im to ide na oboch frontoch, to vidieť na výsledkoch. Najvýraznejšie sa chalani presadili v štafetách na Devíne v kategórii OPEN. Spolu s Terezou Miklušovou (RBA) obsadili  výborné 5.miesto delené s Nemeckom.

V utorok 1. mája bolo vidieť Šimona a Pala vo finále TempO, do ktorého sa prebojovali skvelými výkonmi v kvalifikácii. Palo bol v kvalifikácii druhý a Šimi deviaty. Vo veľmi náročnom finále obsadil Palo peknú 12. priečku a Šimi 30-tu.

A my ostatní, ktorí holdujeme orientačnému behu a trailu nerozumieme (vlastne- teraz po ETOCu už trochu áno), sme pomáhali, ako najviac sme vedeli. Snáď aj vďaka tomu bol advisor Ari TERTSUNEN z Fínska spokojný.

…a riaditeľ pretekov Dušan to nakoniec zakončil takto: