16nov/21

Sústredenie Silica – Moja tréningová skupina varí lepšie ako tvoja

Po dlhom odpočinkovom období sme sa netradične už v stredu vydali na prvé sústredenie novej sezóny. A kam inam by sme už len išli, ako na Silicu. Cesta bola síce neľútostne dlhá, nie vždy úplne jasná, ale nakoniec sme dorazili, aj s českými posilami.

Hneď na druhý deň ráno, v i keď nie najteplejšom počasí, sme sa vydali na prvý tréning. Podľa plánu okruhy boli priamo na vrchu Silickej planiny. Trate boli postavené medzi väčšími aj menšími závrtmi s častými kamennými pasážami. Po tréningu sme ešte nakukli do Silickej ľadnice, jaskyne neďaleko štartu.

Poobede sme sa museli vyšplhať, našťastie autom, na Sorošku, odkiaľ nás čakala dlhá túra na štart. Čakali nás však krátke postupy, ktoré stáli za trochu námahy. Napriek tomu, že les nebol najčistejší, trate boli krásne.

Keď už bola tma, behať sa už nebehalo, museli sme sa najesť. Jedlo, resp. večera, boli vo štvrtok v réžii dievčat z kategórie W16. Našťastie boli so svojím šošovicovým prívarkom úspešné, osobne chutil dosť dobre, takže sme neboli o hlade. Večer sme si ešte zahrali rôzne hry, mali krátku teóriu a išli spať, lebo ráno nás zas čakal náročný deň.

Skoro ráno, hneď po raňajkách sme sa znova vydali priamo na Silickú planinu, avšak tentoraz na jej viac menej lúčnu časť. Čakal nás tréning diamant, priamo medzi krami a závrtmi, ktorý bol taký zamotaný, že sa niektorí až zamotali. Ale každý sa aj tak šťastne vrátil a mohli sme ísť zas na ubytovanie, obed a druhý tréning.

Popoludňajší tréning nebol v závrtoch, bol viac v lesoch severozápadne od Rožňavy. Čakala nás obyčajná trať, strednej dĺžky. Mapa plná rýh a celá trať v obrovskom a strmom svahu nebola každému po chuti, buriny a strmé kopce predsa len nie sú úplne prechádzka ružovou záhradou. Po tréningu ešte rýchla návšteva historickej chladiacej veže tamojších baní, malé občerstvenie a hurá na ubytovanie.

Piatková večera, tak ako aj štvrtková, bola bez účasti nášho kuchára Mareka. Dnes varili muži z kategórie M18. Ich segedínsky guláš bol vynikajúci, takže na koláče u príležitosti oslavy narodenín a menín už skoro nezostalo miesto. Po teórii, hrách a dohadovaní o ďalšom dni sme išli spať. Nové ráno už bolo poznačené únavou z predošlých dní, avšak stále nás čakali ešte aspoň tri tréningy.

Dopoludňajší tréning bol Combotech, v preklade kombinácia rôznych orientačných techník. Tréning bol znova v dedine Silica. Na posilnenie našej zostavy sa k nám pridali aj zo traja Košičania. Tréning bol určený hlavne na trénovanie azimutov a drania sa cez rôzne pichľavé rastliny. Po hlavnej trati nás ešte čakal krátky lúčny šprint, ktorý bol naozaj rýchly a prekvapivo ťažký.

Popoludní dostali naši Malí voľno, ale Veľkí museli ísť opäť trénovať. Tréning znova v Silicu, avšak tentokrát na strane Silickej Ľadnice. Typ tréningu bola párna-nepárna. Všetky dvojice sa vydali do lesa plné odhodlania a sily poraziť ostatné. Trate, ako už to na Silici býva, boli okolo závrtov a skál, nič iné sme v mape vlastne ani nemali.

Naši priatelia z Košíc sa od nás po tréningu oddelili, ale keby vedeli, čo budeme mať na večeru, určite by zostali. Na večeru boli špagety s omáčkou z tuniaka, ktorá bola urobená podľa dievčat zas z W16. Po večeri ešte ukážka posilovania na novú sezónu a krátke konzultácie všetkých tréningov. Museli sme ale ísť skoro spať, lebo ráno sme mali naponáhlo, a ešte sme museli baliť.

Posledný tréning, ten najdlhší, Long, bol opäť na Soroške. Trate boli náročné a sily či energia už u niektorých neboli prítomné, takže tréning nebol vôbec ľahký. Napriek tomu bol pekný a sústredenie zakončil dobre.

Potom už cesta z tohoto sústredenia, ktoré samozrejme prebehlo podľa všetkých protipandemických opatrení. Zostaňte zdraví.

Fotky zo sústredenia

05nov/21

Začiatok nového prípravného obdobia

Po náročnej sezóne plnej zmien v termínovkách a teda aj tréningových plánoch sme sa všetci stretli na úvodnom tréningu do nového prípravného obdobia.

Malkáči zopakovali nastavovanie azimutov, pobehali sme „cintorín kontrol“, veľkáči stihli aj bežeckú abecedu a rovinky…všetci zdraví, s dobrou náladou.

Veríme, že zdravý pohyb na zdravom vzduchu nás udrží v plnej sile odrážať akékoľvek útoky vírusov a že zimné obdobie nám umožní ešte lepšie tréningy ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.

Tréning FBA – cintorín kontrol na Slovnafte – Fotky Google

28okt/21

Slovak TrailO Weekend 2021 / Slovenský TrailOvý víkend 2021

23.-24.10.2021 sme usporiadali preteky WRE v presnej orientácii. Celá organizácia pretekov bola na pleciach a pod velením Jana Furucza a Dušana Furucza. Že sú v tomto športe majstrami svetového významu nie len ako pretekári, ale aj ako stavitelia tratí je už asi dostatočne známe v celej Európe. Asi práve preto sa na našich pretekoch zišla takmer stovka pretekárov zo 14-tich krajín, čím sme sa stali usporiadateľmi najviac obsadených pretekov WRE v Európe v roku 2021.

Počas dvoch dní prebehli súťaže v troch disciplínach. TempO, PreO sprint a PreO. V záverečnom celkovom hodnotení, ktoré bolo dané súčtom výsledkov za všetky tri disciplíny sa v kategórii juniorov umiestnil Jonatán Furucz na skvelom 5.mieste a vo veľmi silnej konkurencii v kategórii dospelých (OPEN) obsadil Pavol Bukovac výborné 13.miesto. Šimon Mižúr skončil na 38. mieste.

Neodmysliteľnou súčasťou týchto pretekov bola aj kategória Para. . Športovci v tejto kategórii sú vždy zdrojom obrovskej inšpirácie a motivácie.

Viac informácii o pretekoch, vrátane výsledkov, máp, riešení a fotografií nájdete na http://www.etoc2018.sk/slovaktrailoweekend2021/

12okt/21

Majstrovstvá Slovenska v Maďarsku long a tímová súťaž

Posledné väčšie preteky tejto sezóny sa uskutočnili druhý  októbrový víkend. Tentoraz sme cestovali do okolia Rožňavy, avšak až za hranice do malebnej dediny Szögliget.

Naša nie úplne najväčšia výprava vyrážala už v piatok, lebo cesta predsa len nebola najkratšia. Po úmorných 4 hodinách v aute sme konečne dorazili na ubytovanie. Rýchlo sme ešte stihli akú takú teoretickú prípravu a rýchlo spať.

Skoré ranné vstávanie cez víkend nie je nič príjemné, avšak kvôli MSR na dlhej trati sa oplatí si privstať. Ráno energeticky výživné raňajky, aby sme dlhú trať zvládli celú na plný výkon. A potom, samozrejme, už len rýchlo na zhromaždisko, lebo na štart to bola kratšia turistika.

Extrémne 4 kilometre na štart neboli po chuti nikomu, avšak kto zvládne odbehnúť 10 naplno a chce vyhrať, musí pre to niečo spraviť. Trate v krásnom lese plnom kameňov boli úchvatné a nesmierne náročné. No napriek tomu sme v ťažkej, aj maďarskej konkurencii uspeli a nestratili sa v strede poľa. Veď nečudo že sme si odniesli až 5 medailí.

Nanešťastie sa nám pri odchode neočakávane pokazilo vozidlo, preto časť našej výpravy uviazla v strede lesa až do príchodu odťahovej služby.

Na druhý deň ráno, sme sa opäť vydali na rovnaké miesto, len o trochu ďalej v lese. Čakali totiž Majstrovstvá Maďarska tímov. Slovensko preteky nemalo ako majstrovské, preto sme sa porovnávali len s maďarskými tímami. A napriek ich nespornej kvalite sme sa v konkurencií nestratili a obsadili popredné miesta.

Trate i chladné počasie si na nás vybrali svoju daň, takže sme cestou domov ešte využili pohostinnosť našich Maďarských susedov a najedli sa v krásnej reštaurácii.

Následne už len rýchlo domov, zas do školy či práce. Posledné preteky sezóny dopadli pre náš klub skvelo a boli úžasnou bodkou sa úspešnou sezónou.

napísal: Tomáš Kasza

MSR na dlhej tratí + otvorené preteky tímov Maďarsko – Szogliget – Fotky Google

23sep/21

Školské Majstrovstvá sveta Srbsko 2021

Ťažko je mi napísať čokoľvek, tak veľmi sa tešíme…

Dlhoročná (vlastne už desaťročná !!!) práca s dnešnou skupinou detí a príprava v skvelom FBA tíme sa ukázala v plnom svetle. Po výborných začiatkoch našich pretekárov v Estónsku pred dvoma rokmi ISF 2019 sú už len minulosť – Športový klub Farmaceut Bratislava (orienteering.sk) bolo našou snahou na podujatie priviezť čo najviac Farmaceutov. Z tímu nám vypadol Viktor, ale v roli trénera nám pribudol Marek.

Príprava v mojej mysli prebiehala hneď od návratu z Estónska a ako tréner som Srbsko mala v myšlienkach ako tapetu na pozadí každodenných tréningov a víkendových pretekov. U dospelých ale záverečná príprava prebehla extra rýchlo – konečná informácia, či slovenská výprava vôbec vycestuje nám bola oznámená len necelé 4 týždne pred samotným podujatím. Kolotoč trénerských príprav letel deň za dňom a občasné neúspechy ma ráno hnali z postele stihnúť „vyriešiť“ veci inak.

Ale ako sa vraví, záver dobrý, všetko dobré…

Vynikajúca forma Filipa a Tomáša nás neuveriteľne potešila. Filipove 2 zlaté medaile z middlu aj longu stíhané Tomášovým striebrom z middlu a bronzom z longu nemôžu nechať nikoho na pochybách, že čo robíme, robíme dobre. Možno nás všetkých trošku zamrzela nižšia účasť krajín kvôli covidu, ale najdôležitejšie je, že si naši mladí dokázali, že po dobre vykonanej práci úspech proste musí prísť. No a tí, ktorým sa darilo trošku menej, možno porozmýšľajú ako zmeniť svoje postoje, aby si časom aj oni mohli stiahnuť po lepších výsledkoch.

Dosť slov, pozrite, aká skvelá akcia sú Školské majstrovstvá sveta očami trénera a fotografa Mareka Komana:

ISF World Schools Championships Orienteering 2021, Belgrade, Serbia – Fotky Google

20sep/21

CESOM 2021

Korona, nekorona, čo by bol rok bez Cesomu? Kvôli korone s pár mesačným oneskorením sme sa ho tak či tak nakoniec dočkali. Tento rok sa Cesom konal v jednej z najzarastenejších častí Záhoria a to pri obci Tomky. Na pláne bol v sobotu middle a v nedeľu long. Nálada bola skvelá ako vždy. Hudba hrala, ľudia sa rozprávali, rozklusávali a pripravovali na štart. V prvý deň som nedopadla nejak slávne, možno aj preto, lebo som bola celý víkend nejaká prechladnutá. Avšak stavba trate sa mi páčila. Bolo vidieť, že na mladších kategóriach sa organizátori tiež vyhrali a nezanedbali ich. Po dobehu sa všetci pohádzali do vody a ja som ľutovala, že nemôžem tiež. Tak, middle bol za nami, všetci sme boli oboznámený s terénom a jediné, čo zostávalo bolo zabehnúť výborne long, ísť si po medaile, ale hlavne (čo je samozrejme najhlavnejšie) užiť si zvyšok víkendu. Long bol…dlhý. Dlhý, ale pekný. Ja som si polepšila umiestnenie a nakoniec sa nám teda do klubu ušlo aj pár medailí. Hned v K3 vyhral Bohuš Peter 1. miesto, v M-16 si Tomáš Kasza odniesol medailu z 3. miesta, vo M-21B vyhral Peter Mižúr, v elite sa Maroš Bukovác umiestnil na 2. mieste, v M-40 bol taktiež na 2. mieste Dušan Hrnčiar, v M-65 vyhral Jano Mižúr, ja som sa nakoniec umiestnila na 2. mieste vo W-14. Vo W-16 sme mali na stupni dokonca dvoch zástupcov nášho klubu a to Rebeccu Henu na 2. mieste a Terezku Kendrovú na treťom. A rovno aj vo W-35 sme mali na stupni Jelu Furuczovú ako 2. a Alenku Bukovácovú 3. A nakoniec vo W-45 vyhrala Hana Šmelíková. Toto boli naše víkendové úspechy. Preteky sa mi páčili tak ako každý rok. Páči sa mi ako vedia organizátori vždy trať postaviť tak, aby bolo aj v takom nudnom teréne tak veľa zábavy.

napísala: Lea Kotuliaková W-14

31aug/21

European Youth Orienteering Championships 2021 Vilnius, Litva

V stredu 18.8.2021 sa skupinka 16 slovenských dorastencov a 3 trénerov vybrala o 4:00 ráno na 12 hodinovú cestu do litovského Vilniusu, kde sa konali Majstrovstvá Európy dorastu 2021. Medzi 16 najlepšími slovenskými dorasteneckými orientačnými bežcami sme boli aj 4 farmaceuti.

Po príchode na náš hotel sme mali suchú večeru a hneď vyčerpaní zaľahli do postelí.

Vo štvrtok nás po testovaní, ktoré pre nás dopadlo pozitívne, (teda tým, že sme všetci negatívni) čakal doobeda modelový tréning šprintu v okrajovej časti Vilniusu a poobede modelový tréning na long a štafety v hustom typicky litovskom lese. Počasie nám vyšlo dobré, bolo príjemných 19 stupňov a nepršalo. Po výdatnej večeri sme mali poradu a plní napätia sme išli spať.

V piatok ráno každý jeden z nás vstával osobitne. Mali sme prísny harmonogram odchodov autobusov do karantény a z karantény na predštart, takže každý musel byť načas. Všetci sme sa na dlhú trať (long) pripravovali, ako sme chceli. Pre mnoho z nás to bol prvý takto dôležitý pretek. Veľmi sme sa tešili na to, že si konečne oblečieme slovenský dres a budeme reprezentovať Slovenskú republiku. S ťažkým hustým lesom s mnohými terénnymi prvkami sme sa popasovali všetci rozdielne. Niektorí so svojimi výkonmi neboli úplne spokojní, ale každý sme si odniesli cennnú skúsenosť. Atmosféra však bola úžasná, povzbudzovali sme sa a všetci s napätím a sledovali GPS vybraných pretekárov (medzi nimi aj našu Rebeccu Hernu a Filipa Bukováca) a očakávali konečné výsledky. Unavení sme ešte pred vytúženým spánkom stihli poradu na sobotné štafety a zhodnotenie piatku.

V sobotu nás už našťastie nečakali žiadne stresové presuny, keďže nás do arény bral náš autobus Ľalikbus (všade vás dostane o hodinu skôr). Prvé úseky sa hneď začali rozcvičovať a pripravovali sa na ich beh. Po napínavom štarte sa už všetko rozhodovalo v lese. Na prvých úsekoch sme naozaj zažiarili, keďže Rebecca Herna v kategórii W16 dobehla na 7.mieste iba chvíľu za 3. a Filip Bukovác v kategórii M16 štafetu odovzdával na 3.mieste. Dobre nakoniec skončila štafeta W16 na 11.mieste, kde 2.úsek bežala Ema Micháčová (Hadveo Banská Bystrica) a finišovala Tereza Kendrová (tiež z Farmaceutu Bratislava). 16-roční chlapci nakoniec po nie práve vydarenom 2.úseku z medailových pozícií spadli. Štafety sa odohrávali v takom istom lese ako dlhá trať, ale hneď po povinnom úseku na lúke čakalo pretekárov v lese nepríjemné prekvapenie v podobe rozbahnenej cesty, kde podaktorí zapadli po pás do bahna a nevedeli sa vyhrabať (hovorím z vlastnej skúsenosti). Štafety si však všetci užili a rozhodne si z nich odniesli veľa zážitkov a nových poznatkov.

V nedeľu nás čakali posledné preteky: šprint v starobylom centre Vilniusu. Ráno sme sa zobudili do mrazivého rána. Mnohí pretekári mali na sebe na predšarte bundy a niektorí dokonca rukavice. Nevedela som si predstaviť, že o chvíľu si dám kraťase a tielko so slovenskou vlajkou a budem bežať. Nakoniec som sa však zahriala a náročný, celkom dlhý šprint v nádhernom priestore som zvládla. Podaktorí Slováci také šťastie ale nemali, lebo okúsili neprajnosť miestneho Litovca, ktorý ich zamkol vo svojom dvore. Zo šprintu bol dokonca živý televízny prenos, ktorý bol pustený aj v aréne, takže sa preteky razom stali napínavejšími. Po dobehnutí všetkých Slovákov sme sa rozlúčili, spravili posledné fotky a opustili Litvu. Niektorí spokojní, niektorí menej, ale všetci s mnohými zážitkami a skúsenosťami.

A na záver pár otázok a odpovedí:

1.Ako by si zhodnotil/a EYOC 2021 v Litve?

2.Čo sa ti najviac páčilo?

3.Čo sa ti najviac nepáčilo?

4.Nadviazal/a si nejaké kontakty s inými krajinami?

Tomáš Kasza, M16

1. Preteky boli podľa mňa nesmierne dobre zorganizované, všetko prebiehalo hladko a bolo úžasné. Pre mňa osobne to bola dobrá skúsenosť s takýmito veľkými pretekmi a považujem ju za veľmi poučnú.

2. Najviac sa mi asi páčil Vilnius, ako mesto. A z orientačného behu samozrejme aj les, ktorý bol až nečakane pekný a určite by som sa tam ešte chcel vrátiť.

3. Moje výkony, strava a Wifi signál na hoteli.

4. Z môjho pohľadu nie.

A nás mrzí, že okrem spoločnej fotky sa Tomáš pred fotografom asi skrýval…

Rebecca Herna, W16

1. Terény v Litve sa mi páčili, ale so svojím výsledkom nie som veľmi spokojná.

2. Najviac sa mi páčili štafety a atmosféra na pretekoch.

3. Nepáčilo sa mi veľmi, ako varili na hoteli.

4. Áno, mám nové kamarátky z Dánska.

Tereza Kendrová, W16

1. Príjemne ma prekvapili lesy, čakala som, že budú horšie a organizácia bola tiež super. Odniesla som si veľa zážitkov a bola to veľmi dobrá skúsenosť.

2. Najviac sa mi páčili trate, atmosféra a mesto Vilnius.

3. Sklamala ma strava, ktorá bola akoby vymenená-na raňajky sme mali mäso a ryžu a na obedy toasty, nefungujúca wifi na hoteli a nebola som úplne spokojná s mojimi výkonmi.

4. Áno, spoznala som Dánky a stretla mojich kamarátov z Rakúska a Česka.

Filip Bukovác, M16

1. Nič moc, snáď to bude nabudúce lepšie.

2. Môj úsek na štafetách (1.) a štafety celkovo.

3. Za všetko čo sa mi nepáčilo si môžem sám.

4. Nie nové.

Tereza Kendrová, W16