Korona, nekorona, čo by bol rok bez Cesomu? Kvôli korone s pár mesačným oneskorením sme sa ho tak či tak nakoniec dočkali. Tento rok sa Cesom konal v jednej z najzarastenejších častí Záhoria a to pri obci Tomky. Na pláne bol v sobotu middle a v nedeľu long. Nálada bola skvelá ako vždy. Hudba hrala, ľudia sa rozprávali, rozklusávali a pripravovali na štart. V prvý deň som nedopadla nejak slávne, možno aj preto, lebo som bola celý víkend nejaká prechladnutá. Avšak stavba trate sa mi páčila. Bolo vidieť, že na mladších kategóriach sa organizátori tiež vyhrali a nezanedbali ich. Po dobehu sa všetci pohádzali do vody a ja som ľutovala, že nemôžem tiež. Tak, middle bol za nami, všetci sme boli oboznámený s terénom a jediné, čo zostávalo bolo zabehnúť výborne long, ísť si po medaile, ale hlavne (čo je samozrejme najhlavnejšie) užiť si zvyšok víkendu. Long bol…dlhý. Dlhý, ale pekný. Ja som si polepšila umiestnenie a nakoniec sa nám teda do klubu ušlo aj pár medailí. Hned v K3 vyhral Bohuš Peter 1. miesto, v M-16 si Tomáš Kasza odniesol medailu z 3. miesta, vo M-21B vyhral Peter Mižúr, v elite sa Maroš Bukovác umiestnil na 2. mieste, v M-40 bol taktiež na 2. mieste Dušan Hrnčiar, v M-65 vyhral Jano Mižúr, ja som sa nakoniec umiestnila na 2. mieste vo W-14. Vo W-16 sme mali na stupni dokonca dvoch zástupcov nášho klubu a to Rebeccu Henu na 2. mieste a Terezku Kendrovú na treťom. A rovno aj vo W-35 sme mali na stupni Jelu Furuczovú ako 2. a Alenku Bukovácovú 3. A nakoniec vo W-45 vyhrala Hana Šmelíková. Toto boli naše víkendové úspechy. Preteky sa mi páčili tak ako každý rok. Páči sa mi ako vedia organizátori vždy trať postaviť tak, aby bolo aj v takom nudnom teréne tak veľa zábavy.

napísala: Lea Kotuliaková W-14