Sú necelé dva týždne do začiatku Majstrovstiev Európy v presnej orientácii. Je sobota 7.00  parkovisko pod hradom Devín. Janko s Dušanom nám dávajú počiatočnú inštruktáž, rozdávajú mapy, rozdeľujú nás na dve skupiny. Dušanovi pomocníci idú stavať kontroly na jedno miesto, Janko berie partiu zase na iné. O necelú hodinku má prísť advisor z Fínska kontrolovať trate. Všetky kontroly musia byť postavené. Počasie je krásne, takže popri robote si vychutnávame aj prehliadku hradu a jeho okolia. Po niekoľkých hodinách sa presúvame do ďalšej lokality. Brušká sú však prázdne, tak sa zastavujeme na výdatný obed, ktorý pripravil Jankov domáci podporný tím a síce jeho manželka a svokra. Teraz už s plnými bruškami sa vydávame v ústrety najťažše etape v Plaveckom Mikuláši. Berieme si koly, lampióny a plné ruksaky drevených kolíkov. Všetky kontroly sú umiestnené vysoko v strmom svahu, na ktorom je problém udržať sa na nohách. Nuž čo, keď to má byť zaujímavé, treba vyliezť na zrázy a vysoké skaly. A keďže ide o presnú orientáciu, lampiónov je zrazu plný les. Skaly s takouto výzdobou naozaj vyzerajú úžasne. Radosť sa pozerať. Advisor upriameným pohľadom kontroluje pozíciu každej jednej kontroly. Keď je všetko OK, definitívne natĺkame kolík do zeme, aby ostala značka, kde to v deň preteku postaviť. Opäť sme rozdelení, každý stavia niečo iné a každému to dá poriadne zabrať. Musím však podotknúť, že my už chodíme na istotu. Všetky miesta pri navrhovaní tratí pooznačovali Janko s Dušanom. Tí chlapi sa tu museli riadne namakať, kým to sami vymysleli, overili a pooznačovali. Klobúk dole!

Nedeľné ráno začíname v Stupave, opäť berieme kopu kontrol a veľa dreva (kolíkov) do lesa, advisor na to pozorne hľadí a Janko s Dušanom dolaďujú milimetrové ohyby vrstevníc. Pred obedom sa presúvame na rovinaté Záhorie. Keďže je tu všade piesok, aj robota dobre odsýpa. Minuli sme už všetky drevené kolíky, tak vrámci obedňajšej prestávky, ktorú opäť trávime u Furuczovcov, sa venujeme výrobe ďalších. Slova sa ujíma píla a sekera a po chvíľke je opäť nachystaná kopa poštiepaného dreva, ktorú balíme do ruksakov a vlečieme do lesa.

….končí sa deň a podávame si ruky so spokojným advisorom.

Veľká vďaka patrí aj dobrovoľníkom zo Zvolena a Košíc, ktorí nám veľmi výdatne pomáhali.

Aj tento rok prebehnú na školách postupové súťaže v orientačnom behu. Najbližší týždeň bude patriť Majstrovstvám jednotlivých  bratislavských obvodov. Z každého obvodu postúpia na Majstrovstvá kraja dve najlepšie školské družstvá a traja najlepší jednotlivci, ktorí nie sú členmi postupujúcich družstiev. Keďže máme detí, ako smetí, najbližší týždeň budeme sledovať, ako sa im darí bojovať za svoje školy. Držíme palce!

No a poniektorí sa uvidíme aj v utorok 17.4. 2018 v Petržalke na ZŠ Tupolevova v pozícii usporiadateľov, keďže technicky zabezpečujeme preteky pre obvody Bratislava IV a V.

Konečne jarné počasie a s ním prvé dve kolá Slovenského rebríčka jednotlivcov. Na dva dni sme sa presunuli na Záhorie, aby sme sa po dlhej zime konečne stretli s kamarátmi a súpermi z ostatných kútov Slovenska. Usporiadatelia z Kobry vybrali terén, ktorý bol odlišný od terénov, na aké sme na Cesome zvyknutí. Bolo viacej bažín, viacej podrastu, menej terénnych detailov. Ale rovina ostala. V sobotu sa pretekalo na krátkej trati a v nedeľu bola klasická trať. Výsledky sa spočítavali za oba dni. V žiackych kategóriách si vyrovnanými výkonmi Terezka Kendrová vybojovala celkové 2. miesto vo W-12 a Filip 3.miesto v M-14. Pekné je aj 5.miesto Rebeccy vo W-14. V dorastenkách sa zhodne na 3.priečkach umiestnili Miška vo W16 a Terezka Pružincová vo W18. V elite si za dva dni vybehol 3.miesto Peťo Mižúr a len necelú minútku za ním zaostal Peter Glončák na peknom 4. mieste. Na bedňu vystúpilo aj niekoľko našich veteránov. Maťo Borský bol 2. v M40 a vo W35 sme mali na bedni dve pretekárky, Janku Styková na 1. mieste a Alenu Bukovacovú na 3.mieste.

Akosi si nás zima obľúbila a putuje s nami kade tade. Počas sviatkov sme ju zaviezli ďaleko ďaleko na západ a dúfam, že tam už zostane.
My sme sa na veľkonočný pondelok šťastne vrátili domov a už len spomíname na teploty do max 5 stupňov a úžasné výtvory prírody a ľudských schopností.
Od štvrtku obeda do pondelka obeda sme stihli 9 mapových tréningov v obrovských pieskovcových skalách na vysokej mapovej aj kondičnej úrovni. No a v čase odpočinku sme vybehli na skalný hrad Malá skála.
No dosť rečí, tu je časť našich tréningov, posúďte sami:

V sobotu sme zamierili na preteky nezvyčajne blízko-do Ivanky pri Dunaji. Sandbergáči pripravili na doobedie šprint v časti zastavanej lokalite obce, v časti v okolí jazera Štrkovka a v priľahlom lužnom lesíku.
Počasie si sa nami tento rok ozaj robí čo chce a ani tento víkend to nebolo inak. Predpoveď našťastie celkom nevyšla, ale vody bolo dosť zhora aj zdola. No veď pozrite:

A že riadne trénujeme ukázali Terezka a Miška ziskom zlata, Fili bol tretí pred štvrtým Tominom, Maroš bol v hlavnej kategórii mužov druhý, Marte ušlo o jedno miesto bedňa v ženách. Maťo Borský v M40, Jano M v M55 aj Katka vo W55 boli zhodne tretí.

Keď sme povylievali vodu z nepremokavých gore-tex, hneď sme začali dokončovať prípravu na poobedné štafetky. Dievčatá sa v piatok stretli na školskom dvore na lakovanie nechtov v klubových farbách, teraz nás ešte čakalo pomaľovanie všetkých tváričiek malých i veľkých Farmaceutov.

Zloženie štafiet sme vďaka neporiadnym členom nášho klubu museli meniť do poslednej chvílky, nakoniec strieborné pódiové umiestnenie vybojovali Tomáš, Miška a Filip v MWM-16.

Počas mrazivého víkendu bolo FBA farby vidieť hneď na dvoch bojiskách: toť čo bys kameňom dohodil v známych červenokamenských skalkách a hradbách a ďaleko ďaleko na maďarskom juhu.
Možno kvôli mrazu, možno kvôli snehu nás bolo na OR pomenej, o to viac si vážime dve víťazstvá: z detí Rebecca vyhrala W14 a v M40 vyhral Maťo Borský, na bedni bol aj v M55 Viktor Mikluš tretí.
Časť FBA vyrazila do Maďarska už v stredu na sústredenie spolu s výberom brnenského klubu Žabovřesky a rakúskym repre tímom pod vedením Libora a Maroša. Cieľom boli extrémne ťažké terény, ktoré budú v lete dejiskom Juniorských Majstrovstiev sveta. Filip aj Miška do extra náročných terénov vyrazili po prvý krát a tak sme nenechali nič na náhodu. Štyri mapové tréningy síce niečo o tomto type orientácie našepkali, ale predsa len tréneri neočakávali až tak náročné trate pre detské kategórie. V tomto type terénu nie je problém 10 minút netušiť o časopriestore nič pre elitného bežca, nieto pre deti, ktoré tu trénujú po prvý krát.
Na preteky sa pridali ostatní členovia FBA: Peťo s Janom a Hanka s Terezou.
Počas pretekov mráz štípal okolo mínus 6, zelená na mape bola zelenšia než kdekoľvek inde v Európe. Akurát bola pokrytá 10cm vrstvou snehu, čo na pohode nikomu nepridalo. Dosť a skrátka: extra ťažké terény v extrémnom počasí dali zabrať každému.
Každý deň prialo šťastie niekomu viac, inému menej. Z malej FBA výpravy v súčte oboch dní vyšla najlepšie Hanka s celkovým tretím miestom. Škoda nepodarenej nedele, keď po sobote nastupovala ako víťazka. Hrdí sme boli aj na Filipa s celkovým piatym miestom s gradujúcimi výkonmi počas celého pobytu (v nedeľu tretí). Miška a Tereza P. ako začínajúce mapárky poriadne bojovali a verím, že skúsenosti zúročia v lepšom počasí na Postas cupa.
Veru terén ťažký, veľmi náročný na koncentráciu a psychiku. Určite podobné sústredenie naplánujeme aj o rok. Pozrite si časť tréningov:

Napriek tomu, že oblastné rebríčky už beháme naľahko, po pár metroch do kopca ešte panuje Pani Zima v plnej paráde.
Posledné dve nedele sme strávili na zasneženom Kamzíku: 11.2 sme mali skupinový vytrvalostný beh s mapou, včera kondičný trojboj: kto zdolá Kamzícku lúku rýchlejšie dole kopcom na ľubovoľnom dopravnom prostriedku, kto vybehne hore rýchlejšie a kto to vydrží najdlhšie… víťazov nebolo a ani porazených, všetci sme sa dobre pobavili a keď zíde sneh, súperi tešte sa na našu rýchlosť !

(foto Peťa Kotuliaková)