NOB – môj prvý, a určite nie posledný…

No my sme vo štvrtok boli na tréningu. Pozerali a učili sme sa aké robiť na NOB postupy.

Potom sme hrali basketbal. Aj keď to s tým nesúvisi. Na pretek sme prišli prvý. Hneď nám tam začal lietať sršeň a tatinko sa začal báť. Tak som zobral popisky a oni mi ušli. Tak som uvidel Alenku, ako ide od parkoviska. Potom sme zašli za ostatnými, ktorý boli pod strechou. Boli tam všetci (skoro). Bol tam aj somár, ktory kúše a volal sa Artur, aspoň myslím. O chvíľu prišiel Filip a začali sme sa trochu chystať.

Alenka sa nás spýtala či si pôjdeme pozrieť zberku. Tak sme si ju nepozreli, ale tatinko nám povedal, kde je. Tak sme išli na ihrisko. Vrátili sme sa a začali sme sa chystať. Ja som štartoval v 17. minúte.

Filip štartoval 8 minút po mne, takže v 25. minúte. Počas preteku som bežal cez malinčie,s Filipom aj sám. Cesta na dvojku bola hrozná. Preto, lebo tam furt boli samé konáre, takže som skoro šiel počupiačky, alebo som nemohol nikam šlapnúť, lebo tam boli tiež konáre. Ale nakoniec sme ju našli.

Do ciela som dobehol taký unavený, lebo bežat za Filipom je fuška, tak som si tam skoro pospal. Tatinko ma asi nemal rád, lebo dobehol asi o dve hodiny po mne. Takže SUPER!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *