Prvý deň keď sme prišli, bolo neskoro večer a ešte nás čakal tréning, ktorý bol otvorený do 18.00 hod, ale našťastie nám ho dovolili absolvovať. Bolo už prítmie, takže sme toho už moc nevideli, ale aspoň sme si pozreli mapu a išli pár kontrol.
Druhý deň nás čakala 1. etapa, ktorá bola skrátený middle. Na trať sme vybehli niečo po jedenástej a už sa začali blížiť mračná. Trať našej kategórie m16 bola veľmi dobre vymyslená a ľahko sa nám na nej bežalo. Keď sme dobehli boli sme totálne mokrý. Potom čo sme sa prezliekli dopršalo a mohli sme sa ísť pozrieť na výsledky. Ja(Jakub) som vyhral etapu a ja(Janko) som dobehol bez disku šiesty. Potom čo sme prišli na naše útulné ubytovanie, išli sme sa hneď navečerať, lebo sme boli fest hladný. Mali sme veľmi labužné lazane, ktoré sme si kúpili a zohriali v mikrovlnke. Potom sme išli skoro spať, pretože nás na ďalší deň čakali ďalšie dve etapy.
Janko a Jakub
Ráno sme sa zobudili do zamračeného dňa. Naraňajkovali sme sa a o 8:15 sme vyrážali z ubytka na zhromaždisko. Od rána pršalo a na chvíľu prišla aj búrka. Počasie však nikoho neodradilo od pretekov, lebo ako hovoria naši tréneri: Neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený orientačný bežec. Dnes boli všetci z nás akýsi unavenejší,(možno aj z toho počasia) takže sa to odzrkadlilo aj na našich výsledkoch, ale myslím, že trať sme si všetci užili ako sa len dalo. Po dobehnutí sme sa rýchlo prezliekli z mokrých šiat do niečoho suchého a jedna skupinka sme išli do Rožňavy nakúpiť veci na grilovačku, ktorá nás čakala po odbehnutí poobednej etapy. Bohužiaľ, ja som sa poobednej etapy zúčastniť nemohla, lebo mi prišlo poobede veľmi zle, ale ostatní išli a vrátili sa z nej tak spokojní ako premoknutí.
Lea Kotuliaková, W-14
Tretia etapa bol mestský šprint. Mne ubehla rýchlo, lebo bola najkratšia za celý víkend. Poobede sa rozpršalo ešte viac ako doobeda a zastihla nás nečakaná búrka. Ja už som mal naštastie v tej dobe svoju trať odbehnutú. Na trati som spravil pár malých chybičiek, ale inak som bol so svojím výkonom spokojný. V tejto etape som sa umiestnil ako tretí z piatich. Keď všetci dobehli a prestalo pršať tak sme sa postupne odobrali na ubytko a tešili sa na grilovačku a poslednú etapu, ktorá nás čakala na ďalší deň.
Peter Kotuliak, M-12
Nadišiel posledný deň a s ním aj posledná etapa. Ráno sme vstávali o 7:00, lebo štart bol ako včera už od 9:30. Dnes už sme ani neboli prekvapený, keď sa v momente ako sme vystúpili na parkovisku z auta rozpršalo. Ja som bola ešte stále po včerajšej poobednej migréne slabá, ale predsa len Krast cup býva do roka iba raz, a tak som si povedala, že aj keby som mala iba kráčať, tak pôjdem. Trate sú vždy úžasne postavené a keď už sme sem došli tak som tú príležitosť nechcela premrhať. Dnes nás čakala najdlhšia etapa a síce sa niektorým v tvárach zračili obavy, ja mám dlhé trate rada( užívam si to kým nie sú ešte príliš dlhé). Dnešnú etapu som si aj napriek tomu, že už mi o nič nejde a že mi bolo ešte stále trochu zle užila asi najviac zo všetkých. Trať bola super postavená a myslím, že splnila svoj účel. Všetci sme sa z nej vracali unavený, ale s úsmevom na tvárach. Počkali sme na vyhlásenie výsledkov a potom už nám nezostávalo nič iné ako rozlúčiť sa s týmto nádherným prostredím a pobrať sa domov.
Karst Cup nás nesklamal ani tento rok a už sa všetci tešíme na ten budúcoročný.
Lea Kotuliakova, W-14