Aké boli prázdniny?

Deti už zasadli do školkých lavíc, koniec dovoleniek, čaká nás práca.
Pretekársky rok ale pokračuje, ba priam vrcholí a nás čaká počas jesene kopa krásnych terénov. Všetko sme vedeli už pred letom, takže sme sa snažili trénovať, zlepšovať, doľaďovať, skúšať v tréningoch nové metódy. Modro-čierno-bielu ste mohli zazrieť vo väčších počtoch na Cene strednej Moravy, H.S.H Botas Vysočina cup-e, Bohemia orienteering, Rumcajsových mílach, Inrekompase aj Cene Východních Čech. Samozrejme sme nechýbali na slovenskom Karst cup, a tí čo uprednostňujú Maďarsko pobehali južné kraje. Najväčšou akciou čo do počtu nabehaných kontrol bolo rozhodne sústredenie vo Švédsku.
Takže kto chcel, behal, plával a trénoval koľko sa mu žiadalo. Keď sme sa náhodou stretli viacerí v BA, mali sme aj pár spoločných tréningov.
Školský rok sme zahájili testami ohybnosti a sily, aby bolo každému jasné, čo treba ešte do jesenných majstrovstiev vylepšiť.
Viaceré deti počas prázdnin vykonali obrovský pokrok, niektorí sa snažili trošku menej. Ale veď aj o tom sú prázdniny.
Zo štatistík mi najlepšie vyšli Filipove výsledky, keď v poslednom víkende (myslím ako jedniný člen FBA) získal licenciu A v Českej republike, ktorá ho oprávňuje štartovať na všetkých českých majstrovstrovských aj A rebríčkových závodoch.
Darilo sa mu počas celého leta -začal síce „trošku slabšie“, keď na CSM mu 6.miesto a polminútová strata na zisk licencie zrejme „zabrnkali na nervy“. Vyhecovanie a pozitívny postoj k tréningu priniesli ovocie. V ďalších viacdňových pretekoch už miesto na stupni víťazov obhájil vždy. Vravieť o víťazstvách môžme na Karste a už spomínanej CVČ, ale ani druhé a tretie miesta na ostatných pretekoch nemajú menšiu váhu. Konkurencia v zahraničí je obrovská – neraz boli v jednej minúte po troch dňoch všetci traja medailisti, dvakrát ho od ďalších celkových víťazstiev delilo menej ako pár sekúnd. Som rada, keď deti zo Slovenska dokážu „ukázať chrbát“ súperom v medzinárodných pretekoch. A tak som bola zvedavá:

“ Filip, čo ťa na tých pretekoch baví? Nie je ten tlak (túžba po dobrom výsledku) poslednú etapu až príliš veľký alebo to je práve to, čo ťa tlačí do rýchlosti a skvelých výsledkov? A čo odkážeš kamarátom, aby sme tie naše farby videli častejšie na bedni aj na medzinárodných ptetekoch, nielen doma?

Filip: „Preteky sú skvelé, keď stretáš súperov v lese, to ma baví. Najradšej mám handicup posledný deň, ale to už býva málokedy. Letné preteky, keď sa stanuje a je nás tam veľa sú zábava.  Mám to rád. Čo im odkážem? Treba sa veľmi snažiť v tréningu, proste to tlačiť stále do rýchlosti. Môcť bežať rýchlo s mapou v lese je úžasné…Aby ste vedeli v závere troch pretekov ešte zrýchliť, aby ste mali silu v teréne…

…takže, zaväzujte šnúrky, vbiehame do jesene…

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *